Genius loci (strana 3)

Miesto, kde sa stretli nebo a zem... (o zrúcanine kostolíka v Haluziciach)

Oči mi skĺzavali po múroch a opäť som pohľadom blúdila k nebeskejklenbe. V tej chvíli a na tom mieste bola tou najskvostnejšou, akou samohol kostolík honosiť.

Tichý svedok čias (o kostolíku v Kostoľanoch pod Tribečom)

Tisíc rokov skrytých v múroch kostola. Tisíc rokov poznania a spomienok. Tisíc rokov...

Šimonova pomoc (o takmer stratenom kostolíku v Rakovnici)

Schovaný, takmer stratený kostolík sa zjavil tak znenazdajky, ako by ste očakávali nanajvýš tak u kúzelného deduška z rozprávky.

Ruky škodiace i zachraňujúce... (o zrúcanine kostolíka v Lúčke)

Pri pohľade, ktorý sa mi naskytol nad dedinkou Lúčka som však ostala v pomykove. Bolo to silné, krásne a smutné zároveň.

Ostať sám sebou...(o kostolíku v Gáni)

Kúsok za Trnavou, v dedinke Gáň, je kostolík. Zaujme na prvý pohľad. Niet divu, veď jeho stavitelia si dali záležať.

Keď múry šepkajú (o kostolíku v Dražovciach)

Keby som bola kňazom a pri sviatosti zmierenia by som chcela niekoho povzbudiť pri jeho duchovnom tápaní, tak by som ho poslala na jediné miesto.

Zabudnutý... (o kostolíku v Šámote)

Teraz som však ostala zaskočená, lebo tento jediný pohľad mi stačil, aby som priam bolestne cítila, ako z tohto kostolíka život pomaly uniká.