Šivetice

Patocínium: sv. Margity Antiochijskej

Vznik: druhá štvrtina 13. storočia

Poloha: na miernom kopci v opevnenom areáli cintorína na severnom okraji obce

Historický región: Gemer

Stručný popis: neskororománska tehlová rotunda s vnútornou apsidou a novodobou sakristiou

História
Rotunda bola postavená niekedy v druhej štvrtine 13. storočia (pravdepodobne v 40. rokoch) v netradičnej dispozícii s vnútornou apsidou. Postaviť ju dal niektorý z členov rodu Zachovcov, ktorý obec v tej dobe vlastnil, a slúžila mu zrejme aj ako miesto posledného odpočinku.
Interiér rotundy zdobili románske fresky z druhej polovice 13. storočia (uvádza sa aj obdobie okolo roku 1270). Zobrazovali výjavy zo života sv. Margity a Ježiša Krista.
Tlak krovu strechy na klenbu viedol niekedy v prvej polovici 14. storočia k jej preboreniu a nevyhnutnej oprave za použitia odlišného materiálu. Goticky prestavaná rotunda dostala po polovici 14. storočia aj novú freskovú výzdobu.
Niekedy v polovici 16. storočia bola rotunda opevnená múrom so strieľňami.
Ani šivetickej rotunde sa nevyhla reformácia, a tak ju v období od roku 1596 do roku 1712 využívali protestanti. Vizitácie z rokov 1688 - 94 spomínajú šivetickú rotundu ako zborenú.
V barokovom období boli apsida aj loď osvetlené novo prerazenými oknami, v západnej stene lode bol vybúraný nový vchod a pristavaná predsieň štvorcového pôdorysu. Na severnej strane zasa pristavali sakristiu. Vedľa rotundy postavili v roku 1750 barokovú zvonicu.
V roku 1911 boli odkryté gotické fresky v apside, pri obnove v 30. rokoch minulého storočia bola pod nimi objavená románska vrstva malieb.
Umeleckohistorické, architektonické i archeologické výskumy sa uskutočnili v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
V roku 2007 sa začalo s obnovou vďaka podpore z grantu MK SR Obnovme si svoj dom. Obnovu realizovala nezisková organizácia Quirinius. V rámci nej bola zabezpečená statika objektu, keďže hrozilo až vypadnutie klenby poškodenej zatekaním. V tejto súvislosti bola preto vymenená aj tretina strešnej krytiny. Zároveň bola domurovaná časť pevnostného múru, necitlivo zbúraná pri predchádzajúcej obnove. Práce na obnove rotundy sa opätovne spustili v roku 2017.

Zaujímavosti
- Ide o takmer v plnej miere zachovanú románsku stavbu s minimom neskorších stavebných úprav. Súčasne ide o jednu z najvýznamnejších pamiatok tohto obdobia na Slovensku.
- Iniciátorom freskovej výzdoby rotundy a možno aj jej staviteľom, mohol byť magister Jób z rodu Zachovcov, ktorý bol okrem iného aj päťkostolským biskupom a istý čas mal na starosti kráľovskú kaplnku v Ostrihome. V nej boli uložené relikvie sv. Margity Antiochijskej, ktoré priniesol do Uhorska kráľ Ondrej II. z krížovej výpravy do Svätej zeme. Zasvätenie rotundy tejto svätici i skutočnosť, že stavba svojou veľkosťou a riešením presahovala možnosti regiónu, podporuje túto teóriu.
- O druhotnom využití rotundy na obranné účely už od samotného vzniku svedčí aj pôvodne zaklenutý priestor nad konchou apsidy s troma úzkymi okienkami. Predpokladá sa, že spolu s menšou rotundou v neďalekých Prihradzanoch a zaniknutým hradom pod kopcom Muteň tvorili obrannú sústavu.
- Vonkajší priemer rotundy je takmer 14 metrov, vnútorný 11,1 m (apsida je široká 7,80 m), čo znamená, že je zrejme najväčšou stavbou svojho druhu v strednej Európe. Pôvodnú výšku obvodových múrov (a ani prípadnú podstrešnú výzdobu fasád) stavby kvôli neskorším zásahom nepoznáme.
- Pôvodne rotunda nebola omietnutá a tehlové murivo spolu s roztieranou maltou vytvárali pekný kontrast.
- Rotunda nemá klasickú apsidu, ale vnútornú, ktorá nenarušuje kruhový pôdorys stavby. Ide o jedinečné riešenie, ktorá nemá v našom regióne obdobu. To viedlo niektorých odborníkov k označeniu rotundy za "dedinské jednolodie vpísané do kruhového základu".
- Rotundu kvôli tejto netradične riešenej svätyni dlho považovali za zvyšok typického románskeho kostolíka s pozdĺžnou loďou, z ktorého sa zachovala len apsida. Tú mali dostavať do podoby barokovej rotundy niekedy okolo roku 1750. Pochybnosti ukončil až spomínaný architektonický výskum v 70. rokoch minulého storočia, ktorý dokázal románsky pôvod celej stavby a okrem iného odkryl aj románsky portál na južnej strane lodi.
- Tento portál mal pôvodne reprezentatívnu podobu s dvoma ústupkami po stranách, pričom ten vonkajší (dnes už osekaný) predstupoval pred fasádu. V ústupkoch sa podľa všetkého nachádzali stĺpiky. Plochu tympanónu zdobila freska Panny Márie s Ježišom, z ktorej sa zachovali už len zvyšky. Zaujímavosťou je aj použitie kameňa na sokel a rímsu portálu na inak tehlovej stavbe.
- Fasáda stavby je zdobená lizénami vytvárajúcimi motív slepých arkád po takmer celom jej obvode.
- V apside sa zachovalo aj zobrazenie zrejme pôvodnej stredovekej podoby rotundy, vrátane murovanej vežovitej nadstavby strechy, ktorá, ak naozaj existovala, mohla byť odstránená už v rámci gotickej prestavby.
- Loď oddeľuje od apsidy lomený víťazný oblúk, členený jedným ústupkom a rímsou.
- Na západnej strane lode sa našli pozostatky po západnej empore, čo dokladá, že rotunda bola postavená ako reprezentatívny vlastnícky kostolík. Empora bola zaklenutá konchou a podopierali ju dva murované piliere kruhového prierezu zakončené kamennými hlavicami, z ktorých jedna, silne poškodená, sa pri výskume našla. Empora v rotunde je na našom území veľmi nezvyčajná, zvyšky po nej sa našli už len v Križovanoch nad Dudváhom (tam ale bola vybudovaná dodatočne).
- Pri empore, v priestore medzi severnou stenou lode a priľahlou časťou múru víťazného oblúka, sa našli stopy po murovanom objekte, zaklenutom valenou klenbou, ktorý mohol mať podobu tzv. arkosólia - preklenutého výklenku, ktorý slúžil ako miesto posledného odpočinku (fundátora).
- Neskororománske fresky v apside zachytávajú výjavy zo života sv. Margity Antiochijskej (horný pás) a Ježiša Krista (dolný pás) a maľba Posledného súdu. Maľby zobrazujúce život sv. Margity sú vôbec najstarším hagiografickým príbehom vo výtvarnom umení Slovenska a najstarším vyobrazením života tejto svätice v celom bývalom Uhorsku. Niektorí odborníci ich datujú do obdobia okolo roku 1270, podľa iných je možné, že fresky dal namaľovať spomínaný magister Jób už v čase výstavby rotundy alebo krátko po nej. Súčasťou týchto malieb sú aj nápisy, ktoré sú najstaršími maľovanými nápismi na našom území.
- Gotické fresky, v lodi stále odkryté len sondami, vznikli začiatkom druhej polovice 14. storočia. Pri výzdobe sa tu zišli hneď traja významní majstri nástennej maľby známi ako Hlavný majster zo Šivetíc, Majster ochtinského presbytéria a Majster kraskovských malieb.
- Na pravej strane víťazného oblúka (zo strany lode) sú čiastočne odkryté scény Ukrižovania a Piety. Ich autorom je Hlavný majster zo Šivetíc, ktorého prácu poznáme len z tejto rotundy. Išlo o umelca, ktorý dobre poznal vtedajšiu tvorbu z prostredia Sieny a Florencie, ak nešlo priamo o talianskeho majstra. Ostatní dvaja maliari boli jeho pomocníkmi a neskôr sa preslávili významnými prácami, ako o tom svedčia ich prívlastky. Na južnej stene lode pri víťaznom oblúku sa nachádza maľba sv. Michala archanjela vážiaceho duše.
- Gotické maľby v apside boli z veľkej časti odstránené pri odkrývaní románskych fresiek, len časť z nich bola odborne sňatá a teraz sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie (vo Zvolenskom zámku).
- Na južnej strane víťazného oblúka sa nachádza výklenok zdobený maľbou Krista s dvoma anjelmi. Mohol byť súčasťou bočného oltára.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku so šivetickou rotundou.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v susedných Prihradzanoch, Kameňanoch i Rákoši.

Súčasný stav
Rotunda patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je však podľa schematizmu Rožňavskej diecézy spravovaná z farnosti Licince. V roku 2017 sa opätovne začali práce na obnove objektu s podporou Ministerstva kultúry SR a do roku 2020 sa podarilo dokončiť reštaurovanie fresiek a omietok v apside.

Bohoslužby: rotunda neslúži na liturgické účely, je bez vnútorného vybavenia.

Praktické informácie
Šivetice (maď. Süvete) ležia cca 6 km juhovýchodne od Jelšavy, na hlavnej ceste v smere na Tornaľu. Rotunda stojí na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty v opevnenom areáli, ktorý je však prístupný. Samotná rotunda je uzamknutá.
GPS: 48.583825681, 20.275437534

Literatúra
- Oriško, Š.: Architektúra neskororománskej rotundy v Šiveticiach. In: Archaeologia historica, roč. 1997, č. 22, str. 29 - 37. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/140234.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Dvořáková, V. - Krása, J., - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Gerát, I.: Život sv. Margity. In: Pamiatky a múzeá ročník 2002, č. 3, str. 43 – 47.
- Togner, M.: K rekonstrukci dvou gemerských rotund (Šivetice a Prihradzany). In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31.3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Togner, M.: K prúzkumu nástenných maleb v rožňavském okresu. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, Šumperk 1978.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin 2010.
- Moravčíková, H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937 (obsahuje aj pôdorys v súlade so staršími predstavami o stavebnom vývoji rotundy).
- Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera. Matica slovenská, Martin 2009.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5E13).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- http://gotickacesta.sk/romanska-rotunda-v-siveticiach/
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11951
- www.albumromanski.pl/album/sivetice
- www.arslexicon.sk

esteban

Súvisiace články: Reštaurovanie fresiek v šivetickej rotunde, Z nášho itinerára

ENGLISH SUMMARY
The rotunda of St. Margaret of Antioch in Šivetice is one of the most valuable Romanesque buildings in Slovakia. With the perimeter over 11m, it is the biggest medieval rotunda in Central Europe. It was built of bricks in the end of first half of the 13th century. Its outer walls are divided and decorated by blind arcades. The inner space is unique – it consists of two parts: the apse and the nave, both of a semicircular ground plan. There was a western gallery, too. The interior walls are decorated with Romanesque and Gothic frescoes from the 13th and 14th century.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu