Ilija

Všetky fotky (112)

Patrocínium: sv. Egídia

Vznik: prvá polovica 13. storočia (niekedy sa uvádza aj presný rok 1225), prvá písomná zmienka z roku 1266

Poloha: na kopci nad dedinou

Historický región: Hont

Stručný popis: románsky jednoloďový kostol s podkovovitou apsidou, predstavanou barokovou vežou a severnou sakristiou

História
Kostolík postavili zrejme na základoch staršej stavby (asi z 12. stor.) benediktíni, ktorí tu žili ako pustovníci – eremiti. Svedčí o tom aj názov lokality – Rematina i zasvätenie sv. Egídiovi, patrónovi pustovníkov. Ten dal meno aj celej obci, keďže Ilija je jedna z jeho slovanských podôb.
Išlo o neveľké bezvežové jednolodie s polkruhovo ukončenou apsidou, ktorého dominantou bol dlhé stáročia reprezentatívny západný portál. V 14. storočí bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. 
V 18. storočí k pôvodnej stavbe pristavali západnú vežu, najprv drevenú (v roku 1734), ktorú po roku 1779 nahradili murovanou, a zároveň prestavali sakristiu.
V roku 1951 sa uskutočnila obnova vzácneho západného portálu. Okrem iných prác bolo napríklad aj odstránené schodisko z podvežia na prvé podlažie veže.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostolík od roku 1963. V roku 1989, 1995 a 1999 boli v súvislosti s opravami kostolíka uskutočnené pamiatkové výskumy, ktoré pomohli objasniť jeho pôvod.
Od roku 2008 sa začala ďalšia obnova objektu vďaka dotáciám z Ministerstva kultúry SR. Loď dostala novú omietku farebne odlíšenú od mladšej veže. Obnovené bolo východné románske okno na apside, zamurované kvôli necitlivému osadeniu elektrickej rozvodnej skrine, ktorú odstránili. V nasledujúcich rokoch bola vymenená strešná krytina na južnej strane lode a na veži. V roku 2017 bol reštaurovaný románsky portál, pričom boli doplnené chýbajúce časti stĺpikov na severnej strane. V rokoch 2021 - 2022 sa uskutočnil reštaurátorský prieskum svätyne, resp. bočného oltára sv. Anny. 

