Šahy

- NOVÉ FOTO + DOPLNENÉ -

Okolo roku 1238 si postavili v Šahách premonštráti kláštor, ktorého súčasťou bol neskororománsky Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Mal dvojvežové západné priečelie a pravdepodobne išlo o trojloďovú baziliku. Vysviacky kláštora sa zúčastnil sám uhorský kráľ Belo IV.

Počas tureckých vojen bol kostol vážne poškodený a zostali z neho len ruiny. Obnovili ho až v 18. storočí už v barokovom slohu.

Z pôvodného kostola sa zachoval predovšetkým vzácny neskororománsky ústupkový portál s gotickými prvkami na západnom priečelí. Jeho členenie je ešte románske na každej strane s 2 typickými ústupkami, do ktorých boli vsadené stĺpiky (novo doplnené asi počas barokovej prestavby, pôvodné sa nezachovali).

O vplyve gotiky svedčia lomené oblúky archivolt, ako aj ich ornamentálna výzdoba. Tú tvoria bohaté rastlinné motívy, využívajúce okrem románskych prvkov (palmetové listy, akant či rozety) aj v gotickom duchu realisticky znázornené listy a strapce viniča a javorové listy. Na pravej strane portálu sa nachádzajú aj zvyšky zvieracej (dolná časť tiel drakov na ostení) a figurálnej ornamentiky (ľudská postava v dolnej časti archivolty).

Portál je na území Slovenska ojedinelým príkladom vyspelej kameňosochárskej produkcie. Je blízky južnému vstupu Kostola sv. Michala vo Viedni, ako aj monumentálnemu západnému portálu Kostola Nanebovzatia Panny Márie cistercitského kláštora Porta coeli (Brána nebies) v českom Tišnove.

Výsledky výskumu v roku 2008 dokazujú, že zo stredovekej stavby kostola sa zachovalo v hmote dnešného objektu viac, než sa doteraz myslelo. Sondy napríklad odkryli murivo z opracovaných kamenných kvádrov na severnej strane lode.

Výskum však priniesol aj zásadné zistenie týkajúce sa neskororománskeho portálu. Ten bol podľa archeológie spolu s celým západným priečelím postavený na barokových základoch. To znamená, že portál bol na tomto mieste nanovo poskladaný a do úvahy pripadá aj hypotéza, že jeho súčasné umiestnenie je až sekundárne.

Jediným zvyškom kláštorných budov, ktoré sa nachádzali južne od kostola, je západné krídlo centrálnej stavby okolo rajského dvora. Slúžilo dlhý čas ako sýpka a na jeho východnej strane sú dodnes viditeľné zamurované oblúky arkád.

GPS: 48.06957685, 18.951442838

Literatúra:
- Oriško, Š.:
Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str. 110 - 121.
- Pomfyová, B.: Ranostredoveké kláštory na Slovensku: torzálna architektúra – torzálne poznatky – torzálne hypotézy. In: Archaeologia historica. 2015, roč. 40, č. 2, str. 733-777. Dostupné aj v elektronickej podobe.
- Oriško, Š.: K problematike stredovekého portálu kláštorného kostola v Šahách. In: Archaeologia historica. 2011, roč. 36, č. 2, str. 409-422. Dostupné aj v elektronickej podobe.
- Kresánek, P.: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2752).

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu