Banská Štiavnica - Starý zámok

Pôvodný farský kostol zasvätený Panne Márii v Banskej Štiavnici sa sčasti zachoval dodnes, Boží chrám už ale veľmi nepripomína. V 16. storočí ho totiž kvôli tureckej hrozbe prestavali na mestský hrad.

Kostol postavili už niekedy v prvej tretine 13. storočia ako románsku trojloďovú baziliku so západnou vežou vtiahnutou do pôdorysu trojlodia. To bolo na východnej strane uzavreté v prípade hlavnej lode štvorcovým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, resp. polkruhovými apsidkami (bočné lode). Zo severnej strany sa k presbytériu pripájala a dodnes pripája kvadratická sakristia, taktiež zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Tento kostol poslúžil ako vzor ďalším stavbám v regióne, napríklad bazilike v Krupine či Dobrej Nive.

V prvej tretine 15. storočia bol kostol, stojaci aj vo vojensky výhodnej polohe, opevnený, pričom sú doložené aj dve hranolové veže.

Zásadná neskorogotická prestavba chrámu sa začala koncom 15. storočia a jej výsledkom malo byť halové trojlodie. K úpravám sa pristúpilo v súvislosti s poškodením kostola počas bojov v roku 1442 a zemetrasením v roku 1443.

V rokoch 1495 - 1515 boli obvodové múry bočných lodí zvýšené na úroveň hlavnej. Obvodové múry presbytéria boli taktiež zvýšené a došlo aj k jeho predĺženiu východným smerom o polygonálny záver. Súčasne bol priestor zaklenutý (asi v roku 1515). Apsidy bočných lodí boli zbúrané, na severnej strane bola až k východnému múru bočnej lode predĺžená sakristia. K južnej lodi bola pristavaná nová kaplnka obdĺžnikového pôdorysu.

Hrozba tureckého útoku v prvej polovici 16. storočia viedla k rozhodnutiu premeniť kostol nad mestom na vojenskú pevnosť - mestský hrad. K samotnej prestavbe došlo v rokoch 1546 – 1559.

V rámci nej dostali bočné lode samostatné zastrešenie a hlavná loď sa tak premenila na vnútorné nádvorie pevnosti. Dodnes je viditeľný zamurovaný lomený triumfálny oblúk či konzoly neskorogotickej klenby v bývalom presbytériu i bočných lodiach.

V 19. storočí už Starý zámok neslúžil na obranné účely, a tak jej mešťania našli iné využitie. V jeho priestoroch bol umiestnený mestský archív i knižnica a sídlila tu tiež mestská polícia. Využívala sa však aj ako telocvičňa či ľadovňa na uskladnenie mäsa.

Predsa len dôstojnejšiu úlohu získal objekt v roku 1900, keď sa stal mestským múzeom, ktorým je dodnes ako expozícia Slovenského banského múzea. Status národnej kultúrnej pamiatky má bývalý kostol i ďalšie objekty areálu od roku 1970.

Z románskeho obdobia sa zachovala väčšina obvodových múrov, vrátane hmoty západnej empory a dolnej časti veže. Z pôvodných architektonických detailov ide predovšetkým o ťažké krížové klenby južnej časti empory a severnej sakristie, o štrbinové okno v severnej stene presbytéria a zvyšok obdobného okna v južnej stene. Priestor južnej časti západnej empory osvetľuje pôvodné štrbinové okno, prezentovaný je tiež portál, ktorým sa otváralo poschodie empory do strednej lode. Nájdeme tu aj románsku krstiteľnicu.

Starý zámok je počas letnej sezóny otvorený pre návštevníkov každý deň v týždni, mimo sezóny je zatvorený v pondelky a utorky. Bližšie informácie na stránke múzea.

GPS: 48.45956853, 18.890755177

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme

Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Plaček, M. - Bóna, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Slovart, Bratislava 2007.
- http://www.muzeumbs.sk/stary-zamok/
https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=mestsky-hrad
https://www.dokostola.sk/clanky/kostoly-v-sluzba...
- www.zamky.sk/stary-zamok-banska-stiavnica

esteban
2. 1. 2017, upravené 3. 2. 2018 a 7. 11. 2025