Zaujímavosti
- Kostolík stojí v dominantnej polohe nad obcou, viditeľný už zďaleka.
- V kostolíku sa nachádza asi najkrajší neskororománsky portál na Slovensku. Má bohatú kameňosochársku výzdobu a je príbuzný portálu kostola benediktínskeho opátstva v maďarskom Jáku. Vytvorili ho niekedy v 40. rokoch 13. storočia a nájdeme na ňom už aj gotické ornamentálne prvky normanského pôvodu (napr. bobuľové listy na hlaviciach).
- Výskum odhalil, že portál siaha cca 40 cm pod úroveň podlahy v podveží, čím získal prirodzenejšie proporcie. 
- Ľavá a pravá polovica portálu nie sú symetrické, odlišujú sa výzdobou. Na ľavej strane ju tvorí špirálovito skrútený listový úponok, do ktorého sú vpletené figúry vtákov či drakov spojených hlavami. Na pravej strane sú kalichové hlavice s dvoma radmi bobuľovitých listov.
- Portál predstupoval pred západnú fasádu lode, nebol s ňou však rovnobežný. V dolnej časti na južnej strane vystupoval o 50 cm, na severnej už o 70 cm. Portál tak bol mierne natočený smerom obydliam v údolí zrejme s úmyslom, aby sa umocnilo jeho pôsobenie ako dominantného prvku chrámu.
- Horná časť predstúpenia portálu bola rovná a pôvodne na ňu podľa všetkého nadväzovala strieška.
- Portál mal podľa všetkého pôvodne farebnú úpravu, pričom výskum identifikoval zvyšky bielej, žltej a červenej farby. Natretý bol aj v neskoršom období, farebné vrstvy boli kompletne odstránené až pri obnove v roku 1951.
- Dvere v západnom portáli zaisťovala závora, ako o tom svedčia štvoruholníkové otvory v ostení. To dokladá, že sa rátalo aj s využitím kostola na obranné účely či ako útočisko pred nebezpečenstvom. 
- Nie je celkom jasné, prečo malý kostolík v neveľkej obci dostal taký monumentálny portál. Zrejme to súvisí s neďalekým benediktínskym kláštorom v Hronskom Beňadiku.
- Na východnej strane apsidy sa zachovalo románske štrbinové okno, donedávna zamurované.
- Spojenie konchy apsidy a obvodových múrov netradične zvýrazňuje oblý "rímsovitý" pás po celom obvode.
- Na víťaznom oblúku a severnej stene lode sa zachovala časť freskovej výzdoby, ktorá bola odkrytá sondážne v roku 1983 a reštaurovali ju v rokoch 1985 - 86. Na vnútornej strane víťazného oblúka ide o polpostavy prorokov a rozmernejšia polpostava biskupa v iluzívnom arkádovom oblúku. Na severnej stene lode ide o väčšiu, fragmentárne zachovanú figurálnu scénu, ktorá zrejme zachytáva stojacu Pannu Máriu s malým Ježiškom na rukách obklopenú ďalšími postavami. Reštaurátori datovali maľby do čias po polovici 14. storočia.
- Objavenie starších základov pod sakristiou dáva šancu na odkrytie predpokladanej ďalšej stavby pri kostole – pustovne.
- Pri výskume v roku 1995 našli v podveží hneď vedľa románskeho portálu časť detskej kostry s lebkou. Patrila šesťročnému dieťaťu. Podľa legendy spracovanej spisovateľom J. Horákom mal v kostole strážiť dedinu pred príchodom Turkov malý chlapec – zvonárik.
- Obec Ilija aj s kostolíkom patrí do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci lokality Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia.
- Detail južnej strany portálu sa dostal na obálku známej publikácie V. Mencla Stredoveká architektúra na Slovensku z roku 1937.
- Detail severnej strany portálu sa dostal aj do hlavičky internetovej stránky www.apsida.sk :).
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku s motívom výzdoby portálu ilijského kostolíka.
- Viaceré románske i gotické sakrálne stavby nájdeme v blízkej Banskej Štiavnici (Starý zámok, karner, farský kostol, Kostol sv. Kataríny, Kostol sv. Alžbety, Kostol PM Snežnej, kaplnku na Glanzenbergu, radničnú kaplnku).

Súčasný stav
Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Štefultove a stále slúži ako filiálny chrám. Stav objektu sa v posledných rokoch zlepšil, obnova ale dosiaľ nie je ukončená.

Bohoslužby: v nedeľu o 9.30 hod., aktuálne informácie na FB stránke farnosti

Praktické informácie
Obec sa nachádza pod vrchom Sitno, cca 5 km od Banskej Štiavnice. Kostol stojí na svahu nad dedinou a dá sa k nemu bez problémov dostať, keďže nie je oplotený. Prehliadku vedia zabezpečiť na Obecnom úrade, ktorý stojí pri ceste ku cintorínu a kostolu. Neďaleko sú osadené informačné tabule o chráme. Kontakt na obecný úrad: 045/ 692 08 47.
GPS: 48.420019691, 18.902133107

Literatúra
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967, s. 491.
- Labuda, J – Paulusová, S.: Kostol sv. Egídia v Iliji. In: Pamiatky a múzeá, č. 1/2003.
- Bačík, V., Čelko, M.: Ilija 1254 - 1266 - 2004, vydal Obecný úrad v Iliji, 2004.
- Oriško, Š.: Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str. 110 - 121.
- Smoláková, M.: Neskororománsky portál kostola sv. Egídia v Iliji (Výsledky najnovšieho stavebno-historického a reštaurátorského prieskumu). In: Archaeologia historica, roč. 1997, č. 22, str. 39 – 48. Dostupné v elektronickej podobe. 
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5552).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- http://stefultov.fara.sk
- www.obecilija.sk/-cirkev
- www.ilija.sk
- http://www.hispam.tym.sk/pamiatky_sakralne_pamia...
- www.albumromanski.pl/album/ilija
- https://www.tvlux.sk/archiv/play/ilija-kostol-sv...
- https://nasziar.sme.sk/kostol-svateho-egidia-ma-vzacne-caro-postupne-ho-opravuju

esteban
február 2009, upravené 8. 2. 2017 a 27. 4. 2025

Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a pani Monike Pecníkovej.