Liptovská Mara
Už len mladšia veža sa zachovala z ranogotického kostola z 13. storočia na mieste zaniknutej obce Liptovská Mara. Chrám, ktorý bol celý stredovek najvýznamnejším na Liptove, zbúrali v roku 1975 v súvislosti s výstavbou vodnej priehrady rovnakého mena. Kópia kostola s originálnymi detailmi dnes stojí v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
Toto miesto bolo niekoľko storočí cirkevným centrom Liptova. Prvý kamenný kostol na svahu nad údolím Váhu tu postavili už niekedy okolo roku 1100. Ranorománsku stavbu tvorila obdĺžniková loď a kvadratická svätyňa. Ku kostolíku neskôr dostavali zo západnej strany mohutnú vežu a opevnili ho. Niekedy v polovici 13. storočia, možno už počas vpádu Tatárov, zanikol.
Netrvalo však dlho a na jej mieste vyrástla niekedy v rokoch 1260 - 1280 väčšia, už ranogotická stavba. Mala opäť podobu pozdĺžneho jednolodia s kvadratickým presbytériom zaklenutým už rebrovou krížovou klenbou. Rešpektovala šírku staršej lode, oproti nej však bola nová loď predĺžená až na 18 metrov. Vnútorné rozmery opäť približne štvorcového presbytéria boli 5,5 m x 5,6 m. Zo severnej strany sa k svätyni pripájala dvojpodlažná sakristia, ktorú okolo roku 1300 zväčšili.
V druhej polovici 14. storočia osadili na južnej strane lode reprezentatívny gotický portál. Nad ním sa zrejme pôvodne nachádzalo kruhové okno – rozeta, ktoré bolo neskoršie osadené do východnej steny súčasného presbytéria. Niekedy v tomto období, resp. na začiatku 15. storočia bol interiér vyzdobený freskami.
V období neskorej gotiky bol kostolík významným spôsobom zväčšený a upravený. Túto prestavbu datujeme do obdobia druhej polovice 15. a začiatku 16. storočia. Okolo roku 1480 bolo ranogotické presbytérium predĺžené o polygonálny záver a novo zaklenuté sieťovou klenbou a k rozšíreniu došlo aj južným smerom, čo si vynútilo osekanie pôvodného víťazného oblúka. Priestor pre veriacich bol zväčšený prístavbou južnej lode. Do jej južnej steny osadili starší južný portál. Pri prestavbe sa spolu s neskorogotickými prvkami uplatnili aj vplyvy prenikajúcej renesancie. V tejto etape boli viaceré prvky interiéru i exteriéru zvýraznené červeným kvádrovaním.
Niekedy od polovice 16. storočia prešli veriaci aj s kostolom v Liptovskej Mare k protestantom. Počas držby kostola protestantskí veriaci zatreli aj gotické fresky a sčasti ich nahradili novými. Katolíkom sa vrátil do rúk po roku 1648.
Definitívnu podobu získal kostolík renesančnou prestavbou v rokoch 1630 - 1635, kedy prelomili múr medzi hlavnou a južnou loďou arkádovými oblúkmi a z južnej strany pristavali nízku masívnu vežu. Ešte predtým však museli, zrejme z dôvodu narušenej statiky, nanovo vymurovať západný a z prevažnej časti aj severný múr hlavnej lode z 13. storočia. Z prestavaného kostola sa však netešili dlho.
Stredoveká podoba chrámu utrpela v roku 1861, kedy odstránili zo všetkých okien kamenné kružby. Jedinou výnimkou bola rozeta na svätyni. Zamurované boli tiež okná hlavnej lode. V roku 1918 boli z kostola na príkaz vtedajšieho spišského biskupa odvezené gotické oltárne obrazy do Národného múzea v Budapešti.
V roku 1964 sa rozhodlo, že celá obec Liptovská Mara a jej okolie musí ustúpiť plánovanej priehrade na Váhu. Pri projektovaní vodného diela bol ako najvýznamnejší pamiatkový objekt označený práve Kostol Panny Márie v Liptovskej Mare.
O jeho záchrane sa dlho diskutovalo. Prvým zámerom bolo vybudovať okolo kostola ochrannú hrádzu. Ukázalo sa však, že ak mala byť táto hrádza dostatočne silná a vysoká, aby odolala aj katastrofickým scenárom, tak by spoza nej bolo vidieť len strechu chrámu. Geologický prieskum navyše preukázal, že podložie svahu, na ktorom kostol stojí, nie je úplne stabilné a po napustení nádrže by sa mohlo dať do pohybu.
