Hamuliakovo

Patrocínium: sv. Kríža

Vznik: prvá polovica 13. storočia

Poloha: na južnom okraji obce

Stručný popis: pozdĺžna jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom (pôvodne rotunda), predstavanou západnou vežou a modernou prístavbou na severnej strane

História
Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna - osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Na svoju dobu šlo o výnimočný reprezentatívny objekt nie celkom známeho účelu.
Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasneho jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Rotunda sa po odbúraní západných stien stala svätyňou novej stavby.
Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia a kvôli problémom so statikou aj oporné piliere. K južnej strane lode pred pôvodný románsky portál pristavali murovanú predsieň.
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa dokonca uvažovalo o zbúraní veže, ktorá už bola naklonená. Zodpovedné úrady to však pre veľkú historickú hodnotu kostolíka nepovolili. V roku 1934 zamurovali pôvodný vstup do veže z južnej strany a vytvorili nový zo západu.
V 70. rokoch minulého storočia sa v kostole uskutočnil výskum, ktorého výsledky sa stali podkladom pre projekt pamiatkovej obnovy v rokoch 1979 - 1981. V rámci nej bola pôvodná pristavaná sakristia nahradená novou kruhového pôdorysu (tvarovo odkazuje na pôvodnú rotundu), ktorá je s presbytériom kostola spojená presklenou chodbičkou. Počas tejto obnovy boli tiež odkryté nástenné maľby, v prevažnej miere však už len v podobe podmaľby červenou farbou.
Po statickom zabezpečení objektu, ktorému inak reálne hrozilo zrútenie, boli odstránené novodobé oporné piliere presbytéria a rovnako tak predsieň, čím bol znova odhalený pôvodný portál.

Zaujímavosti
- Harmonické proporcie kostolíka sú považované za krásny príklad románskej architektúry.
- O reprezentatívnosti kostola okrem výzdoby svedčí aj nezvyčajne vysoký priestor v interiéri lode i svätyni.
- Pôvodná rotunda z prvej štvrtiny 13. storočia bola na svoju dobu neobyčajnou stavbou, ako o tom svedčí bohaté členenie a výzdoba fasád a takisto polygonálny pôdorys, ktorý naznačuje už vplyv gotiky. Staršie využitie polygonálnych tvarov nájdeme na Slovensku len na kostole v Bíni, ktorý okolo roku 1200 stavali aj majstri z Francúzska či Nemecka. Definitívne potvrdenie staršej rotundy by priniesol až archeologický výskum v interiéri kostola.
- Za pozornosť stojí aj odlišná podoba hornej a dolnej časti fasád dnešnej svätyne. Na úplne hladkú fasádu dolnej časti nadväzuje bohato zdobená horná časť.
- Na Slovensku netradičné sú aj okná v dvoch úrovniach nad sebou. Dolné okná, dnes zamurované a v interiéri nepriznané, majú už skôr ranogotický tvar s náznakom mníšky.
- Tri typické štrbinové okná románskeho štýlu dodnes osvetľujú priestor lode.
- Hornú časť fasád pôvodnej rotundy zdobí zuborez, pod ktorým sa zachoval aj románsky oblúčikový vlys, u nás takisto ojedinelého obkročného typu (podobný bol nedávno objavený v Jelke). Zaujímavé sú aj nárožné prípory valcového tvaru, ktoré na Slovensku nájdeme len na niekoľkých stavbách (Bíňa, Šamorín, Turčianske Jaseno).
- Odborníci sa zatiaľ nezhodli na tom, aký účel takáto výnimočná stavba. Mohlo ísť o samostatne stojace baptistérium, kde sa konali krsty (v tomto prípade by zrejme v blízkosti stála iná sakrálna stavba). Ešte zaujímavejšou je hypotéza, že išlo o jeden z objektov pripomínajúcich Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme.

- Veža kostolíka je nachýlená o približne 70 cm na sever, pravdepodobne v dôsledku piesočnatého podkladu a podmáčania základov pri povodniach v minulosti. Nájdeme na nej združené okná hneď v troch úrovniach, čo je na Slovensku unikát. Veža je zachytená na známke vydanej 2. januára 2009.
- Ústupkový románsky portál je po stranách lemovaný vežičkami s ihlanovitým ukončením, typickým pre viacero kostolíkov na Žitnom ostrove. Podobný ústupkový portál sa nachádza aj v Šamoríne.
- Okná v južnej stene majú v exteriéri pomerne zriedkavú podobu úzkych štrbinových otvorov (podobné okno nájdeme na severnej strane apsidy v Livine), kým v interiéri nájdeme typické zošikmené ostenia.
- Klenba vo svätyni predstavuje zaujímavé riešenie napojenia klasickej valenej klenby na polygonálne obvodové múry. V mieste napojenia klenby na múry ide po celom vnútornom obvode rímsa.
- V západnej časti lode sa nachádza jednoduchá empora nesená dvoma hranolovými piliermi, ktorá je prístupná z priestoru veže a osvetľuje ho jedno štrbinové okno.
- Vo svätyni sa nachádzajú dve niky a zrejme sedília s ozdobným trojuholníkovým štítom.
- Stavebným materiálom bola tehla (s rozmermi 7 x 12 x 25 cm).
- V interiéri sa zachovali nástenné maľby z konca 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symbolov evanjelistov na klenbe, v hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov aj so zvyškami nápisových pások. V páse pod nimi sa maľby zachovali už len veľmi fragmentárne.
- Na vnútornej strane víťazného oblúka sa nachádzajú polopostavy prorokov doplnené ozdobnými páskami s rastlinnými motívmi a pod nimi maľba zrejme biskupa s modliacimi sa postavami donátorov pri jeho nohách (na ľavej strane), resp. dvoch postáv v mníškach (na pravej strane).
- Na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Bičovanie Krista, sv. Katarína a zrejme Krista Trpiteľa.
- Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky ladislavskej legendy. Tá je na západnom Slovensku pomerne zriedkavá a v tomto prípade je nezvyčajné aj jej vyhotovenie. Rozvrhnutá je totiž (zrejme z priestorových dôvodov) do dvoch pásov nad sebou, pričom v nižšej úrovni sa dajú rozoznať zvyšky jazdeckej scény a nasledujúci peší zápas sv. Ladislava a Kumána je umiestnený v hornom páse. Zaujímavým prvkom je tiež veľká sekera, ktorú drží sv. Ladislav v jazdeckej scéne miesto typickejšej kopije. Nezvyčajné je tiež umiestnenie Ladivy pomáhajúcej sv. Ladislavovi v pešom súboji na ľavú a nie pravú stranu zápasiacej dvojice. Maľbu datujú odborníci do prvej polovice 14. storočia.
- Hlava koníka z ladislavskej legendy sa dostala aj do
hlavičky internetovej stránky www.apsida.sk :).
- Na západnej stene lode v priestore empory sa nachádza maľba Krista ukrižovaného na tzv. Živom strome.
- Orientácia kostolíka je takmer ideálna v smere východ - západ.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v Šamoríne, Šámote, Dunajskej Lužnej a Alžbetinom Dvore, v Kalinkove sa nachádza lokalita zaniknutého románskeho kostolíka.

Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Šamorín. Po rekonštrukcii v 70. rokoch je v pomerne dobrom stave, fasády sú však už dosť zašlé, predovšetkým na veži. Navštívili sme ho v lete 2005, septembri 2007, máji 2008, novembri 2009, januári 2010, septembri 2012, marci 2014, januári 2016 a v auguste 2017.

Bohoslužby: v nedeľu o 9.30 hod. v maďarčine a o 11.00 hod. v slovenčine. Podrobnejšie informácie na tejto stránke.

Praktické informácie
Kostolík sa nachádza cca 4 km západne od Šamorína. Z Bratislavy (cca 19 km) je okrem autobusovej dopravy a automobilov ľahko prístupný aj pre cyklistov, keďže leží neďaleko hrádze VD Gabčíkovo. Kostolík je možné si pozrieť zvnútra po predchádzajúcej dohode. Kontakty nájdete na stránke obce.
GPS: 48.035131157, 17.250080109

Literatúra
- Pohaničová, J. – Bašo, M.:
Kostol sv. Kríža. In: Hamuliakovo. Kostol sv. Kríža. Malá vlastivedná knižnica č. 77, Vydavateľstvo KT, Komárno, 1999.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Zsigmond, T.: Hamuliakovo - Gútor. Fragmenty z dejín Hamuliakova, vydal Obecný úrad Hamuliakovo, 1994.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Gerát, I.: Svätí bojovníci v stredoveku. Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku. Veda, Bratislava 2011.
- Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - maliarstvo a sochárstvo. In: Kol: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Filozofická fakulta Trnavská univerzita v Trnave, Trnava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1400).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
- www.obechamuliakovo.sk/kulturne-pamiatky
- www.slovakiana.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu