Hodruša-Hámre
Patrocínium: sv. Mikuláša
Vznik: posledná tretina 15. storočia
Poloha: pri hlavnej ceste na severozápadnom okraji obce
Historický región: Tekov
Stručný popis: gotický kostol s polygonálnym presbytériom, východnou vežou a sakristiou na západnej strane
História
Kostol postavili pri štôlni Birnbaum vo svahu nad hlavnou cestou vedúcou do Banskej Štiavnice v čase, keď obec (Banská Hodruša) bola jej súčasťou. Išlo o jednolodie s polygonálnym presbytériom a sakristiou, ktoré podľa všetkého stojí priamo na halde zo spomínanej štôlne.
Tunajšie osídlenie spojené s banskou činnosťou - osada Karlík na vrchu Kerling - sa v písomných prameňoch spomína v roku 1352, samotná Banská Hodruša v roku 1376 ako „vonkajšia ulica“ Banskej Štiavnice, ktorou mala byť „odjakživa“.
V druhej polovici 16. storočia (v r. 1564 a 1573) bola Hodruša vyplienená tureckými oddielmi, pričom vypálili aj kostol. Následne bola spevnená terasa okolo kostola a v roku 1577 pristavali východnú vežu, ktorá prešla úpravou v 19. storočí.
Interiér upravovali na prelome 19. a 20. storočia a v roku 1921 ho vymaľoval Jozef Vavrín z Banskej Štiavnice. Obnovy menšieho rozsahu sa realizovali aj v priebehu 2. polovice 20. storočia. Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963.
V rokoch 2014 - 2015 uskutočnili manželia Haviarovci architektonicko-historický a umelecko-historický výskum, ktorý priniesol posun vzniku neskorogotického chrámu až do poslednej tretiny 15. storočia.
Zaujímavosti
- Kostol si napriek neskorším úpravám zachoval viaceré hodnotné stredoveké prvky.
- Donedávna sa ako čas vzniku stavby uvádzal rok 1387, po najnovších výskumoch sa posunul až do poslednej tretiny 15. storočia, do čias vlády kráľa Mateja Korvína, vďaka identifikovaniu jeho erbu na svorníku klenby presbytéria.
- Kostol má na stredoveké obdobie nezvyčajnú orietáciu, keď jeho svätyňa smeruje takmer presne na juh (s malou výchylkou západným smerom). V tej dobe totiž chrámy boli takmer výlučne orientované v smere východ-západ. Podobne bol postavený aj druhý stredoveký sakrálny objekt v obci - Kostol sv. Petra a Pavla na cintoríne. V tomto prípade bol zrejme dôvodom takéhoto porušenia zaužívaného pravidla špecifická lokalita a možno i snaha orientovať priečelie kostola smerom ku prístupovej ceste od Banskej Štiavnice.
- Kostol bol prístupný dvoma reprezentatívnejšími portálmi vedúci do lode zo severnej a východnej strany. Portál na severnom priečelí je neskorogotický sedlový a v hornej časti ho zdobia figurálne konzoly v podobe tváre Krista a modliaceho sa anjela. Východný vstup s lomeným oblúkom archivolty je značne osekaný.
- Lepšie sa zachoval neskorogotický sedlový portál s pretínavými prútmi vedúci zo svätyne do sakristie.
- Hodnotným prvkom je aj neskorogotická sieťová klenba so svorníkmi, ktorej rebrá sa napájajú na steny v podobe lastovičích chvostov.
- Severná časť sakristie pochádza ešte zo stredoveku a je zaklenutá krížovou klenbou.
- Neďaleko kostola stojí banská klopačka z roku 1521.
- Na cintoríne stojí menší Kostol sv. Petra a Pavla z čias okolo roku 1500.
Súčasný stav
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi pod farnosť v Žarnovici. Zišla by sa mu komplexná obnova.
Bohoslužby: príležitostne
Praktické informácie
Kostol stojí na severnom okraji obce nad hlavnou cestou do Banskej Štiavnice vo voľne prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad v Žarnovici: 045/ 681 30 60.
GPS: 48.466956859, 18.818667444
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Literatúra:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5M50).
Web:
- https://www.pamiatky.sk/online-sluzby/registre-e...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://www.pamiatky.sk/fileadmin/documents/news...
- https://karstenivan.blogspot.com/2016/01/stolna-...
- https://www.dokostola.sk/kostol/411242-sv-mikulasa
esteban
12. 9. 2026
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
