Vlys

– vodorovný ozdobný prvok typický pre románsky sloh, s ktorým sa stretávame predovšetkým v hornej, podstrešnej časti múrov lode, presbytéria i veže, kde tiež mohol opticky oddeľovať jednotlivé úrovne okien.

Na našom území sa objavuje najčastejšie oblúčikový vlys tvorený opakujúcimi sa oblúčikmi lemujúcimi podstrešnú rímsu (napr. Kalinčiakovo, Diakovce). Výnimočne sa vyskytuje obkročný oblúčikový vlys (Hamuliakovo, Jelka).

Modifikáciou pod vplyvom prenikajúcej gotiky sú vlysy, ktorých jednotlivé oblúčiky už majú viac alebo menej zahrotenú podobu (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, Trstín).

Obdobný vlys poznáme aj z tehlovej architektúry, tam však z podstaty veci a tvaru tehál ide skôr o akýsi trojuholníkový vlys (Veľká Tŕňa a Horné Zelenice).

Špecifickú skupinu predstavujú plastické vlysy vytvárané zo štandardných tehál. Najznámejším je asi tzv. strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ, ktorého zdrojom bola zrejme kláštorná stavba v Diakovciach a nájdeme ho aj na rotunde v Križovanoch nad Dudváhom a kostolíku v Dražovciach

Zjednodušením tohto typu vlysu vzniklo viacero variácií. Vypustením spodnej zvislej časti vznikol vlys v podobe opakujúceho sa motívu podčiarknutého písmena V, aký použili stavitelia v Šamoríne. Ešte jednoduchšou verziou vlysu je uloženie tehál tak, aby vytvárali len opakujúci sa motív písmena V. Nájdeme ho na kostolíkoch v Čiernom Brode – Hedi, Horných Zeleniciach či Veľkej Tŕni.

Samostatný typ predstavuje tzv. rímsový vlys vytvorený zvisle uloženými tehlami, medzi ktorými je istá medzera. Aj s týmto prvkom sa stretávame v Diakovciach, a tiež v Horných Zeleniciach a Boldogu.

Na podstrešný oblúčikový vlys bol v románskej architektúre často nadväzovali → lizény alebo prípory, ktoré členili fasády vo vertikálnom smere. Mohlo ísť o prepojenie v istom rytme (napr. každý tretí či piaty oblúčik) alebo komplexne, kde sa lizény a oblúčikový vlys spája do jedného celku, ktorý sa uplatňuje na celej či veľkej časti fasády (Nová Dedinka, Šivetice, Šaštín-Stráže).

Rubrika: Slovník