Sakristia

– oddelený priestor v kostole slúžiaci primárne na odkladanie liturgických potrieb (rúch, nádob, kníh) a prípravu kňaza a miništrantov na omšu. Nie zriedka však sakristie plnili aj iné funkcie. Predovšetkým šlo o rôznu formu liturgie, ako o tom svedčia napríklad oltárne menzy (Zolná) či namaľovaný iluzívny krídlový oltár (Poniky) a vo viacerých prípadoch aj bohatá výzdoba (napr. Podunajské Biskupice). Takisto tu bývali uložené relikvie svätcov.

Sakristie boli okrem toho využívané aj na ďalšie, svetské účely - ako archívy, miesta uloženia overovaných listín či na bezpečné uloženie cenností. S takouto formou využitia sa stretávame primárne vo významných chrámoch - kláštorných či kapitulských, ktoré slúžili ako hodnoverné miesta. V prípade Veľkej Lomnice sa dokonca uvažuje o tamojšej sakristii ako mieste zhromaždení šlachty.

Sakristie sa objavujú na našom území v románskom období, pričom nie je vylúčené, že funkčne podobný priestor existoval už aj v rámci starších stavieb. Primárne šlo o kláštorné stavby a až v neskororománskom období (od cca polovice 13. storočia) sa objavujú aj vo vidieckom prostredí (napríklad v Šámote - titulná foto); často ide skôr o neskoršie prístavby. V období gotiky sa už stali štandardom.

Mali zvyčajne podobu pozdĺžnej prístavby obdĺžnikového pôdorysu, výnimočne sa stretávame aj s inou dispozíciou (napríklad zaniknutá šesťboká sakristia v Seni alebo oblý východný záver v Rokycanoch). Najčastejšie sa pripájali k →svätyni zo severnej strany, poznáme však aj prípady, keď ich umiestnili po južnom boku svätyne, prípadne k severnej stene lode (napr. Kšinná).

Pomerne zriedkavým prípadom pri vidieckych kostoloch u nás je dvojpodlažná sakristia, kde sa ako sakristia využíval spodný priestor, kým horné podlažie slúžilo na iné účely. Nachádzame ich napríklad v Ivančinej či Slatvine.

V niektorých sakristiách sa doteraz zachovalo stredoveké →lavabo - umývadlo s vývodom odpadovej vody na vonkajšej strane sakristie (napr. Modra, Zolná, Poniky).

Rubrika: Slovník