Portál

– architektonicky zvýraznený vstup do budovy. Symbolicky predstavoval hranicu medzi svetským a posvätným.

V predrománskej a ranorománskej architktúre sa využíval veľmi jednoduchý tvar portálu, ktorý sa v podstate obmedzoval len na obdĺžnikový dverný otvor. Postupne sa k nemu začali pridávať ďalšie prvky.

Priestor nad dverným otvorom sa začína členiť na naznačený a neskôr už aj plasticky vyjadrený →tympanón, ktorý ešte zvýrazňuje dodaná →archivolta. Tá súvisí s rozvojom členenia po oboch stranách dverného otvoru. Objavuje sa jeden, postupne aj viacero ústupkov, ktorými sa samotný vstup otvára do exteriéru. Pre zvýšenie ozdobnosti sa vkladajú do ústupkov stĺpiky, neskoršie aj kamenné plastiky ľudských postáv.

Osobitým prvkom tých najreprezentatívnejších románskych portálov bol mierne predstupujúci štít či strieška, ktorú niesli samostatne stojace stĺpiky po oboch stranách vstupu. Tieto stĺpiky bývali často umiestňované na chrbáty levov či levíc. Na našom území išlo podľa všetkého o Spišskú Kapitulu (leo albus) a kláštorný kostol v Bíni (nález vrchnej časti hlavy leva/levice).

V neskororománskom období sa zvyšuje ozdobnosť ústupkového portálu tým, že reliéfna výzdoba nepokrýva len hlavice vložených stĺpikov, ale rozširuje sa aj na nadväzujúce časti ústupkov, čím vzniká súvislý hlavicový vlys. Postupné prelínanie románskeho a gotického slohu nachádzame aj pri portáloch, kde sa napríklad dodržiava ústupková forma ale pri tympanóne a archivolte sa už využíva lomený oblúk. Najkrajším príkladom na Slovensku je portál v Šahách.

Podobným prejavom prelínania oboch slohov sú portály tehlových kostolov v Hamuliakove a Šamoríne, kde je použitý ešte románsky polkruhový tvar archivolty, ostenia i samotná archivolta však už goticky splývajú a aj proporcie ústupkov a vložených prútov sa blížia tomuto slohu.

V gotickom období sa upúšťa od ústupkového usporiadania, pričom pôvodné bočné ústupky so stĺpikmi splývajú s archivoltou do jednotnej línie omnoho subtílnejších vložených prútov, ktorá už často ani nie je členená hlavicovým vlysom.

Pri najreprezentatívnejších stavbách sa stretávame s gotickým portálom tzv katedrálneho typu typický dvoma dvernými otvormi vedľa seba, ktoré oddeľuje stredový, bohato zdobený prvok nesúci často (podobne ako zvyšné časti portálu) aj figuálnu výzdobu. Tú na portály dopĺňajú tiež vimperky, fiály či kraby. Na Slovensku takéto portály nájdeme na Dóme sv. Alžbety v Košiciach, kláštornom kostole v Hronskom Beňadiku, Kostole sv. Michala v Hlohovci a kostole ECAV v Štítniku.

Vývojom prešiel aj samotný dverný otvor, ktorého záklenom sa menil od rovného a polkruhového v románskom a ranogotickom období po tvar lomeného oblúka, tzv. oslieho chrbta či sedlového portálu, kde vyvýšená vodorovná stredná časť prechádza cez lomenie do oblúkov po bočných stranách.

Rubrika: Slovník