Devín

Patrocínium: sv. Kríža, pôvodne Panny Márie

Vznik: začiatok 2. tretiny 13. storočia

Poloha: na vyvýšenine v západnej časti obce

Stručný popis: pôvodne ranogotický jednoloďový kostol s v exteriéri rovno ukončeným presbytériom, južnou a severnou kaplnkou, severnou sakristiou a západnou vežou. 

História
Kostol postavili v obci ako pomerne veľkú stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Išlo o reprezentatívne jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou. Múry pôvodne zrejme plochostropej lode sa zachovali do približne dvojtretinovej výšky, bočné steny svätyne v celej svojej pôvodnej výške.
Ďalšia stavebná fáza nasledovala po výraznom poškodení kostola pri útoku vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. v 70. rokoch 13. storočia. Zahŕňala výraznú prestavbu svätyne, ktorú predĺžili východným smerom do podoby polygónu a zaklenuli ťažkou rebrovou klenbou. Túto opreli o mohutné postranné piliere zachované v základoch. V závere svätyne úlohu pilierov prevzalo plné murivo nároží, čím v exteriéri vznikla rovná východná stena presbytéria. Následne pripojili zo severnej strany svätyne obdĺžnikovú sakristiu zaklenutú valenou klenbou.
V 14. storočí pristavali južnú kaplnku, pričom pôvodne mala siahať len po južný portál do hlavnej lode. Ešte počas výstavby však bola predĺžená až po západné priečelie lode. Pod prístavbou bola súčasne vybudovaná krypta s kamennou valenou klenbou. Kaplnka bola zaklenutá krížovými rebrovými klenbami; zachovalo sa len novšie západné pole.
Severná bočná loď vznikla tiež ako bočná kaplnka v druhej štvrtine 15. storočia. Kaplnka bola prepojená s hlavnou loďou lomenými arkádovými oblúkmi podobnými ako v prípade južnej lode. Z neskorogotického obdobia pochádzajú aj spodné časti murív zrejme pôvodnej gotickej veže zachované v základoch dnešnej barokovej veže.
V druhej tretine 16. storočia sa realizovala oprava v renesančnom štýle, ktorú si vyžiadalo vypálenie kostola tureckými vojskami. Sakrálny priestor bol vtedy ochránený zamurovaním arkád prepájajúcich pôvodne bočné lode s hlavnou.
Barokizáciou prešiel kostol pri obnove v 70. rokoch 17. storočia. Pristavaná bola veža, hlavná loď a svätyňa dostali valené klenby so styčnými hrebienkovými výsečami. Práce pokračovali aj v 18. storočí, kedy bolo dotvorené západné priečelie portálmi so sochami v nadstavcoch a ďalšími sochami v štítoch. Osvetlenie lode bolo riešené tzv. termálnymi oknami polkruhového tvaru a do rovnakého tvaru upravili aj gotické okná bočných lodí. V interiéri boli znova otvorené arkádové oblúky do bočných lodí. Na pilier arkádového oblúka v severovýchodnej časti bola osadená drevená kazateľnica prístupná schodiskom zo sakristie. V západnej časti lode vybudovali novú tribúnu. Zvýšili tiež vežu, upravili jej fasádu a zastrešili novou strechou typického cibuľovitého tvaru. Prístup na vežu bol vyriešený schodiskom z novej prístavby.
K južnej strane svätyne pristavali novú sakristiu a v rokoch 1788 - 1789 obnova vyvrcholila reprezentatívnou úpravou svätyne s novou valenou klenbou, ornamentálnou výmaľbou stien a napokon postavením nového hlavného oltára v súvislosti so zmenou patrocínia na dnešné sv. Kríža. Ústredným motívom je tak plastika Ukrižovaného Krista, ktorá zrejme vznikla v dielni známeho sochára F. X. Messerschmidta, pôsobiaceho na sklonku života v Bratislave.
Ďalšie opravy a úpravy sa spomínajú k rokom 1863, 1937 a 1949 - 1950. Veľká obnova sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch minulého storočia na základe výsledkov výskumov spolu s reštaurovaním niektorých prvkov a pokračuje aj v súčasnosti. Výskum v rokoch 2015 - 2017 významným spôsobom zmenil náš pohľad na najstaršie dejiny kostola.

Zaujímavosti
- Kostol predstavuje vďaka polohe a veži výraznú dominantu obce, dobre viditeľnú aj z hradu.
- Dispozícia s pristavanými bočnými kaplnkami vytvára najmä z čelného pohľadu dojem trojlodia.
- Kostol predstavuje zaujímavú kombináciu predovšetkým gotického a barokového slohu.
- V okolí kostola bolo odkryté rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy, čo niektorých autorov priviedlo k hypotéze, že na tomto mieste stál kostol už v 9. storočí a že sa tu nachádzala aj hrobka sv. Metoda. Toto obdobie pripomína aj súsošie sv. Cyrila a Metoda a socha Svätopluka pred kostolom.
- Kostol patrí do skupiny pomerne veľkých stavieb, ktoré vznikli okolo polovice 13. storočia v bezprostrednom okolí Bratislavy spolu s Modrou a Sv. Jurom. Vo všetkým troch prípadoch bol pôvod stavieb objasnený až výskumami v posledných rokoch.
- Južná kaplnka aj po neskorších prestavbách si zachovala dosť zo svojej gotickej podoby, nájdeme tu viacero ranogotických i neskorogotických okien, zamurovaný portál i krížovú rebrovú klenbu so svorníkmi. S priestorom lode ju spája široký gotický portál, slúžiaci pôvodne ako hlavný vstup do kostola.
- Severná kaplnka predstavuje po obnove krásny príklad neskorogotickej architektúry bez neskorších zásahov. Je zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby, na svorníkoch ktorej nájdeme erby Garayovcov (stočený had) a grófov z Celje. Tretí svorník je bez výzdoby, zrejme bol vyhradený pre erb niektorého zo synov Mikuláša Garaya. S priestorom hlavnej lode ju spájajú tri lomené oblúky arkád. Na severnej a západnej strane sú gotické okná s bohatou kružbou.
- Hlavná loď bola zrejme tiež zaklenutá gotickou klenbou, svedčí o tom pri výskume objavený svorník veľkých rozmerov, zdobený listami okolo stredovej tváre Krista. Dnes je uloženy v južnej kaplnke.
- V priestore pod vežou je vystavená kópia hodnotného gotického reliéfu z 15. storočia (okolo r. 1420), sčasti poškodený. Originál sa našiel zamurovaný na v západnej stene južnej prístavby. Zobrazuje Krista na Olivovej hore.
- V areáli devínskeho hradu sa našli základy veľkomoravského kostola a rotundy z 10. - 11. storočia. V neďalekom Hainburgu na rakúskej strane Dunaja stojí románsky karner a v tamojšom hradnom areáli románska kaplnka.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský miestnej farnosti. V roku 2017 bol ukončený historicko-architektonický výskum. Po nedávnej obnove je v dobrom stave. Navštívili sme ho v apríli 2008, októbri 2009, júli 2011, marci 2015 a júli 2017.

Bohoslužby: v pondelok, stredu a piatok o 18:00 hod. (v lete o 19.00 hod.), vo štvrtok o 7.00 hod., v sobotu o 8.00 a v nedeľu o 9.30 hod. 

Praktické informácie
Obec sa nachádza pár kilometrov západne od Bratislavy pod rovnomenným hradom. Kostol je vďaka vyvýšenej polohe a vysokej veži neprehliadnuteľný. Kontakt na farský úrad: 0905 614 610.
GPS: 48.173484035, 16.987320185

Literatúra
- Johanidesová, M.: Stavebný vývoj devínskeho kostola. Obzor, Bratislava 1974.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Bránsky, K.: Kostol z 9. storočia v Devíne. Vlastným nákladom, Trnava 2008.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1373).

Web
- www.devin.sk
- www.devin.sk/farsky-urad
- http://sk.wikipedia.org
- www.kultura-fb.sk
- www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-svateho-kriza

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu