Sazdice
Patrocínium: sv. Mikuláša
Vznik: druhá tretina 14. storočia
Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce
Historický región: Hont
Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou, západnou predsieňou a strešnou vežičkou
História
Neveľký kostolík postavili v ranogotickom slohu vo vyvýšenej polohe na úpätí kopca Veľká Morda niekedy medzi rokmi 1330 - 1351 ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou. Stavebníkom bol podľa všetkého kráľovský lekárnik magister Gekmin, ktorý nechal aj vyzdobiť interiér nástennými maľbami.
Od roku 1352 bol vlastníkom Sazdíc Jakub Saracén, ďalší kráľovský lekárnik a súčasnej jeden z najdôležitejších mužov v hospodárskom živote kráľovstva talianskeho pôvodu, ktorý objednal zo svojej vlasti umelca na novú výmaľbu kostola freskami výnimočnej kvality niekedy koncom 14. storočia.
Farnosť v Sazdiciach sa spomína až v roku 1397, chrám samotný, aj s dnešným patrocíniom ešte o čosi neskôr, až v listine z roku 1414.
Niekedy v prvej tretine 16. storočia bol objekt upravený v neskorogotickom štýle. V tomto období pristavali severnú sakristiu, ktorá má nezvyčajne podobné rozmery ako samotné presbytérium. V časoch reformácie istý čas slúžil protestantom, ale bol im odňatý.
V 18. storočí bol kostolík zbarokizovaný. Staticky narušenú klenbu svätyne rozobrali a nahradili novou. Položili novú dlažbu a zatreli fresky. V interiéri pribudli aj nové oltáre.
Koncom 19. storočia (1897) sa pristúpilo k rozsiahlej oprave chrámu kvôli jeho zlému stavu. Dokončená bola v roku 1900. Práce sa týkali opravy statických porúch muriva svätyne, jej nového zaklenutia, vybudovania novej, menšej tribúny v lodi a prerazenie vstupu na ňu a tiež dvoch okien, ktoré osvetľujú jej priestor. Znížili tiež úroveň prahu južného portálu. Počas tejto obnovy (v r. 1898) boli odkryté nástenné maľby a následne aj reštaurované Štefanom (Istvánom) Grohom.
Menšie opravy exteriéru sa realizovali aj v roku 1913. V nasledujúcich rokoch sa stav objektu zasa výrazne zhoršil, v roku 1927 vznikla iniciatíva na rozšírenie stavby predĺžením lode západným smerom a výstavbou vstavanej západnej veže. Pre nedostatok financií sa však tento projekt nerealizoval a došlo len k menšej oprave v roku 1932, kedy pripojili k západnému priečeliu murovanú predsieň, ktorá nahradili vonkajšie schodisko na západnú tribúnu. Renovované boli aj fresky, ale v problematickej kvalite.
V roku 1945 bol kostol následkom delostreleckej paľby staticky narušený, keď sa objavili trhliny v murive svätyne. V roku 1955 boli pri elektrifikácii chrámu poškodené maľby po celom obvode presbytéria.
Od roku 1963 má objekt status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1968 sa konečne uskutočnila oprava, nasledujúci rok rozobrali barokový hlavný oltár, ktorý sa kvôli poškodeniu už nepodarilo zachrániť, a zničený bol aj bočný oltár z rovnakého obdobia.
Obnova kostolíka sa realizovala v rokoch 1988-93. V rokoch 2000 - 2007 boli reštaurované fresky. V posledných rokoch (2008 - 2019) sa realizoval architektonický, archeologický, georadarový a reštaurátorský výskum, po ktorom nasledovali obnova exteriéru i interiéru chrámu ukončená v roku 2023.
Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje asi najlepší dôkaz toho, že aj na vidieku môžeme nájsť skvosty umenia, v tomto prípade fresky, ktoré nenájdeme ani v najväčších mestách a vyrovnajú sa aj tým v Ostrihome. Vo veľkej miere sa navyše zachoval v takmer pôvodnej stredovekej podobe.
- Nástenné maľby v interiéri predstavujú jeden z najhodnotnejších príkladov stredovekého maliarstva u nás a v rámci svojho štýlu aj v celej zaalpskej Európe. V časoch dominancie gotického slohu sem priniesol umelec z Talianska už prvky nastupujúcej renesancie.
- Fresky sa najlepšie zachovali na južnej a východnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku. Nájdeme tu obraz Ježiša Krista a 12 apoštolov, ako aj výjav stigmatizácie sv. Františka z Assisi.
- Výzdoba interiéru kostolíka sa až donedávna považovala za nedokončenú, o čom mali svedčiť odkryté skice na južnej stene lode. Reštaurovanie stien lode však potvrdilo rovnakú povrchovú omietku ako vo svätyni po celej ploche lode. Táto omietka sa však po osekaní v modernej dobe zachovala, žiaľ, len vo veľmi malom rozsahu a iba s nepatrnými zvyškami maliarskej výzdoby. Ešte na začiatku 20. storočia boli viditeľné zvyšky maľby ukrižovaného Krista s Máriami po stranách kríža.
- Umelec použil techniku pravej fresky s využitím geometricky presnej predkresby. O jeho výnimočných kvalitách svedčí aj originalita poňatia známych výjavov, ktoré nemali predlohu vo vzorníku.
- Už od svojho opätovného odkrytia sú predmetom mnohých diskusií a vedeckých analýz. Najprv sa ich autorstvo pripisovalo Florenťanovi Niccolovi di Tomasso, ktorý sa podieľal na výzdobe hradnej kaplnky v Ostrihome. Neskôr sa objavil názor, že mohlo ísť o Masolina, jedného z nasledovníkov Giovanniho da Milano. V súčasnosti, po tom, ako sa ukázalo, že tieto maľby sú vyspelejšie ako fresky v Ostrihome, sa odborníci prikláňajú k verzii, že autor mohol pôsobiť v Lombardii pri výzdobe tamojších kláštorných chrámov. Maľby sa pokladajú za príklad vplyvu Giottovej školy.
- Staršia vrstva nástenných malieb pochádza z druhej tretiny 14. storočia. Tieto maľby v presbytériu do veľkej miery rešpektoval autor o niečo mladších goticko-renesančných malieb. Zachovala sa ale iba v minimálnom rozsahu. Patria k nej predovšetkým fragmenty rozmernej maľby v hornej časti východnej steny presbytéria, ktorá zobrazovala výjav Posledného súdu s Kristom v mandorle v spoločnosti viacerých anjelov.
- Loď má vonkajšie rozmery 10 x 8,0-8,5 m, presbytérium 5,5 x 6,5 m. Celková dĺžka kostola je 19,5 m.
- V južnej stene presbytéria sa nachádza sedília s polkruhovým záklenkom, ktorej vnútorná plocha je zdobená figurálnou maľbou.
- Vo východnej stene presbytéria je osadené kamenné pastofórium v podobe mníšky.
- V južnej stene lode sa nachádza profilovaný gotický portál, ktorý bol dlhý čas v dolnej časti zamurovaný a dnes je už opäť odkrytý v plnom rozsahu. Jeho nezvyčajná výška je výsledkom výrazného zníženia úrovne terénu na južnej strane kostola (pôvodný prah bol 124 cm vyššie). Pôvodne niesol aj maľovanú výzdobu.
- Na lodi, presbytériu i sakristii sa zachovali jednoduché gotické okná s lomeným záklenkom.
- Severná sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Podobná bola pôvodne aj v presbytériu, ako to naznačujú osekané konzoly v rohoch. Odkrytie fragmentov konsekračných krížov a stôp po odstránenom oltárnom stole potvrdzujú aj liturgické využívanie tohto priestoru.
- Stavba je v starších vizitáciách datovaná do rokov 1115, 1200 i 1222.
- V jednej z vizitácií sa spomína aj existencia ruín pri kostolíku, ktoré mali byť zvyškom kláštorných budov patriacim premonštrátom z neďalekých Šiah.
- Pri kostolíku rastú jedlé gaštany :).
- Dva stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v susednej obci Demandice (v obci a v lokalite Hýbec), lokalita zaniknutej románskej rotundy sa nachádza v Kubáňove.
Súčasný stav
Kostol slúži ako filiálny chrám vo farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Demandiciach. V roku 2023 bola ukončená kompletná obnova interiéru aj exteriéru stavby, ktorá zahŕňala aj úpravu okolia stavby. V roku 2023 vyšla publikácia o kostole na základe výsledkov tejto obnovy. Práce na nástenných maľbách boli ocenené Výročnou cenou Pamiatok a múzeí za rok 2023 v kategórii.
Bohoslužby: v nedeľu o 8.30 hod.
Praktické informácie
Obec Sazdice (maďarsky Százd) leží cca 16 km západne od Šiah. Kostol stojí úpätí kopca Morda na juhozápadnom okraji dedinky v otvorenom areáli. Kontakt na farský úrad: 036/ 749 31 26.
GPS: 48.086192616, 18.796813488
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Literatúra:
- Kol. aut.: Kostol sv. Mikuláša v Sazdiciach. Talianske fresky v Honte. OZ Georgius Bubek 2023.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava 1978.
- Žažová, H.: Kostol sv. Mikuláša biskupa v Sazdiciach vo svetle archívnych prameňov. In: Dějiny staveb. Sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2011. Plzeň 2012.
- Reško, A. - Kovács, G.: Sazdice. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica 173. číslo. Vydavateľstvo KT, Komárno 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5S15).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
Web:
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- Výročná cena PaM za rok 2023 v kategórii reštaurovanie
- https://www.obnova.eu/portfolio/goticky-kostol-sazdice/
- https://medievalheritage.eu/en/main-page/heritag...
- https://www.dokostola.sk/kostol/411339-sv-mikulasa-biskupa
esteban
7. 5. 2011, upravené 25. 7. 2011, 25. 12. 2016, 29. 4. 2020 a 27. 5. 2026
