Genius loci

Malé zamyslenie k narodeninám Apsidy

My dvaja sme však mali šancu byť súčasťou niečoho ešte pozoruhodnejšieho. Dostali sme totiž možnosť vidieť rásť, rozvíjať sa, robiť radosť aj starosti jedného dieťaťa a jednej webovej stránky súčasne a v priamom prenose.

Pre babinky a babičky v našich životoch... (z výletu do Petrovej Lehoty)

Ale len celkom nedávno som si nevdojak uvedomila, prečo sú mi kostolíky také blízke. Sú totiž ako moja babinka. Svedkovia čias. Nemenia sa, ani keď kním prídeme po dlhšom čase.

Návrat strateného (pri kostolíku v Sádku)

V Sádku sme neboli prvý ani určite ani posledný raz. Napäto sme čakali. Zčasti preto, či bude naša misia úspešná a dostaneme sa aj dnu do kostola. Úprimne však priznávam, že tá moja časť práve viac bažila po tom, či nás príde odborne skontrolovať psík, ktorý mi prirástol k srdcu.

Miesto modlitby a bezpečia (o kostolíku na Senderove)

Neraz mi bolo povedané v súvislosti s duchovnými záležitosťami, že miesto nie je dôležité. S pokorou priznávam, že pre mňa je.

O zmiznutom kostolíku (naša babinka tu už nie je)

Moja babinka tu už nie je. Akoby sa zrazu rozplynul jeden z kostolíkov, čo nás vždy spoľahlivo odviezli k cieľu vzájomnej dôvery. Na tento jedenuž nikdy nenastúpime.

Takmer opustená Magdalénka

Ten prvý pohľad, keď človek nedokáže zakryť svoje skutočné emócie. Stálatam ako zhrbená starenka, ktorá už prijala nadvládu času. Hlboké vráskyjej ešte viac rozryli statočne sa vzpierajúce múry.

Čo by bolo, keby... (o kostolíku na Kostolci)

Ležala som na zemi. Oči zavreté, vychutnávajúc si túto chvíľu. Slnečné lúče boli ešte rozpačité, ale hriali. Mňa, aj základy kostolíka, medzi ktoré som sa položila na zem.

Potupený (o veži kostolíka v Liptovskej Mare)

Poníženie, pokora a ustrnutie v bezradnosti. To všetko v jedinom okamihuzahltilo celú moju bytosť, keď som v plnej miere pochopila, čo vlastne vidím na brehu Liptovskej Mary.

Miesto pokoja (o sv. omši na Katarínke)

Každý človek si zaslúži, aby raz našiel miesto, ktoré si nájde to „svojemiesto“ v jeho duši. Také, ktoré mu bude útočiskom, azylom a ochrancom pred celým svetom a občas aj pred sebou samým.

Stratený dych života (o kostolíku v Zacharovciach)

Kostolík na úžasnom mieste. Nie príliš vysoko, stratený a nedostupný, ale dosť nad všetkým, aby ponúkol útočište aj malým bolestiam strápených duší.