Seniakovce

Až do roku 1956 stál v obci románskogotický kostolík Gréckokatolíckej cirkvi zasvätený Sv. krížu z 13. storočia. V uvedenom roku sa ho miestni veriaci rozhodli zbúrať s tým, že na jeho mieste postavia nový chrám. To sa im však podarilo až v roku 1989.

Seniakovce, malá dedinka ležiaca medzi Košicami a Prešovom, sa v písomných prameňoch objavuje už v roku 1289, keď sa pod názvom Scine spomína ako majetok Petra z Drienova. Už vtedy tam stál románsky Kostol Sv. kríža, ktorého výstavba je datovaná práve do 13. storočia.

Išlo o typickú stavbu tých čias – k obdĺžnikovej lodi sa z východnej strany pripájala pretiahnutá, polkruhovo ukončená apsida. Podobné kostoly sa dodnes zachovali v Chmeľovci a sčasti aj v Jakubovej Voli. Seniakovský chrám nebol veľký – na dĺžku meral deväť metrov a na šírku šesť.

V lodi i polkruhovo ukončenej svätyni boli rovné stropy, nad západným priečelím sa nachádzala drevená vežička so zvonmi, ktorá nahradila staršiu, samostatne stojacu drevenú zvonicu stojacu pri kostolíku. Vstup do lode bol zo západnej strany a mal podobu gotického portálu s lomeným oblúkom. Pri kostolíku mala byť taktiež umiestnená kamenná krstiteľnica, zrejme rovnako stredovekého pôvodu.

Stav seniakovského kostola v 18. storočí približuje Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu z roku 1749. V tej dobe bol filiálnym chrámom farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Chabžanoch. Podľa vizitácie bola murovaná stavba zasvätená Povýšeniu Sv. kríža a patronátne právo mal rod Sztáray. V jeho vežičke visel „malý požehnaný zvon“ a v interiéri sa nachádzali dva maľované obrazy – Panny Márie a sv. Antona.

Svoju románsku podobu bez ďalších prístavieb si objekt vzácne zachoval až do 20. storočia. Nenašli by sme tam teda napríklad ani sakristiu, ktorá býva bežnou súčasťou už gotických chrámov a často ju pristavovali aj k starším kostolom. Tento stav však už prestával veriacim vyhovovať, a tak sa v 30. rokoch minulého storočia objavil návrh na prestavbu chrámu. Z roku 1938 sa zachovali nákresy, podľa ktorých sa rátalo s prístavbou severnej sakristie a západnej murovanej veže. Presvetlenie interiéru mali zlepšiť zväčšené okná obdĺžnikového tvaru. K prestavbe nedošlo zrejme aj kvôli vypuknutiu druhej svetovej vojny.

V auguste roku 1949 stavba utrpela škody pri veľkej povodni, ktorá si vyžiadala v tejto časti Šariša niekoľko ľudských životov a spôsobila škody za cca 15 mil. Kčs. Stav starého chrámu mal byť už neopraviteľný.

To bolo hlavným dôvodom, prečo miestni veriaci začali so zbierkou na výstavbu nového chrámu. Podarilo sa im vyzbierať sumu 480 000 Kčs. Plány však v roku 1950 narušilo zrušenie gréckokatolíckej cirkvi a zlúčenie s pravoslávnou cirkvou, pod ktorú prešiel aj seniakovský kostol. Veriaci ale naďalej neboli spokojní s jeho stavom a plány na nový chrám znova ožili.

V tom čase sa tu uskutočnil výskum, ktorý potvrdil pamiatkovú hodnotu stredovekého kostola. Na základe toho bol v tom čase už pravoslávny chrám zaradený do zoznamu chránených umelecko-historických pamiatok ako „ranogotická stavba“. V lete 1955 preto do Seniakoviec zaslalo Povereníctvo kultúry list pripomínajúci povinnosti vlastníka takéhoto objektu. Medzi ne patrilo „udržovať túto pamiatku v riadnom stave“, ako aj „akékoľvek zmeny pôvodného stavu budovy a jej adaptáciu uskutočňovať len na základe projektov schválených vo všetkých fázach“.

Ani takéto explicitné pripomenutie povinností však napokon nezastavilo miestnych veriacich v ich snahe postaviť si nový kostol na mieste starého. Už nasledujúci rok totiž sedemstoročnú stavbu zbúrali a chystali sa na výstavbu moderného chrámu. K nej však nakoniec nedošlo a veriaci tak ostali bez kostola.

Nádej im skrsla až v roku 1968, kedy bola v rámci uvoľnených spoločenských pomerov obnovená gréckokatolícka cirkev. Miestni sa tak rozhodli postaviť nový chrám na mieste zbúraného. Štátne orgány však jeho výstavbu zakázali a nariadili zmeniť využitie na dom smútku. Jeho stavba ale nebola dokončená. Prešli ďalšie roky, až kým v roku 1989 vtedajší miestny národný výbor nepovolil dostavať objekt ako kostol. Dokončený chrám získal zasvätenie sv. Cyrilovi a Metodovi a dodnes slúži veriacim.

Len pred niekoľkými rokmi odborníci zistili, že zo zbúraného kostolíka sa zachoval renesančný zvon z roku 1580. Spolu s mladším zvonom z 20. storočia bol niekoľko desaťročí uložený v pivnici, až kým nebol postavený nový kostol. V novembri 2012 bol zvon vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a predstavuje jedinú známu súčasť zbúranej stredovekej stavby.

GPS: 48.826192322, 21.302704811  

Zdroje:
- www.cdgallery.sk/download/seniakovce.pdf
- https://presov.korzar.sme.sk/c/7827251/zo-stredovekeho-kostola-v-seniako...
- Archív Pamiatkového úradu SR, zložka 564-B, Seniakovce 76.
- Zubko, P.: Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia II. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu/25606595...
- Zubko, P. – Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu/35470332/Barkociho_vizitacia....
- www.seniakovce.sk/uvod/historia (vrátane použitej titulnej fotografie zaniknutej stavby - v r. 2022 už nedostupnej)

esteban
24. 6. 2017, upravené 25. 9. 2022

Za fotografiu súčasného chrámu ďakujeme pani A. Delimanovej. Za ochotu a podklady ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.