Sása
Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej
Vznik: koniec prvej polovice 13. storočia
Poloha: v opevnenom areáli na návrší mimo obce
Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostol so vstavanou západnou vežou nad emporou, štvorcovým chórom, polkruhovou apsidou a severnou sakristiou
História
Neskororománsky kostol postavili na návrší zvanom „Kaštieľ“ niekedy koncom prvej polovice 13. storočia ako jednolodie, typologicky odvodené a zjednodušené z pôvodného vzoru trojloďovej baziliky, ktorý sa uplatňoval v stredoslovenskej banskej oblasti.
Prvá písomná zmienka o obci i farnosti sa viaže k súpisu pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Až do roku 1351 patrila Sása pod panstvo Dobrá Niva, v uvedenom roku získala mestské privilégiá ako susedné mestečká Dobrá Niva a Babiná.
V 14. storočí prešiel kostol len menšími gotickými úpravami a zo severu mu pribudla obdĺžniková sakristia. V tomto období bol interiér, netradične aj vrátane sakristie, vyzdobený nástennými maľbami.
Reformácia neobišla ani Sásu a v roku 1531 chrám prešiel do rúk evanjelikom, ktorí ho využívali až do roku 1663. V nasledujúcich rokoch ho ešte dvakrát na krátko získali (v rokoch 1680 - 88 a 1704 - 09).
Počas tureckých vojen sa obec nachádzala v pohraničnom pásme a kostol bol zmenený na pevnôstku so stálou vojenskou posádkou. V tomto období bol opevnený múrom a valmi s priekopou. V roku 1644 Turci prepadli a vyplienili obec, vrátane kostola.
V 18. storočí bol kostol prestavaný, loď dostala novú klenbu, obvodové múry spevnili oporné piliere, sakristia bola predĺžená západným smerom a neskôr pred západným a južným vstupom postavili predsiene. Novo bolo riešené aj osvetlenie lode. V roku 1727 daroval do kostola gróf Esterházi vyrezávaný hlavný oltár a dva bočné.
V roku 1929 dostal v rámci celkovej obnovy kostol aj nové zvony ako náhradu za pôvodné, ktoré zabavili počas prvej svetovej vojny.
Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963. Začiatkom 70. rokov sa uskutočnila obnova interiéru, v 80. rokoch dostal kostol novú vonkajšiu fasádu a veža s apsidou novú strešnú krytinu.
Pri obnove gotickej sakristie v roku 2022 boli v jej východnej časti odkryté hodnotné stredoveké fresky.
Zaujímavosti
- Kostol svojou polohou a vysokou vežou dodnes dominuje celému okoliu.
- Ide o pekný príklad postupného zjednodušovania pôvodného vzoru trojloďovej baziliky, v tomto prípade najmä pôvodne dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici, ktorý mal podobne riešenú svätyňu zloženú zo štvorcového chóru a apsidy (v BŠ mala už gotikou ovplyvnený polygonálny tvar).
- Napriek viacerým prestavbám si zachoval pôvodnú románsku dispozíciu a románske stavebné prvky – združené okná na veži (z väčšej časti zakryté roletami), polkruhovo zakončené okná na južnej i severnej strane lode, ako aj na svätyni či ústupkový portál pod vežou.
- Veža je vtiahnutá do pôdorysu lode a v interiéri nadväzuje na dvojpodlažnú emporu.
- Empora je na prízemí v centrálnej časti zaklenutá mohutnou krížovou rebrovou klenbou, podobne ako v Dobrej Nive. Do priestoru lode sa otvára troma oblúkmi na severnej, východnej a južnej strane. Toto veľmi pekne zachované riešenie vychádza z pôdorysu trojloďových bazilík, bočné lode tu však už nie sú, nahrádzajú ich úzke priestory po stranách veže.
- Druhé podlažie sa na východnej strane do priestoru lode pôvodne otváralo oblúkom s rímsami (dnes zamurovaným). Podobný prvok ale bez ríms poznáme zo Starého zámku v Banskej Štiavnici, doložený je tiež v neďalekej Dobrej Nive. Centrálny priestor je prístupný z južnej strany taktiež pôvodným románskym vstupom.
- Svätyňa kostola je riešená menej častým spojením obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy. Podobné svätyne majú okrem spomínaného pôvodne dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici aj kostolíky v Žiline-Rudinách, Gemerskom Jablonci, Malej Bare či Žehni.
- Zaklenutie chóru už naznačuje prenikanie gotického slohu, keď v strede krížovej rebrovej klenby nachádzame trocha asymetricky osadený svorník. Ten je zdobený šesťcípou rozetou.
- Pätky rebier klenby chóru sú zdobené bobuľovým vzorom.
- Západný románsky portál je ešte ústupkový, ale už bez typických vkladaných stĺpikov. Tvorí ho trojica ústupkov, ktoré prechádzajú aj do polkruhovej archivolty. Jediným ozdobným prvkom sú neveľké konzoly na oboch stranách.
- Na južnej i severnej stene lode sú dnes viditeľné tri románske okná, dnes sú 4 z nich v exteriéri prezentované len v podobe odkrytých ostení či ich častí.
- Stĺpiky združených okien majú až na jednu výnimku (v podobe bobuľového dekóru) kubické hlavice. Ich pätky sú tiež kubické, resp. attické s nárožnými lupeňmi.
- V období gotiky bol interiér vyzdobený freskami. Sondážou v roku 1966 boli preukázané stredoveké maľby v lodi i presbytériu.
- V roku 2022 boli fresky vysokej kvality nečakane objavené vo východnej časti gotickej sakristie. Podľa písma na nápisových páskach ich prof. J. Šedivý datoval do obdobia prvých dvoch tretín 14. storočia. Nájdeme tu typickú výzdobu stredovekých presbytérií v podobe neúplnej ale monumentálnej pôsobiacej mandorly s Ježišom a štyrmi symbolmi evanjelistov na valenej klenbe, na východnej strane ide o zachovaný výjav Ukrižovania a fragmenty maľby zrejme sv. Barbory. Pod oknom ide o tváre žien po stranách tej Ježišovej. Na severnej a južnej stene boli ďalšie postavy svätíc, z ktorých zostali už len horné časti hláv. Objavené boli aj dva konsekračné kríže. Autor mohol pochádzať priamo z Talianska.
- Istý čas priestor sakristie slúžil na liturgické účely, keďže pod neskoršie upravovaným oknom sa našiel odtlačok po murovanej oltárnej menze. Napravo od neho sa nachádza štvoruholníková nika a podľa všetkého kamenné lavabo.
- Zatiaľ nie je jasné, kto dal neveľký priestor sakristie takto bohato vyzdobiť a z akého dôvodu. V rámci Slovenska ide prakticky o unikát, keďže výskyt stredovekých nástenných malieb v priestore sakristií je veľmi ojedinelý a komplexná fresková výzdoba je u nás známa v podstate len v Podunajských Biskupiciach. Tam sa spája s obdobím prestavby presbytéria, kedy sakristia mala dočasne slúžiť na liturgické účely.
- V časoch tureckých vojen bol kostol opevnený múrom a priekopou, ktorá sa zachovala sčasti dodnes. Ku kostolu sa v tej dobe prichádzalo po padacom moste.
- Povesti hovoria o podzemných chodbách, ktorými mal byť kostol spojený s kostolmi v blízkej Dobrej Nive a Babinej.
- V kostole sa pôvodne nachádza barokový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1727
- Ďalšie časti barokového inventáru (napr. baroková kazateľnica a časti dvoch bočných oltárov) sú dnes uložené v zbierkach Slovenskej národnej galérii v Bratislave.
- Románske kostoly sa zachovali aj v susedných obciach Dobrá Niva a Babiná.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.
Súčasný stav
Kostol slúži ako farský miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v relatívne dobrom stave. V uplynulých rokoch prešla obnovou strešná krytina. V roku 2022 sa začala obnova objektu prácami v severnej sakristii, ktorá priniesla významné objavy.
Bohoslužby: v nedeľu o 10.00 hod., podrobnejšie informácie na stránke farnosti
Praktické informácie
Obec Sása sa nachádza cca 20 km južne od Zvolena. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí na kopci na juhozápadnom okraji obce v opevnenom areáli, ktorý nie je zamknutý. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta. Kontakt na farský úrad - 045/ 381 13 16 alebo farnostsasa@gmail.com. Návštevu kostolamožno dohodnúť aj s pani Monikou Paľovovou (0948732214).
GPS: 48.433478934, 19.130812883
Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Kuka, P.: Sása. Publikáciu vydala obec Sása pri príležitosti 665 rokov od prvej písomnej zmienky o názve obce Sása v roku 1332 v r. 1997.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5C10).
Web
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.pamiatky.sk/aktuality/detail/nepredp...
- www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-sv-katariny-alexandr...
- www.sasa.sk
- www.facebook.com/farnost.sasa
- www.farasasa.sk
esteban
jún 2009, upravené 11. 10. 2014 a 10. 7. 2024
Za pomoc a spoluprácu ďakujeme Mgr. Mariánovi Piatrovovi, prof. PhDr. Jurajovi Šedivému, MAS, PhD. ako aj Monike Paľovovej a Jurajovi Paľovovi.
