Víťazný / triumfálny oblúk
– oblúk, ktorým sa →svätyňa otvára do lode. Predstavuje hranicu medzi priestorom pre bežných veriacich a priestorom pre zasvätenú osobu/osoby. Zo stavebného hľadiska ide zvyčajne o arkádový oblúk vo východnej stene lode.
Môže mať veľa podôb od najjednoduchšej, kedy sa svätyňa otvára do lode len prostou hranou, kedy vnútorná šírka víťazného oblúka je rovnaká ako šírka samotnej svätyne, ale aj rozmanité viac či menej ozdobné formy, kedy ide o samostatný múr medzi svätyňou a loďou. Osobitnou kategóriou sú viaceré kláštorné chrámy, kde oddelenie lode a svätyne v podobe víťazného oblúka nenájdeme (napr. Červený Kláštor).
Významný vplyv na podobu víťazného oblúka mal aj umelecký sloh, v ktorom bol chrám postavený. V románskom období sa stretávame s polkruhovým oblúkom (často aj stlačeným), v gotickom období dominuje typickým lomený oblúk.
Bežným ozdobným prvkom býva rímsa na vnútornej strane víťazného oblúka, ktorá sa nachádza symetricky na oboch stranách (výnimočne aj s plastickou výzdobou - Martinček). Podobne rozšíreným prvkom je skosenie hrany oblúka smerom do lode i svätyne. Omnoho zriedkavejšie nájdeme víťazné oblúky, ktoré sú na vnútornej strane členené zväzkom polvalcových prípor (napr. Vrbov).
V prípade tehlových stavieb sa stretávame s ústupkovou formou víťazného oblúka, analogickou ako pri portáloch (Šaštín-Stráže). Pri nich je zaujímavosťou gotický víťazný oblúk vložený do pôvodne vyššieho románskeho v kostolíku v Novej Dedinke, ako aj reprezentatívnejšie riešený oblúk v Trstíne.
Najbežnejšou formou výzdoby víťazných oblúkov predstavujú nástenné maľby, pričom na vnútornej špalete sa veľmi často s stretávame s vyobrazeniami starozákonných prorokov, ktorých v spodnej časti dopĺňajú postavy svätcov, často napríklad uhorských kráľov.
