Handlová
Gotický Kostol sv. Kataríny si v 20. storočí prešiel zložitým vývojom, pri ktorom stratil pôvodnú loď a krátko na to i modernú prístavbu. Jeho súčasná podoba je výsledkom prestavby v 50. rokoch minulého storočia.
Chrám postavili na námestí novo vznikajúcej Handlovej niekedy okolo polovice 14. storočia (uvádzajú sa roky 1340 – 1360). Prvá písomná zmienka o kostole má pochádzať už z roku 1376.
Išlo o orientovanú jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou. Loď mala plochý trámový strop a svätyňa bola zaklenutá rebrovou klenbou.
V roku 1502 kostol vyhorel, pričom oheň zničil aj strop v lodi. Tá bola pri následnej oprave zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, ktorú podopierali dva stĺpy. Tým dispozične vzniklo dvojlodie. V tom čase bola obnovená aj veža a okolo kostola postavili kamenný múr.
V roku 1599 Handlovú počas tureckých vojen vyplienili a vypálili krymskí Tatári. Za obeť im padol aj kostol, ktorý opäť prišiel o klenbu lode. Poškodenú stavbu opravili v rokoch 1602-1603 a loď bola novo zaklenutá renesančnou hrebienkovou klenbou. Tú tiež podopierali dva centrálne piliere.
V období baroka doplnili v lodi empory (v r. 1660) a v roku 1770 dostala veža drevenú ochodzu a bohato zdobenú cibuľovitú strechu.
V 20. storočí nárast počtu obyvateľov a tým aj veriacich viedol k potrebe zväčšiť kapacity farského chrámu. V roku 1923 vypracovali architekti J. Merganc a O. Klimeš projekt rozsiahlej prestavby, ktorá rátala s novým trojlodím postaveným kolmo na pôvodnú gotickú loď a novou svätyňou na severnej strane. Došlo by tak k zmene orientácie na severo-južnú. Tento projekt sa však ešte nerealizoval.
K takejto prestavbe napokon predsa len došlo, a to počas druhej svetovej vojny. V rokoch 1942 - 43 teda postavili nové trojlodie kolmo na staršiu loď, čo viedlo k jej faktickému zániku. Autorom projektu bol architekt R. Schwarz.
V tejto podobe však rozšírený chrám existoval len krátko. Počas záverečných bojov druhej svetovej vojny v roku 1945 pri nálete dostal kostol zásah, ktorý poničil v podstate celé nové trojlodie a poškodil aj gotickú vežu a presbytérium.
Už v roku 1946 sa objavil návrh na opravu chrámu rátajúci s opätovnu výstavbou v rozsahu po rozšírení z rokov 1942-43. Autormi projektu nového trojlodia so svätyňou na severnej strane boli architekti F. Bednárik a F. Faulhamer. Tento návrh tiež zostal len na papieri.
Takmer ako desať rokov tak kostol stál uprostred Handlovej ako poloruina. V 1954 napokon boli trosky zničenej lode "upratané" a pri chráme vznikol park.
V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom ale nová loď mala byť znovu postavená v pôvodnom rozsahu z čias gotiky. Samotné práce sa začali v roku 1957 a trvali až do roku 1961.
Kapacita lode postavenej zo železobetónu bola zvýšená vstavaním poschodových tribún po stranách obvodových múrov. Kostol dostal aj nové šindľové zastrešenie a novú sakristiu. V roku 1963 získala stavba status národnej kultúrnej pamiatky.
Z gotickej stavby sa dodnes zachovali okrem muriva presbytéria, veže a víťazný oblúk aj okna svätyne s kamennými kružbami a jej rebrová klenba dosadajúca na ihlanovité konzoly. Ďalšími prvkami sú trojité sedílie, kamenné pastofórium a dva jednoduché portály na severnej strane presbytéria. Veža je zo západnej strany prístupná neskorogotickým portálom. Barokové zastrešenie veže patrí medzi najkrajšie a najfarebnejšie na Slovensku.
GPS: 48.728872293, 18.760783911
Zdroje:
- Kol.aut.: Oživené pamiatky. Zborník prác architektov Ateliéru pre rekonľtrukcie pamiatok Stavoprojekt - Bratislava, Obzor 1974.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B74).
- https://www.handlova.sk/9224/kostol-sv-katariny
- https://farnosthandlova.sk/historia
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/obj...
- http://www.rtvprievidza.sk/home/handlova/9258-ko...
- https://myhornanitra.sme.sk/c/20543104/historick...
esteban
3. 10. 2023
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
