Nemecké počasie sa k hosťom veľmi zdvorilo nechovalo ani na ďalší deň. Ale na našu náturu si neprišlo. Zbalili sme dáždniky, sesternicu a hurá do nového sveta. Tento raz už sesternička Martinka vedela, do čoho ide.
Kostol bol nafotený raz-dva, ja som zatiaľ hypnotizovala informačnú nástenku vedľa miestnej Jednoty. Keď potrebuje človek zabiť čas, dokáže ho zaujať hocičo. Potom sa história rozhodla, že je načase zopakovať sa. Len tak nad chudákmi Orkucanmi vyriekla krutý ortieľ.
Tajomstvá Fuldy však aspoň na chvíľu rozohnali mračná v duši. Michaelskirche bol ako z rozprávky. A toto spojenie by som nepoužila iba tak. Zatiaľ nám výletnícke sudičky priali a miesto rozprávok sme vkĺzli do histórie starej takmer 1200 rokov.
Mnohí naši známi aj neznámi si myslia, že naše výlety musia byť jednotvárne a nudné. Kostol, fotky, ďalší kostol, ďalšie fotky. Inventúra v pohybe. Obmedzení zameraním aj prepravou.
V Prešove sme sa elegantne premiestnili na spoj smerom na Chmeľov. Tamojší kostolík, ktorý sme mali doteraz zdokumentovaný len vďaka orientačnému chaosu pána taxikára s pred pár rokov, si zaslúžil aj viac pozornosti.
V piatok sme sa zrána vybrali opäť k hradu. Hmlu už prestalo baviť robiťprieky a na chvíľu sa blahosklonne potrhala a tak sme opäť v predstihu šli pokúšať šťastie
