Modra

Všetky fotky (112)

Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa, pôvodne zrejme sv. Jakuba

Vznik: 2. polovica 13. storočia

Poloha: v JV časti mesta v ohradenom areáli cintorína

Stručný popis: jednoloďový ranogotický kostol s polygonálnym presbytériom, severnou a južnou sakristiou a západnou predsieňou 

História
Kostol postavili v druhej polovici 13. storočia ako pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. Stál podľa všetkého uprostred pôvodnej slovanskej osady. Jeho stavebníkmi boli zrejme členovia významného a bohatého rodu Hederikovcov, známi aj ako páni z Kyseku (Köszegu).
V interiéri bol následne v dvoch etapách (cca v 3. štvrtine 13. storočia a na prelome 13. a 14. storočia) vyzdobený freskami.
V priebehu 14. storočia prešiel objekt viacerými prestavbami, ktoré do veľkej miery zakryli jeho ranogotickú podobu. V poslednej štvrtine 14. storočia bolo zbúrané západne priečelie lode a jej priestor predĺžili západným smerom o cca dve tretiny. K západnému priečeliu bola pristavaná veža, ktorej základy boli hrubé až 3 metre.
Súčasne boli obvodové múry lode zvýšené o približne 150 cm. Zamurované boli úzke ranogotické okná a na južnej strane ich nahradili oveľa väčšími oknami s lomeným oblúkom. V tejto dobe bol taktiež zamurovaný pôvodný južný vstup do lode. Jeho funkciu prebral dodnes zachovaný portál umiestnený približne v strede predĺženej lode. Ďalší vstup vznikol aj v západnej stene lode. Interiér bol opäť vyzdobený nástennými maľbami.
V roku 1561 sa kostol nachádzal v zlom stave a preto prešiel v roku 1562 obnovou, pri ktorej boli zatreté nástenné maľby v interiéri. Zrejme niekedy v polovici 16. storočia bola zbúraná západná veža.
Asi nie dlho po tejto obnove chrám prevzali do užívania evanjelici. Na prelome 16. a 17. storočia bola dovtedy plochostropá loď zaklenutá. V západnej časti lode postavili murovanú tribúnu a pred západný vstup pribudla murovaná predsieň otvorená zo severnej a južnej strany širokým oblúkom. Niekedy v tomto období bola k severnej stene lode pristavaná dvojpriestorová kostnica. Katolíci prevzali kostol opätovne v roku 1635.
Veľkou zmenou prešlo presbytérium pri prestavbe v roku 1763. Vtedy bol rozšírený víťazný oblúk a svätyňa dostala novú klenbu. S využitím článkov odstránenej gotickej klenby boli vymurované nové okná. Z južnej strany presbytéria bola pristavaná nová sakristia. Z tohto obdobia pochádzajú aj oltáre a ďalšie vybavenie interiéru.
Menšími úpravami prešla stavba aj v 19. a 20. storočí. Od postavenia nového farského kostola sv. Štefana pri námestí (konsekrovaný v roku 1876) sa používal len v obmedzenej miere.
V rokoch 2011- 2018 sa realizovala rozsiahla obnova objektu, ktorá objasnila architektonický vývoj stavby, priniesla objav stredovekých fresiek a posunula čas vzniku kostola o cca sto rokov dozadu. Obnova získala Cenu verejnosti v súčaži Príkladná obnova v roku 2018 a tiež národnú cenu ICOMOS za obnovu 2018.

Zaujímavosti
- Kostol bol donedávna považovaný za stavbu z druhej polovice 14. storočia. O posun doby vzniku o cca sto rokov dozadu sa zaslúžil objav najstaršej vrstvy nástenných malieb a úzkych ranogotických okien.
- Spolu s ďalšími pomerne veľkými stavbami v Devíne či Sv. Jure je dokladom rozvinutosti a bohatstva vlastníkov obcí a mestečiek regiónu v okolí Bratislavy v 13. storočí.
- Ide o najstaršiu zachovanú stavbu v meste.
- Loď osvetľovalo podľa všetkého 6 okien (3 + 3), pričom západné okno na severnej strane je menšie a slúžilo na osvetlenie priestoru empory. Pri prieskume v roku 2011 boli nájdené tri okná na severnej stene a jedno na južnej. Zvyšky pôvodných okien sa našli aj v JV a SV a V stene presbytéria. Ranogotické okná na severnej strane lode nie sú veľmi časté.
- Na severnej strane lode odkryli časť kruhového okna so zachovanou kamennou kružbou, zvyšok staršej  rozety, ktorá sem bola sekundárne osadená. Pôvodne sa rozeta nachádzala zrejme v západnej stene lode.
- Na južnej strane lode odkryli v roku 2015 zvonka gotické okno, ktoré bolo dovtedy prezentované len v interiéri.
- Okno gotického tvaru bolo objavené v západnej stene murovanej predsiene pred západným priečelím lode, pochádza však až z obdobia baroka.
- Z gotickej prestavby v 14. storočí sa zachovali na južnej strane lode tri veľké okná a portál. V západnej časti južnej steny boli odkryté ostenia dvoch okenných otvorov. Na západnom priečelí lode, po stranách novšieho portálu, odkryli časti gotického vstupu.
- V severnej stene presbytéria bol identifikovaný zamurovaný otvor pastofória.
- V severnej sakristii sa nachádza kamenné lavabo - umývadlo na umývanie liturgických predmetov.
- Nástenné maľby boli v sondách odkryté na severnej stene lode, na víťaznom oblúku a vo východnej časti južnej steny lode. Najstaršia vrstva malieb pochádza zrejme z tretej štvrtiny 13. storočia. Na južnej stene, za bočným oltárom boli odkryté maľby apoštolov v arkádach, blízke maľbám zo v kostolíkoch v Žiline-Rudinách či Hamuliakove. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj zvyšky sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste na protiľahlej severnej stene lode.
- Tieto maľby boli narušené stavebnými úpravami v priebehu 14. storočia - vysokým oknom na južnej strane a vstavaním murovaného baldachýnu nad bočným oltárom v SV rohu lode (v 1. polovici 14. storočia). Podobné baldachýny sa zachovali v kostole v Moste pri Bratislave a zvyšky po nich našli aj v kostoloch v Bratislave-Rači, Svätom Jure či Šamoríne. Jeho dokladom je aj nástenná maľba, kopírujúca lomený oblúk zaklenutia baldachýnu na severnej stene lode.
- Ďalšia fresková výzdoba, zachovaná vo väčšom rozsahu, je predbežne datovaná do obdobia poslednej tretiny 13. a prvej tretiny 14. storočia. Ide o pomerne strohé maľby s dominujúcou úzkou červenou linkou. Na severnej stene, nad úrovňou barokovej tribúny sú odkryté časti pašiového cyklu - zástup Židov, Bičovanie Krista a Ukrižovanie Krista s dvoma kľačiacimi postavami pri päte kríža - zrejme donátormi. Medzi scénou Bičovania a Ukrižovania bola odkrytá hlava postavy v značne nadživotnej veľkosti s korunou a svätožiarou. Maľba Ukrižovania je po obnove zakrytá bočným oltárom, z toho dôvodu je pri ňom umiestnený panel s kópiou tohto výjavu.
- Pri výskume boli na severnej strane lode objavené základy i časť nadzákladového muriva dvojpriestorovej kostnice obdĺžnikového tvaru datovanej do 16. či 17. storočia. Súčasne sa ukázalo, že vtedajšia úroveň terénu bola o 50 cm nižšie ako v súčasnosti.
- V interiéri sa zachovali barokové oltáre a ďalšie zariadenie.
- Pri výskume boli odkryté viaceré datované nápisy zo 17. a 18. storočia.
- Neďaleko kostola je pochovaný Ľudovít Štúr.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v blízkych lokalitách Pezinok-Grinava či Šenkvice.

Súčasný stav
Kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Využíva sa len príležitostne. V roku 2018 sa skončila jeho obnova vďaka OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a farskému úradu. Na kostole bol opravený východný i západný štít lode, strecha, odvodnené múry a podarilo sa taktiež zistiť viaceré zaujímavé skutočnosti z architektonického vývoja stavby. Obnovené boli aj všetky fasády. Navštívili sme ho v auguste 2012 a novembri 2013, júni 2014, októbri 2015, marci a v lete 2016, v auguste 2017, júli 2018 a auguste 2020.

Bohoslužby: na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa 24. júna a príležitostne.

Praktické informácie
Kostol stojí v areáli cintorína v južnej časti mesta pri hlavnej ceste. Je prístupný v čase prístupnosti cintorína. Návštevu je možné dohodnúť s členmi OZ na mailovej adrese zdruzenie.zachrany.modra@gmail.com.
GPS: 48.329217202, 17.313343237

Literatúra:
- Tihányi, J. - Haviarová, M. - Buran, D.: Stredoveké nástenné maľby v Modre. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2011, č. 4, str. 36 - 37.
- Tihányi, J. - Haviarová, M.: Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa – najstaršia stavebná pamiatka Modry. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2015, č. 3.
- Feješová, M.: Hederikovci z Kyseku a Modry. In: Archívny almanach, roč. III, 2020, str. 29 - 37. Dostupné v elektronickej forme - www.academia.edu/Hederikovci_z_Kyseku....
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5843).

Web
- Stránka kostola na Facebooku
- http://modra.fara.sk
- www.modra.sk
- http://www.pamiatky.sk/sk/page/obnova-kostola-sv-jana
- http://www.prikladnaobnova.sk
- https://www.obnova.sk/pamiatka/kostol-sv-jana-krstitela

esteban

Za ochotu a pomoc ďakujeme J. Tihányimu zo SNM - Múzeum Červený Kameň a Kataríne Machatovej z OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre.