Trstín

Patrocínium: Sedembolestnej Panny Márie, pôvodne sv. Petra a Pavla

Vznik: cca koniec 12. storočia - 1. tretina 13. storočia

Poloha: uprostred cintorína na kopci mimo obce

Stručný popis: pôvodne románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou, predstavanou vežou, severnou sakristiou a južnou predsieňou

História
Tehlový kostolík postavili niekedy v období od konca 12. storočia po prvú tretinu 13. storočia, vzhľadom na vyvýšenú polohu nad dôležitou križovatkou ciest, zrejme ako súčasť opevneného hrádku. Išlo o stavbu s krátkou, takmer štvorcovou loďou a polkruhovou apsidou zaklenutou dodnes zachovanou konchou.
Niekedy okolo polovice 13. storočia (prípadne o niečo neskôr) sa realizovala veľká prestavba kostolíka. Neveľkú stavbu predĺžili západným smerom tak, že dĺžka lode sa zdvojnásobila. K novému západnému priečeliu pristavali predstavanú vežu. Súčasne podľa všetkého zo severnej strany pripojili k lodi sakristiu približne štvorcového pôdorysu. Ako stavebný materiál už poslúžil kameň.
Niekedy v polovici 14. storočia prešiel kostol ďalšou prestavbou v gotickom štýle. K južnému portálu do lode pristavali murovanú predsieň a vlys na apside upravili do súčasnej podoby lomených oblúčikov.
Kostol v stredovekej podobe bol poškodený požiarom, čo mohlo byť dôvodom neskororenesančnej prestavby v polovici 17. storočia (po roku 1634). Vtedy nahradili pôvodný drevený (zrejme zničený) strop v lodi murovanou klenbou. Zaklenutá bola aj sakristia. Loď i apsida dostali nové zväčšené okná.
Významná zmena vo využívaní kostola sa udiala po roku 1763, kedy bol dokončený nový kostol priamo v obci. Stredoveký chrám sa tak z farského stal filiálnym a tiež pútnickým (v súvislosti s výstavbou baziliky v Šaštíne). Zmenilo sa aj jeho patrocínium, keď získal súčasné mariánske a pôvodné zasvätenie sv. Petrovi a Pavlovi prevzal nový farský kostol.
V poslednej štvrtine 18. storočia dostal kostol nový krov a zrejme v tomto období boli aj vymurované oporné piliere lode v jej západnej časti (zo severnej i južnej strany).
Opravovaný bol ešte aj v roku 1924 po výstavbe krížovej cesty. Za národnú kultúrnu pamiatku bol kostol vyhlásený v roku 1963. Pamiatkový výskum, ktorý objasnil stavebný vývoj objektu a priniesol viacero zaujímavých objavov, sa uskutočnil v roku 2018.

Zaujímavosti
- Kostolík stojí na kopci Hájiček, veľmi peknom a tichom mieste, ktorého pôsobivosť umocňuje aj neďaleká krížová cesta (viac o nej sa dočítate na blogu Miroslava Lisinoviča).
- Vznik kostolíka bol dlhý čas datovaný do obdobia okolo polovice 13. storočia (niekedy aj presne do r. 1245 na základe údaju v kanonickej vizitácii z roku 1782). Výskum v roku 2018 však vznik stavby posunul na základe použitého stavebného materiálu, ktorým boli tehly - plevovky, do obdobia pred polovicou 13. storočia.
- Fasády pôvodnej románskej lode členili široké nárožné lizény, ktoré sa zachovali dodnes a vymedzujú tak jej rozsah (na západnej strane).
- Románsky pôvod stavby pripomína po prestavbách najmä apsida zdobená plastickým vlysom. Ten má dnes podobu ostro lomených oblúčikov. Pôvodne však mal podobu striešok z tehál vytvárajúci motív YYY. Takýto vlys nájdeme u nás len na kostolíkoch v nie tak vzdialených Horných Zeleniciach a vo Veľkej Tŕni. Do súčasného tvaru bol upravený v gotike.
- Na južnej strane lode sa dodnes zachoval románsky portál s ustúpenou polkruhovou archivoltou a hladkým tympanónom, ktorý mohol byť pôvodne zdobený maľbou. Odkrytá obruba portálu je svojím riešením unikátna. V období gotiky bol dverný otvor upravený do podoby sedlového portálu.
- Víťazný oblúk z románskeho obdobia je členený ústupkami a ich zvislú časť oddeľujú od archivolty hlavice so skosenými hranami. Svojím prevedením patrí medzi reprezentatívnejšie príklady tohto architektonického prvku na našom území, pričom otvor medzi loďou a svätyňou bol užší než býva obvyklé. Polvalcová prípora a vnútorné ústupky boli počas románskogotickej prestavby osekané do súčasnej podoby, čím bol víťazný oblúk v dolnej polovici rozšírený.
- V južnej stene po stranách portálu odkryl výskum dve sedílie s polkruhovým ukončením. Podobná sa zachovala v južnej stene apsidy.
- V apside sa našli dve niky s trojuholníkovým ukončením, pričom tá na južnej strane mala aj skrytý bočný odkladací priestor v hrúbke múru. Na severnej strane sa nachádza aj gotická nika obdĺžnikového tvaru. Oba otvory na severnej strane slúžili podľa všetkého ako pastofóriá.
- Pred vežou kostolíka stojí drevená zvonica s dvoma zvonmi.
- Od roku 1837 sa v kostolíku volila počas Ružovej slávnosti "ružová panna" spomedzi slobodných dievčat vo veku 17 - 25 rokov. Voľbu zaviedol miestny pán farár vždy na svätodušný pondelok a mala slúžiť na pozdvihnutie mravopočestnosti miestnych diev. Voliť mohol len jeden muž z každého domu (gazda) a víťazka dostala okrem venčeka aj 100 zlatých. Viac o tejto tradícii
- V decembri 2015 sa na trhu objavila papierová vystrihovačka kostolíka v mierke 1:120. Jej autorom je Juraj Gonšor a ho vydala firma SVAP.
- V neďalekých Dechticiach sa nachádza románsky kostolík - rotunda nezvyčajnej dispozície. Hneď dve pôvodne stredoveké stavby stoja aj v Smoleniciach.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a využíva sa ako pútnický kostol vždy 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a pri ďalších mariánskych sviatkoch. Stavba je na prvý pohľad v pomerne dobrom stave, okolo je stále využívaný cintorín. Navštívili sme ho v júni 2008 a 2010 a v marci 2012.

Bohoslužby: príležitostne

Praktické informácie
Obec sa nachádza zhruba na polceste medzi Trnavou a Senicou. Kostolík sa nachádza východne od obce, pri ceste na Dechtice a Vrbové. Areál je kvôli cintorínu otvorený. Kontakt na farnosť - 033/558 92 81.
GPS: 48.531682761, 17.473438382

Literatúra:
- Zacharová, D.: Nové poznatky k stavebnému vývoju románskeho Kostola Sedembolestnej Panny Márie v Trstíne – Hájičku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja č. 23. Zborník zo seminára konaného dňa 12. 12. 2019. KPÚ v Trnave, Trnava 2020, str. 35 - 42. Dostupné v elektronickej verzii - http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/PamiatkyTrnavy_23_zborni....
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin, 1943.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2471).

Web:
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3647
- http://www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku/trnavska-arcid...

esteban

Ďalšie články o Trstíne: Z nášho itinerára, Genius loci

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu