Kameňany

Všetky fotky (151)

Patrocínium: pôvodne sv. Ladislava, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a. v. 

Vznik: cca druhá polovica 13. storočia

Poloha: v ohradenom areáli na vyvýšenom mieste v strede obce

Historický región: Gemer

Stručný popis: jednoloďový románskogotický kostol s polkruhovou apsidou, pristavanou južnou vežou, severnou sakristiou a samostatne stojacou zvonicou

História
Začiatky kostola v Kameňanoch siahajú zrejme do druhej polovice 13. storočia (asi po roku 1250). Išlo o reprezentatívnu stavbu s obdĺžnikovou loďou a vysokou polkruhovou apsidou. Obec sa v písomných prameňoch objavuje v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1243.
Pomerne veľké proporcie stavby však v oboch prípadoch svedčia o význame a postavení Kamenian v 13. a 14. storočí, keď boli centrom tejto časti Gemera. Dôkazom toho je aj fresková výzdoba vysokej kvality, ktorú kostol dostal niekedy začiatkom druhej polovice 14. storočia. Vtedy tunajšie panstvo vlastnil Ján zo Štítnika. Po jeho smrti pred rokom 1358 získali majetkové podiely v Kameňanoch aj Bubekovci z Plešivca.
Kameňany sa uvádzajú aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kedy tu mal pôsobiť kňaz Peter (Petrus de Cuui).
V rokoch 1558 a 1588 chrám významne poškodili pri vpádoch tureckých oddielov. Požiarom vtedy dosť utrpela aj farebnosť nástenných malieb. 
Od roku 1594 patrí kostol do protestantom - evanjelikom, pričom z roku 1596 sa zachoval vizitačný protokol, ktorý opisuje vtedajší stav chrámu. Ten bol neradostný, keďže škody po Turkoch ešte neboli opravené. Kostol bol len sčasti pod strechou a aj tá bola veľmi poškodená. V interiéri nebol kvôli sutine ani jeden oltár a ani krstiteľnica. 
Začiatkom 17. storočia sa pristúpilo k oprave objektu už v duchu renesancie. Obnovený chrám sa spomína v roku 1610. Niekedy v prvej polovici 17. storočia obohnali kostol ohradným múrom.
V roku 1707 sa v interiéri uvádzajú dve murované empory a jedna drevená. Už v roku 1711 ale kostol spolu s obcou postihol rozsiahly požiar. Následná obnova sa realizovala v rokoch 1713 - 1720. V roku 1733 postavili zvonicu východne od kostola ako náhradu za staršiu, ktorá sa zrútila rok predtým. Menšiu vežu pri južnej stene lode dokončili okolo roku 1781.
Gotické maľby v podkroví sa spomínajú už v roku 1876. Reštaurátorský prieskum zameraný na zistenie freskovej výzdoby sa uskutočnil v roku 1958 a potom aj v druhej polovici 70. rokov minulého storočia.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol, spolu so zvonicou a ohradným múrom od roku 1963. V roku 2011 sa začala rozsiahla obnova kostola, ktorá priniesla objavy ďalších hodnotných malieb, predovšetkým v lodi. V roku 2022 sa tieto maľby stali súčasťou Európskeho dedičstva.

Zaujímavosti
- Kostol predstavuje dodnes výraznú dominantu obce a svojou veľkosťou dokladá jej niekdajší význam.
- Stavba v sebe nesie prvky románskeho aj gotického slohu podobne, ako je to v prípade neďalekého kostola v Rákoši. Kým apsida ešte nesie znaky románskeho slohu, na lodi nájdeme už ranogotické prvky. V staršej literatúre sa zvažovala možnosť postupnej výstavby objektu, keď zvažovaná románska rotunda mala byť rozšírená o ranogotickú loď.
- Románský sloh prezentuje okrem celkovej dispozície s polkruhovou apsidou aj zaslepené východné okno apsidy a sedília v jej južnej stene.
- Gotický sloh architektúry najviditeľnejšie zastupujú južný a severný portál lode, v podkroví sú horné časti úzkych ranogotických okien. V apside ide o rekonštruované pastofórium.
- Neskororománska sedília bola odkrytá v roku 2013 a nesie gotickú maliarsku výzdobu stredovekou maľbou trojice svätcov - biskupov. Ich oči, uši a nos sú vydlabané tzv. magickými jamkami - dokladom ľudovej mágie.
- Južný gotický portál už s mierne lomeným oblúkom archivolty nesie barokovú výzdobu v podobe iluzívneho mramorového kameňa. V dolnej časti tohto portálu sú na oboch stranách malé otvory - tzv. magické jamky.
- Na severnej strane lode je v exteriéri v omietke viditeľný obrys neveľkého jednoduchého portálu s podobne mierne lomeným oblúkom. Zamurovali ho ešte počas stredoveku.
- Na severnej strane apsidy bolo v roku 2012 odkryté pastofórium s vysokým trojuholníkovým štítom (vimperkom) zosekaným v neskoršom období. Kamenné články tohto štítu boli nájdené v zámurovke otvoru pastofória, čo umožnilo jeho rekonštruovanie.
- Fresky sa zachovali v podkrovnom priestore nad nižšou barokovou klenbou lode a odkryli ich aj apside a na severnej stene lode. Ide o veľmi kvalitné dielo skúseného (zrejme talianskeho) majstra (majstrov), ktoré v regióne nemá obdobu a aj v celoslovenskom meradle je unikátne.
- V apside boli po obvode odkryté maľby apoštolov a postavy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava a tiež Štefanovho syna sv. Imricha. Maľby apoštolov dopĺňajú v rámoch menšie kosoštvorce s hlavičkami.
- Víťazný oblúk nesie (pri pohľade z lode) monumentálnu maľbu Posledného súdu, pričom ju rozdeľuje mladšia klenba. V podkroví pôvodný oblúk siaha viac ako 2 metre nad murivo klenby a na pravej (južnej) strane sa zachovali nezatreté maľby šiestich postáv v životnej veľkosti. Na južnej strane v lodi sa na oblúku nachádza maľba hriešnikov, ktorých vyháňa anjel, na severnej strane možno rozoznať scénu vstávania mŕtvych z hrobov.
- Zo strany presbytéria zdobia oblúk v hornej časti fresky múdrych a nemúdrych panien, pod ktorými je na každej strane postava jedného z apoštolov.
- Hodnotné fresky boli objavené aj na severnej stene lode. Nájdeme tu Ladislavskú legendu, Kľaňanie sa troch kráľov a Narodenie, Pannu Máriu Ochrankyňu, Máriu Magdalénu v mandorle či unikátny výjav Metercie (sv. Anny, Panny Márie a malého Ježiška). Časť malieb prekrýva mladšia murovaná empora, ktorej murivo bolo sčasti odstránené, aby sa lepšie prezentovali zachované fresky.
- Plastické stvárnenie svätožiar v podobe viacerých sústredných kružníc, vpichov a vtláčaných ornamentov v tvare krúžkov a kvietkov je vôbec najprepracovanejšie spomedzi dosiaľ známych stredovekých fresiek na Slovensku. Analógiu môžeme nájsť na fragmentárne zachovanej maľbe na južnej stene kostolíka v neďalekom Rákoši a vzory hľadajú reštaurátori v talianskom prostredí.
- Nástenné maľby sa objavili aj pod mladšou omietkou v exteriéri - na južnej stene apsidy ide o  motívy sv. Juraja, sv. Michala archanjela, obraz svätca s kladivami, výjav so zástupom pútnikov a ďalšie fragmenty z väčšej časti už zaniknutých malieb.
- Na južnej strane apsidy objavili len v roku 2025 tesne pod strechou nad klenbou svätyne malé obdĺžnikové okno. Ide o vzácny prvok pozorovateľne či strieľne na sakrálnom objekte realizovaný už v čase výstavby, ktorý má analógiu na šivetickej rotunde.
- Na južnej stene lode bolo odkryté renesančné okno, vytvorené hneď vedľa pôvodného ranogotického, ktorého ostenie bolo tiež analyticky prezentované.
- Stredoveká sakristia s renesančnou klenbou slúžila od 19. storočia aj ako knižnica - známa ako knižnica Juraja Sextiho, ktorý sem previezol v roku 1830 svoju zbierku. Časť pôvodných drevených skríň, v ktorých boli knihy uložené, sa zachovala dodnes.
- V literatúre sa spomína aj existencia stredovekého františkánskeho kláštora v okolí (v neďalekom Rákoši sa zachovala freska s motívom života sv. Františka). Nie je však nijako prameňmi doložená.
- V blízkosti dediny stál bubekovský hrad "castrum Kevy", pod ktorým vznikla neskôr obec Rákoš.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v blízkom okolí - v Rákoši, Prihradzanoch, Šiveticiach a Držkovciach.

Súčasný stav
Kostol patrí miestnemu zboru Evanjelickej cirkvi a. v. a jeho stav sa vďaka obnove významne zlepšil, aj keď to jeho exteriér nenaznačuje. V roku 2011 MK SR pridelilo dotáciu na výskum a opravu kostola, vďaka ktorej sa začali práce na jeho záchranu a ďalší prieskum zameraný na odkrytie freskovej výzdoby. Ten v nasledujúcich rokoch priniesol viaceré veľmi zaujímavé objavy (viac v tomto, tomto a tomto článku). Počas obnovy sa podarilo opraviť strechu a zreštaurovať interiér apsidy a severnej sakristie, víťazný oblúk a maľby v lodi. 

Bohoslužby: každú druhú nedeľu o 14.00 hod.

Praktické informácie
Obec Kameňany (maďarsky Kövi) leží cca 18 km juhozápadne od Jelšavy. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí priamo v strede obce. Celý areál aj so zvonicou je voľne prístupný. Vstup do kostola je potrebné dohodnúť si vopred. Kontakt na miestny cirkevný zbor ECAV: 0903 135 443.
GPS: 48.576930108, 20.191470981

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme

Literatúra
- Koreň, P.: Obnova kostola evanjelickej  a. v. cirkvi v Kameňanoch. In: Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste IV, Zborník Gotická cesta IV/2020, Rožňava 2024, str. 106 - 121.
- Tihányiová, M.: Dejiny Kamenian s dôrazom na ev. a. v. kostol. In: Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste - Zborník Gotická cesta 2 / 2016, Rožňava 2018, str. 37 - 50. Dostupné v elektronickej podobe
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Togner, M.: K průzkumu nástěnných maleb v Rožňavském okrese. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, 1978.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera. Matica slovenská, Martin 2009.

Web
- https://gotickacesta.sk/kamenany-ev-a-v-kostol/
- https://www.pamiatky.sk/online-sluzby/registre-e...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://gotickacesta.sk/konferencia-2014-ev-kost...
- https://www.ecav.sk/vychodny-distrikt/gemersky-s...
- https://www.gotickefresky.sk/kamenany/

esteban
upravené 27. 9. 2012, 18. 8. 2014 a 1. 9. 2026