Vlys

– vodorovný ozdobný prvok typický pre románsky sloh, s ktorým sa stretávame predovšetkým v hornej, podstrešnej časti múrov lode, presbytéria i veže, kde tiež mohol opticky oddeľovať jednotlivé úrovne okien.

Na našom území sa objavuje najčastejšie oblúčikový vlys tvorený opakujúcimi sa oblúčikmi lemujúcimi podstrešnú rímsu (napr. Kalinčiakovo, Diakovce). Výnimočne sa vyskytuje obkročný oblúčikový vlys (Hamuliakovo, Jelka).

Modifikáciou pod vplyvom prenikajúcej gotiky sú vlysy, ktorých jednotlivé oblúčiky už majú viac alebo menej zahrotenú podobu (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie).

Na časti tehlovej architektúry sa uplatňuje obdobný vystupujúci vlys, ktorý však nie je riešený formou oblúčikov, ale má hranaté tvary z dôvodu použitia tehál. Ide tak skôr o akýsi trojuholníkový vlys (Veľká Tŕňa, Horné Zelenice a najnovšie aj Trstín) .

Špecifickú skupinu predstavujú plastické vlysy vytvárané zo štandardných tehál, ktoré sú v jednej rovine s fasádou. Najznámejším je asi tzv. strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ, ktorého zdrojom bola zrejme kláštorná stavba v Diakovciach a nájdeme ho aj na rotunde v Križovanoch nad Dudváhom a kostolíku v Dražovciach

Na našom území sa stretávame aj s jednoduchšími tehlovými vlysmi tohto typu. Stavitelia v Šamoríne použili zrejme ešte koncom 12. storočia vlys v podobe opakujúceho sa motívu podčiarknutého písmena V.  Ešte jednoduchšou verziou vlysu je uloženie tehál tak, aby vytvárali len opakujúci sa motív písmena V. Nájdeme ho na kostolíkoch v Čiernom Brode – Hedi, Horných Zeleniciach či Veľkej Tŕni. Zrejme najjednoduchším variantom je vlys vytvorený šikmo uloženými tehlami na kostolíku v Malej Mači.

Samostatný typ predstavuje tzv. rímsový vlys vytvorený zvisle uloženými tehlami, medzi ktorými je istá medzera. Aj s týmto prvkom sa stretávame v Diakovciach, a tiež v Horných Zeleniciach a Boldogu.

Na podstrešný oblúčikový vlys bol v románskej architektúre často nadväzovali → lizény alebo prípory, ktoré členili fasády vo vertikálnom smere. Mohlo ísť o prepojenie v istom rytme (napr. každý tretí či piaty oblúčik) alebo komplexne, kde sa lizény a oblúčikový vlys spája do jedného celku, ktorý sa uplatňuje na celej či veľkej časti fasády (Nová Dedinka, Šivetice, Šaštín-Stráže). Zaujímavým prípadom sú aj tu opäť Diakovce, kde časť lizén nenadväzuje presne na oblúčikový vlys.

Rubrika: Slovník