Šahy

Niekedy v období rokov 1223 - 1235 vznikol v Šahách kláštor premonštrátov, ktorý založil bán Martin z  rodu Hont-Poznanovcov. Postavili ho na vyvýšenine nad riekou Ipeľ len pár kilometrov od komitátneho hradu Hont. Jeho súčasťou bol aj neskororománsky Kostol Panny Márie, ktorého reprezentatívnosť pripomína dnes už len bohato zdobený západný portál.

Kláštorný chrám mal zrejme podobu trojloďovej baziliky s dvojvežovým západným priečelí. Jeho vysviacky koncom 30. rokov 13. storočia sa zúčastnil sám uhorský kráľ Belo IV., ktorému zakladateľ odovzdal patronátne právo  nad kláštorom.

V pôvodnej podobe (nie je známe v akom rozsahu a či vôbec už stáli aj kláštorné budovy) kláštor zrejme existoval len niekoľko rokov. Podľa všetkého bol poškodený počas tatárskeho vpádu v roku 1241. To si následne vyžiadalo prestavbu či obnovu neznámeho rozsahu už v gotickom štýle.

V období tureckých vojen bol kostol opäť vážne poškodený a zostali z neho len ruiny. Obnovili, či skôr znova postavili ho až jezuiti v 30. rokoch 18. storočia v barokovom slohu. Dnes nesie patrocínium Nanebovzatia Panny Márie a slúži ako farský chrám.

Z kláštorného kostola sa zachoval predovšetkým vzácny neskororománsky ústupkový portál s gotickými prvkami na západnom priečelí. Jeho členenie je ešte románske na každej strane s 2 typickými ústupkami, do ktorých boli vsadené stĺpiky (novo doplnené asi počas barokovej prestavby, pôvodné sa nezachovali). Niektorí odborníci datujú jeho vznik do polovice 13. storočia, čo by znamenalo, že sa viaže až k prestavbe po tatárskom vpáde.

O vplyve gotiky svedčia lomené oblúky archivolt, ako aj ich ornamentálna výzdoba. Tú tvoria bohaté rastlinné motívy, využívajúce okrem románskych prvkov (palmetové listy, akant či rozety) aj v gotickom duchu realisticky znázornené listy a strapce viniča a javorové listy. Na pravej strane portálu sa nachádzajú aj zvyšky zvieracej (dolná časť tiel drakov na ostení, podobné nájdeme ešte v Iliji) a figurálnej ornamentiky (ľudská postava v dolnej časti archivolty).

Portál je na území Slovenska ojedinelým príkladom vyspelej kameňosochárskej produkcie. Je blízky južnému vstupu Kostola sv. Michala vo Viedni, ako aj monumentálnemu západnému portálu Kostola Nanebovzatia Panny Márie cistercitského kláštora Porta coeli (Brána nebies) v českom Tišnove.

Výsledky výskumu v roku 2008 dokazujú, že zo stredovekej stavby kostola sa zachovalo v hmote dnešného objektu viac, než sa doteraz myslelo. Sondy napríklad odkryli takmer 22 metrov dlhý úsek muriva z opracovaných kamenných kvádrov tvoriacich severnú stenu lode, ktoré siaha do výšky necelých dvoch metrov. To však má pochádzať až z gotického obdobia.  Ešte stredoveký pôvod môže mať aj polygonálny tvar presbytéria, ktorý sa u nás objavuje už v prvej tretine 13. storočia (Banská  Štiavnica).

Výskum však priniesol aj zásadné zistenie týkajúce sa neskororománskeho portálu. Ten bol podľa archeológie spolu s celým západným priečelím postavený na barokových základoch. To znamená, že portál bol na tomto mieste nanovo poskladaný a do úvahy pripadá aj hypotéza, že jeho súčasné umiestnenie je až sekundárne, aj keď jeho bohatá výzdoba nasvedčuje tomu, že šlo naozaj o hlavný vstup do kostola.

Jediným zvyškom kláštorných budov, ktoré sa nachádzali južne od kostola, je západné krídlo krížovej chodby okolo rajského dvora. Slúžilo dlhý čas ako sýpka a na jeho východnej strane sú dodnes viditeľné zamurované oblúky arkád krížovej chodby.

K kláštornému kostolu boli ešte v stredoveku pristavaná dve kaplnky zasvätené sv. Petrovi, resp. sv. Margite. Spomínajú sa už v listine z roku 1299, ich poloha a podoba sú dnes neznáme. Okrem toho, neďaleko stál už zaniknutý Kostol/Kaplnka sv. Heleny, ktorý zrejme mal tiež stredoveký pôvod a slúžil na liturgické účely počas výstavby súčasného barokového kostola. Následne nevyužitý chátral a koncom 18. storočia bol zbúraný. Odborníci nevylučujú ani možnosť, že šlo pôvodne o jednu z vyššie spomínaných kaplniek pripojených ku kostolu.

GPS: 48.06957685, 18.951442838

Literatúra:
- Oriško, Š.:
Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str. 110 - 121.
- Pomfyová, B.: Ranostredoveké kláštory na Slovensku: torzálna architektúra – torzálne poznatky – torzálne hypotézy. In: Archaeologia historica. 2015, roč. 40, č. 2, str. 733-777. Dostupné aj v elektronickej podobe.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Oriško, Š.: K problematike stredovekého portálu kláštorného kostola v Šahách. In: Archaeologia historica. 2011, roč. 36, č. 2, str. 409-422. Dostupné aj v elektronickej podobe.
- Kresánek, P.: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2752).

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu