Rokycany
Patrocínium: sv. Kataríny
Vznik: 15. storočie
Poloha: na vyvýšenine na okraji obce v areáli cintorína
Historický región: Šariš
Stručný popis: gotický jednoloďový kostolík s polygonálnym presbytériom, západnou prístavbou a severnou sakristiou
História
Kostolík postavili v dominantnej polohe na mieste staršej románskej stavby niekedy v priebehu druhej tretiny 15. storočia ako neveľké jednolodie s polygonálnym presbytériom zaklenutým rebrovou klenbou a severnou sakristiou. Staviteľom bolo netradične mesto Košice, ktoré obec získalo do vlastníctva v roku 1429.
V období reformácie, už pred rokom 1585, získali kostolík do rúk protestanti. Zrejme najneskôr v 17. storočí postavili v jeho blízkosti drevenú zvonicu.
Katolíci ho prevzali opätovne až v roku 1721. S touto zmenou užívateľa podľa všetkého súvisela aj prestavba kostola, v rámci ktorej dostalo presbytérium zložito tvarovanú valenú klenbu, keďže bolo potrebné zaklenúť aj jeho polygonálny záver. Úpravy sa dotkli aj zastropenia lode, okien a víťazného oblúka. K západnému priečeliu bola pristavaná predsieň. Tieto úpravy boli dokončené v roku 1756.
V rokoch 1855 - 1856 dostal kostolík novú strechu a došlo aj k zväčšeniu okien a úprave fasády. V roku 1866 bola staršia drevená zvonica nahradená novou vežičkou, ktorú zakomponovali do západnej predsiene. Ďalšie opravy sa realizovali v roch 1897 a v roku 1966, kedy vybudovali betónovú tribúnu v západnej časti lode. V nasledujúcom období boli zamurované gotické sedílie v presbytériu a odstránená murovaná kazateľnica.
S obnovou exteriéru kostolíka sa začalo v roku 2007, kedy bol prezentovaný južný sedlový portál, odkrytý nápis na južnej stene lode datujúci ukončenie barokovej obnovy do roku 1756. Práce sa dotkli aj oporných pilierov a západnej predsiene. Plechový obklad vežičky bol nahradený dreveným. V roku 2013 bol uskutočnený výskum, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj kostolíka.
Zaujímavosti
- Kostolík vo vyvýšenej polohe predstavuje výraznú dominantu krajiny.
- Táto poloha je typická pre staršie obdobie, kedy boli kostolíky stavané ako spoločné pre viacero dedín. Existenciu kostola v obci pred 15. storočím dokladá aj súpis pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Obec sa pod názvom villa Berky spomína už v roku 1295.
- Tento predpoklad potvrdil nedávny výskum, ktorý identifikoval staršie murivo oblého pôdorysu pod východnou stenou sakristie súčasnej stavby. Malo by ísť o zvyšok románskeho kostolíka s polkruhovou apsidou zrejme z 13. storočia. Týmto datovaním sa zo zaniknutej stavby stal zrejme najstarší známy chrám v širšom okolí, keďže zachované stavby v okolitých obciach sú datované až do ranogotického obdobia.
- Gotická stavba sa zachovala v pôvodnom rozsahu, pričom z detailov ide predovšetkým o neskorogotický sedlový portál v južnej stene lode.
- V interiéri je to hodnotný portál do sakristie v tvare oslieho chrbta, ktorý nesie erby Uhorska a nezvyčajne i mesta Košíc, ako vlastníka obce a staviteľa chrámu. Netradičné je aj umistnenie portálu hneď pri východnom múre lode. Toto riešenie bolo použité zrejme vzhľadom na fakt, že portál samotný vznikol inde (v Košiciach??) a do Rokycian bol prevezený už ako hotové dielo.
- V severnej stene presbytéria je osadené kamenné pastofórium zdobené reliéfom hlavy Krista a rastlinnými motívmi.
- V interiéri sa pôvodne nachádzali aj dva neskorogotické oltáre. Oltár sv. Márie Magdalény z r. 1480 - 1490 a časť ďalšieho oltára z r. 1520, ktoré sú dnes umiestnené v múzeu v Košiciach a Budapešti.
- V kostolíka sa nachádza renesančný zvon z dielne J. Wierda z Prešova.
- V západnej časti južnej steny lode je odkrytý pôvodný latinský nápis venovaný ukončeniu barokovej obnovy v roku 1756.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v neďalekej obci Radatice (v časti Radačov i Meretice).
Súčasný stav
Kostol slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Bajerove. Po nedávnej obnove je v dobrom stave. Navštívili sme ho v apríli 2018, do vnútra sme sa nedostali.
Bohoslužby: v utorok o 18.30 hod. a v nedeľu o 9.15 hod.
Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 13 km juhozápadne od Prešova. Kostol stojí v prístupnom areáli cintorína a v obci sú umiestnené smerové tabule pre návštevníkov. Kontakt na farský úrad: 051/ 778 31 38.
GPS: 48.961704604, 21.137711508
Literatúra:
- Sabol, D.: Stredoveký kostol v Rokycanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2016, č. 4. str. 36 - 39.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Zubko, P. – Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5L65).
Web:
- https://korzar.sme.sk/c/5138565/kostol-sv-katariny-v-rokycanoch.html
- http://www.dokostola.sk/kostol/411075-sv-katariny-alexandrijskej
- http://www.obecrokycany.sk/-rimsko
- http://www.farnostbajerov.sk/
esteban
