Horné Zelenice
Iba veža s časťou obvodových múrov lode schované pod novšou fasádou sa zachovali z niekdajšieho románskeho kostolíka v obci Horné Zelenice pri Hlohovci. Neveľký chrám zasvätený sv. Martinovi pritom predstavuje jednu z najozdobnejších ukážok románskej tehlovej architektúry na celom Slovensku.
Obec sa v písomných prameňoch spomína prvýkrát v roku 1244. Kostolík postavili niekedy v druhej štvrtine 13. storočia, kedy obec patrila rodu Hunt-Poznanovcov. Tunajšia farnosť je uvedená aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337.
Stavebným materiálom bola tehla, podobne ako v prípade mnohých stredovekých sakrálnych objektov v širokom okolí Trnavy. Pôvodne bol podľa všetkého postavený ako jednoloďový emporový kostolík so vstavanou vežou a východnou apsidou. Na slovenské pomery išlo o výnimočne ozdobný chrám, pri ktorom stavitelia v širokej miere využili možnosti, ktoré im poskytovala tehla.
Vyplýva to z podoby románskej veže a časti múrov, ktoré sa zachovali najmä v podkroví súčasnej stavby. Ide napríklad o združené okná veže, ktoré sa nachádzali až v troch úrovniach nad sebou (okrem východnej steny), pričom na tej najvyššej sú dokonca trojité okná - trifóriá. Tie sú na Slovensku dnes veľmi zriedkavé. Toto riešenie tak prekonáva aj jeden z najkrajších príkladov románskej architektúry u nás - kostolík v Hamuliakove, kde sú na troch úrovniach nad sebou len jednoduché združené okná (bifóriá).
Jednotlivé úrovne okien navyše oddeľoval tehlový zuborez, resp. nezvyčajný vlys z vertikálne uložených tehál, pričom nad trifóriami sa stretávame s úplne výnimočnou kombináciou vlysu a zuborezu v troch úrovniach. Medzi dva pásy vlysu vytvoreného opakovaním motívu "V" z dvoch tehál (rovnakého ako v Čiernom Brode- Hedi) je tu opäť vložený spomínaný pás z vertikálne uložených tehál. Takýto vlys poznáme na našom území len z hlavnej apsidy kláštorného kostola v Diakovciach a veže kostolíka v Boldogu. Podobne prepracovanou výzdobou veže sa u nás môže pochváliť iba kostolík vo Veľkej Tŕni.
Podstrešný vlys navyše zdobil aj obvodové múry lode, čo dokladá krátky úsek muriva zachovaný z južnej steny lode. Aj tu bol vytvorený opakovaním motívu "Λ", z dvoch dlhších a jednej kratšej tehly. Je zaujímavé, že veľmi podobný vlys nájdeme aj na lodi kostolíka v spomínanej Veľkej Tŕni.
V rokoch 1764 - 1765 došlo k radikálnej prestavbe kostola, pričom jeho veľká časť bola pri tejto prestavbe zbúraná. Nahradilo ju omnoho väčšie barokové trojlodie, ktoré do svojej hmoty pojalo románsku vežu s nadväzujúcou emporou a západným priečelím, ako aj časť južného múru lode. Nové fasády prekryli všetky románske prvky s výnimkou jedného združeného okna na západnej strane veže. Okolo roku 1883 zvýšili románsku vežu.
Článok o zachovanej výnimočnej výzdobe zvyšku kostolíka bol publikovaný už v roku 1988. V odbornej literatúre je však, nepochopiteľne, táto stavba dodnes až na pár krátkych zmienok v podstate ignorovaná. Išlo a stále ide pritom o jednu z najkrajších ukážok vidieckej sakrálnej architektúry ovplyvnenej zrejme staviteľskou dielňou pôsobiacou pri kláštore v Diakovciach. Rotunda v Križovanoch nad Dudváhom, ktorá tiež spadá do tohto okruhu, je vzdušnou čiarou vzdialená len približne 10 km.
GPS: 48.385285437, 17.763599753
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Obzor, Bratislava 1967.
- Jankovičová, J. – Kováčová, Z. 1988: Románske jadro kostola v Horných Zeleniciach. In: Ochrana pamiatok v Západoslovenskom kraji roč. 1988, č. 2, s. 47–53.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5F02).
esteban
Za pomoc ďakujeme pánovi A. Kobetičovi.