Na základe týchto zistení sa preto objavil návrh presunúť chrám najprv o približne 150 – 200 metrov a potom na iné miesto o 400 – 500 metrov ďalej do bezpečnejšej a stabilnejšej polohy. Ani tieto možnosti sa neukázali byť reálne uskutočniteľné, aj vzhľadom na hroziace komplikácie pri presune a horší stav murív objektu.
Padlo preto definitívne rozhodnutie, že sa na inom mieste postaví kópia kostola, do ktorej budú umiestnené všetky cenné architektonické detaily, fresky i zariadenie. Spočiatku sa hovorilo o presun na kopec Hliník, kde by si chrám zachoval polohu krajinnej dominanty nad priehradou. Napokon bolo rozhodnuté o rekonštruovaní kostola v areáli skanzenu v Pribyline.
Po dôkladnom výskume, ktorý objasnil stavebný vývoj kostolíka a priniesol aj objav základov ranorománskeho predchodcu, boli v rokoch 1973 – 74 sňaté všetky cenné stavebné i ozdobné prvky, časti zariadenia i fresky, ktoré mali byť použité pri výstavbe kópie chrámu. K jej výstavbe v areáli skanzenu v Pribyline sa však pristúpilo až po niekoľkých rokoch, počas ktorých boli niektoré uložené originálne časti zničené, či sa "stratili". Kópiu kostolíka dokončili až v roku 1998.
Pôvodný gotický kostol bol zbúraný, stáť zostala iba spomínaná renesančná veža. Pamiatkovo upravené a prezentované je aspoň pôdorys zaniknutého chrámu, žiaľ bez vyznačenia ranorománskej stavby či osadenia informačnej tabule.
Zachovaná veža dnes patrí pod Liptovské múzeum v Ružomberku a je v nej inštalovaná expozícia Gotické dedičstvo Liptovskej Mary zameraná na súbor tabuľových malieb z polovice 15. storočia, ktoré boli súčasťou gotických oltárov kostola. Veža má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963 ešte ako súčasť kostola .
Kópia kostola v skanzene v Pribyline je prístupná v rámci prehliadky. Boli do nej osadené viaceré hodnotné stredoveké prvky z pôvodnej stavby. Ide napríklad o neskorogotickú sieťovú klenbu presbytéria či južný portál do lode a severný portál do sakristie. Na severnej strane presbytéria sú osadené dve pastofória - staršie jednoduchšie obdĺžnikového tvaru z 13. storočia a neskorogotické ozdobnejšie s nadstavbou v podobe fiál s ružicami a krabmi datované do čias okolo roku 1480.
Prenesené boli aj nástenné maľby zo severnej stene lode a presbytéria. V lodi ide o maľby zo života Panny Márie a Ježiša Krista zo 14. storočia, ktoré boli v roku 1500 prekryté rozsiahlym výjavom Posledného súdu, ktorý sa však zachoval len fragmentárne. V presbytériu ide o čiastočne zachovanú fresku Danielovho súdu zo 14. storočia a obraz Bolestného Krista z 80. rokov 14. storočia nad starším pastofóriom.
Dnes už strateným je kamenný trojuholníkový štít z druhej polovice 13. storočia, teda obdobia výstavby ranogotického kostola. Bol zdobený reliéfom roziet a rozvilín. V 14 storočí bola jeho výzdoba doplnená maľbou hlavy Krista so svätožiarou. Pôvodne sa mohol nachádzať nad nejakou nikou (pastofóriom?).
GPS: 49.104387902, 19.488194782 (pôvodné miesto), 49.108226873, 19.802179826 (kópia v Pribyline)
Zdroje:
- Hoššo, J.: Archeologický výskum sakrálnych stavieb v Liptovskej Mare a Liptovskej Sielnici. In: Monumentorum tutela č. 12. Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 61 - 90.
- Puškárová, B.: Výskum kostola Panny Márie v Liptovskej Mare. In: Monumentorum tutela č. 12. Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, Obzor, Bratislava 1987, str. 91 - 138.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Valášek, Š. - Brokutová, J. - Vandáková, K. - Vandák, J.: Symbolika a ikonografia v stredovekej nástennej maľbe Liptova. Vydavateľstvo: Inertial Technologies, 2013.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2985).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- https://www.liptovskemuzeum.sk/liptovska-mara-ve...
- https://www.liptovskemuzeum.sk/expozicia/pribylina
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
esteban
12. 6. 2012, upravené 24. 5. 2015 a 10. 3. 2025
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
Súvisiace články: Potupený (o veži kostolíka v Liptovskej Mare), Výlet na Liptov 2 - keltska Mara a gotika pri Váhu
