Bíňa
Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie
Vznik: okolo roku 1200
Poloha: na okraji obce na riečnej terase vytvorenej Hronom
Historický región: Ostrihom
Stručný popis: jednoloďový románsky kostol s dvojvežovým priečelím, predsieňou, emporou, trojicou svätýň s polygonálnymi apsidami a južnou sakristiou
História
Kostol dal ako súčasť dnes už zaniknutého kláštora premonštrátov postaviť niekedy okolo roku 1200 komes Omodej z rodu Hunt-Poznan. Išlo o reprezentatívnu stavbu, ktorá odrážala vysoké postavenie a bohatstvo Hunt-Poznanovcov i blízkosť neďalekého Ostrihomu - sídla uhorského kráľa i primasa. Na stavbe sa podieľali práve majstri (aj zo zahraničia), ktorí pracovali na prestavbe kráľovského sídla a katedrály v Ostrihome.
Dispozične ide o jednoloďovú stavbu - redukovanú baziliku. Dominuje jej západná časť tvorená dvojvežovým priečelím, s o niečo neskoršie dostavanou predsieňou a úsekom empory. Tá sa napája na samotnú loď, ktorú na východe uzatvára svätyňa zložená zo štvorcového chóru a polygonálnej apsidy. Z južnej i severnej strany sú k tejto svätyni pristavané menšie bočné svätyne tvorené opäť štvorcovým chórom a polygonálnou apsidou.
V 16. a 17. storočí územie Bíne aj s opusteným kláštorom ovládali Turci. Kláštorný komplex vyplienili v roku 1683 poľské vojská, pričom najviac utrpeli budovy samotného kláštora. Oprava sa uskutočnila až v rokoch 1722 - 32, kedy nanovo zaklenuli loď a predsieň a barokovo upravili okná na lodi, predsieni i bočných svätyniach. Netradične z južnej strany pristavali novú sakristiu. V tomto období zrejme zanikol samotný kláštor, z ktorého boli začiatkom 19. storočia už len ruiny.
Až v 19. storočí došlo k výrazným a dosť necitlivým stavebným zásahom. V roku 1861 peštiansky architekt Jozef Hild viedol opravu kostola, v rámci ktorej však nerešpektoval pôvodnú stredovekú stavbu a neuskutočnil tu ani stavebnohistorický výskum. Románsku predsieň dal zvýšiť o ďalšie podlažie, románske fasády a poškodené kameňosochárske detaily prekryl novou omietkou či dotvoril štukou miesto reštaurovania. To všetko v zájme "vylepšenia" románskeho vzhľadu stavby. Už v dobe realizácie vyvolala takáto oprava vlnu kritiky. Aj preto sa v rokoch 1896 - 98 realizovala ďalšia obnova kostola pod vedením G. Cziglera.
Druhá svetová vojna sa kostolu stala takmer osudnou. Dňa 27. marca 1945 výbuch zničil predsieň, takmer celú severnú vežu a hornú časť južnej veže, ako aj strechu lode. Našťastie sa v rokoch 1951 - 55 (udáva sa aj rok 1953) uskutočnila komplexná pamiatková obnova spojená aj s architektonickým výskumom, ktorý pomohol objasniť pôvodné i neskoršie stavebné riešenia.
Napriek projektu obnovy, ktorý vypracoval architekt Alfér Piffl, bol napokon kostol opravený do nepôvodnej podoby. Predsieň bola rekonštruovaná aj s dostavaným druhým podlažím, navyše barokové kruhové okná v prízemnej časti predsiene boli nahradené združenými oknami románskeho štýlu. Tie však neboli výskumom doložené. V rámci tejto obnovy bolo posunuté aj koryto Hronu ohrozujúce svah, na ktorom stojí kostol.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. Problémy so statikou však napriek predchádzajúcim úpravám riešili aj v 70. rokoch minulého storočia. V roku 1994 bola opravená strecha.
Zaujímavosti
- Kostol patrí napriek neskorším zásahom medzi najhodnotnejšie príklady románskej architektúry u nás s množstvom hodnotných architektonických detailov.
- Vo svojej dobe bol v rámci celého Uhorska jednou z prvých stavieb s gotickými prvkami, ktoré sprostredkovali stavitelia arcibiskupského chrámu v neďalekom Ostrihome. Ide o polygonálne apsidy i zaklenutie lode rebrovou krížovou klenbou (zachovali sa z nej len zvyšky).
- Kostol postavili zrejme na mieste staršej stavby, čo naznačujú objavy hrobov z 11. - 12. storočia a základov dvoch pilierov na mieste zaniknutého kláštora. Taktiež kanonické vizitácie z 18. storočia spomínajú ako zakladateľa kláštorného kostola komesa Lamperta z rodu Hunt-Poznanovcov (1080–1132).
- Kostol je unikátny svojou dispozíciou, keď západná časť tvorená predsieňou, dvojicou veží a emporou je dlhšia ako samotná loď so apsidami. Empora tu navyše tvorí akýsi prechod medzi dvojvežovým priečelím a loďou. Je o niečo užšia ako dvojvežie a o niečo širšia ako loď. Opticky tak zmierňuje absenciu bočných lodí.
- Trojica apsíd, imitujúca trojlodie z východnej strany, je na Slovensku taktiež netradičná. Centrálna apsida je tvorená siedmimi stranami 14-uholníka a bočné apsidy sú päťboké. Ich vonkajšie fasády členia slepé arkády a osvetľujú ich pomerne vysoké štrbinové okná (tri na hlavnej, po jednom na bočných apsidách).
- V kostole sa zachovala u nás najbohatšia románska výzdoba v podobe prevažne rastlinných ale i figurálnych motívov na konzolách a hlaviciach klenbových podpôr.
