Sakristia

– oddelený priestor v kostole slúžiaci na odkladanie liturgických potrieb (rúch, nádob, kníh) a prípravu kňaza a miništrantov na omšu.

Sakristie sa objavujú na našom území až v neskororománskom období (od cca polovice 13. storočia), preto sú pôvodnou súčasťou románskych kostolov v tomto období veľmi zriedkavo (napríklad v Šámote - titulná foto), skôr ide o neskoršie prístavby. V období gotiky sa už stali štandardom.

Mali zvyčajne podobu pozdĺžnej prístavby obdĺžnikového pôdorysu, výnimočne sa stretávame aj s inou dispozíciou (napríklad zaniknutá šesťboká sakristia v Seni). Najčastejšie sa pripájali k →svätyni zo severnej strany, poznáme však aj prípady, keď ich umiestnili po južnom boku svätyne. 

Pomerne zriedkavým prípadom je u nás dvojpodlažná sakristia, kde sa ako sakristia využíval spodný priestor, kým horné podlažie slúžilo na iné účely. Nachádzame ich napríklad v Ivančinej či Slatvine.

V niektorých sakristiách sa doteraz zachovalo stredoveké →lavabo - umývadlo s vývodom odpadovej vody na vonkajšej strane sakristie.

Rubrika: Slovník