- Najznámejším figurálnym motívom je tzv. lovecká scéna na hlavici severného polstĺpa v prednej časti empory, kde nájdeme dve mužské postavy. Prvá z nich drží v ľavej ruke na povraze levicu a v pravej zdvihnutej ruke dýku. Druhá postava znázorňuje lovca s napnutým lukom, ktorý mieri na skupinu zvierat tvorenú koňom, jeleňom, medveďom a psom. Na opačnej strane empory zasa nájdeme reliéf dvoch vtákov.
- Na západnom priečelí, zakrytý predsieňou sa nachádza taktiež bohato zdobený ústupkový portál. Do ústupkov sú tu vložené stĺpiky, ktorých hlavice zdobené v korintskom štýle i rastlinnými motívmi. Aj tu sa však nájde figurálna výzdoba v podobe atlanta alebo modliaceho sa človeka so zdvihnutými rukami zakrytého sčasti listom. Práve jeho zobrazuje poštová známka vydaná 2. januára 2009.
- Súčasťou portálu bola podľa všetkého aj dvojica kamenných plastík levov. Horná časť hlavy jedného sa našla počas výskumu pri blízkej románskej Rotunde Dvanástich apoštolov. Štýlovo ide o dielo dieľne, ktorá zhotovila podobné levy pre portál katedrály v Ostrihome (tzv. porta speciosa).
- Na západnom priečelí bolo pôvodne rozetové okno, zakryla ho však zvýšená predsieň.
- Vonkajšie fasády sú zdobené oblúčikovým vlysom a zuborezom, na veži nájdeme združené okná. Viaceré románske okná sa zachovali aj v interiéri kostola.
- Južne od kostola sa na povrchu terénu črtajú obvodové múry zbúraných kláštorných budov.
- Pri kláštore stálo aj viacero menších kaplniek, jedna z nich, zasvätená sv. Kataríne, sa spomína v kanonickej vizitácii v 18. storočí a v roku 1827 ako kostol. Stála východne od kláštorného kostola a podľa všetkého zanikla pri zosuve pôdy podmytej tokom Hrona. Kaplnka mohla byť priamo súčasťou kláštorného komplexu.
- Archeologický výskum odkryl v obci ďalší kostol v časti Opátske/Apáti, ktorý odborníci datujú podľa vzácných kamenných fragmentov asi chórového zábradlia zdobených palmetovým ornamentom už do druhej polovice 11. storočia. Stál cca pol kilometra severným smerom v zaniknutej dedine Leánd a bol zasvätený sv. Mikulášovi. Išlo o pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou. Medzi odborníkmi sa objavil aj názor, že môže ísť o stavbu z 13. storočia, v ktorej využili ozdobné prvky zo zbúraného staršieho kláštorného kostola.
- V obci okrem toho bol aj pôvodný farský kostol, ktorý však doposiaľ neobjavili. Celkovo tu tak v 13. storočí stáli až štyri sakrálne stavby, čo je dôkazom významu tejto lokality.
- V obci sa zachovali tri prstence valov opevnenia, datované najnovšie do čias Veľkej Moravy, keď v Bíni existovalo významné sídlo, čo dokladá aj nález bohato vybaveného hrobu mladej ženy.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Sikenička a Hronovce-Čajakovo.
Súčasný stav
Kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi, ktorej slúži ako farský. Je v pomerne dobrom stave s vynovenými fasádami. V roku 2002 bolo obnovené západné priečelie. Navšívili sme ho v januári 2009, júli 2010, septembri 2012, apríli 2013 a februári 2020.
Bohoslužby: áno
Praktické informácie:
Obec Bíňa (maďarsky Bény) na pravom brehu Hrona asi 20 km severne od Štúrova. Kostol tvorí výraznú dominantu, naviac stojí neďaleko hlavnej cesty. Oplotený areál je prístupný. Návštevu kostola je potrebné dohodnúť vopred. Kontakt na faru: 036/ 75 99 122.
GPS: 47.921030116, 18.643562794
Literatúra:
- Pomfyová, B. - Samuel, M. - Žažová, H.: Stredoveká sakrálna architektúra v Bíni (sumarizácia, korekcia a doplnenie súčasných poznatkov). In: Archaelogia historica 2013, roč. 38, č. 1, str. 271 - 290. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/128318.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Pomfyová, B. - Samuel, M.: Románsky lev z Bíne. In: Pamiatky a múzeá, č. 2/2013, str. 2 - 7.
- Oriško, Š.: Románsky kostol v Bíni. Dielenské vzťahy, stavebná plastika a dispozičná štruktúra kostola. In: Zaměřeno na středověk. Zdeňkovi Měřínskému k 60. narozeninám. Praha 2010, str. 285 – 301.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Ciulisová, I.: Pamiatková obnova Kostola Panny Márie v Bíni. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, č. 4, str. 32 - 36.
- Kotruszová, V.: Bíňa, Kostol Panny Márie. Malá vlastivedná knižnica č. 5. Vydavateľstvo KT, Komárno 2007.
- Paller, Ľ.: Potulky po románskych stavbách na Slovensku. UKF v Nitre, 2003, nepublikovaná diplomová práca.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2589).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.
Web:
- https://www.dokostola.sk/kostol/411960-panny-marie
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6574
- www.arslexicon.sk
esteban
18. 10. 2009, upravené 29. 10. 2012, 20. 1. 2014 a 24: 11. 2021
Za ochotu a pomoc ďakujeme pánovi farárovi Andrásovi Szalayovi a pánovi Gáborovi Juhászovi z OZ Ferenca Dudicha v Hronovciach.
