Branč

Ranogotický kostol postavili v obci neďaleko Nitry zrejme ešte koncom 13. storočia. Po rozsiahlych prestavbách v 18. a 20. storočí jeho stredoveký pôvod pripomína iba pár nedávno odkrytých detailov.

Obec Branč leží na ceste z Nitry na Šurany a Nové Zámky. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1156 v listine ostrihomského arcibiskupa po názvom Brencu. V tomto období bola majetkom a tiež sídlom jednej z vetiev rodu Hunt-Poznanovcov, ktorého počiatky siahajú zrejme až do veľkomoravského obdobia.

Kostol Navštívenia Panny Márie sa objavuje v prameňoch v roku 1318, kde sa spomína aj jeho patrocínium (in honore Beate Virginis). Farnosť nájdeme aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, kedy tu pôsobil kňaz Andrej (Andreas de Berenis) s príjmom jednej hrivny.

Chrám stojí v centre obce necelých 200 metrov od pôvodného koryta rieky Nitra, dnes Malej Nitry. O jeho stredovekom (gotickom) pôvode sa na základe prvej písomnej zmienky vedelo, výskumy v posledných rokoch spresnili jeho stavebný vývoj.

Podľa nedávneho výskumu kostol postavili niekedy koncom 13. storočia ako menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom. Vstup do lode bol podľa všetkého na západnej strane. Stavebným materiálom boli primárne tehly, pričom použiil aj materiál zo staršej stavby. V gotickom období dostal (minimálne) interiér vyzdobený nástennými maľbami.

Výskum ukázal, že svätyňa bola v exteriéri široká 5,9 metra a loď zrejme okolo 9 metrov. Súčasťou stredovekej stavby bola podľa výsledkov geofyzikálneho prieskumu aj severná sakristia, kaplnka na severnej strane lode a západná predstavaná veža. O neskorogotickej prestavbe v 15. storočí svedčí kamenný portál sekundárne umiestnený na južnej strane stavby.

Kanonická vizitácia z roku 1560 potvrdzuje, že farár menom Martin aj so svojimi farníkmi stále vyznávali katolícku vieru. Kostol bol v tom čase stále zasvätený Panne Márii. Úpravy bližšie nezisteného rozsahu sa udiali aj v renesančnom období, čo potvrdzuje vizitácia z roku 1630.

V priebehu 18. storočia prešiel významnými barokovými úpravamni. V roku 1704 stredoveký objekt zbarokizovali  V roku 1760 došlo k rozsiahlej barokovej prestavbe a rozšíreniu chrámu, ktorý už s najväčšou pravdepodobnosťou kapacitne nedostačoval potrebám farnosti.

Starší kostol bol v prevažnej miere zbúraný, keďže nový chrám mal väčšie vnútorné rozmery presbytéria (širšie o tri metre) i lode. Tá bola rozšírená severným i západným smerom. Z gotickej stavby sa zachovala východná stena presbytéria aj s nárožiami a južný múr lode do výšky cca tri a pol metra a s dĺžkou 11 metrov..Zbúranú severnú sakristiu nahradila nová na južnej strane. Neskorogotický portál bol sekundárne osadený v západnej časti južnej steny lode.

Súčasnú podobu dostal kostol pri veľkom rozšírení v rokoch 1939 - 1944. Vtedy odstránili západnú vežu a priečelie lode, aby mohli pristavať novú väčšiu loď. K novému západnému priečeliu pristavali vežu. Ďalšie menšie práce sa realizovali v rokoch 1977 a 1996.

V roku 2018 sa začala ďalšia obnova objektu, v rámci ktorej boli realizované aj viaceré výskumy. Tie potvrdili uvádzaný stredoveký pôvod kostola a priniesli tiež objav gotického portálu, východného okna i zvyškov fresiek. Obnovu zavŕšilo 23. júna 2024 slávnostné požehnanie chrámu nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom.

Zrejme najstarším architektonickým prvkom, ktorý môže patriť k ranogotickej stavebnej etape, je neveľké štrbinové okno na východnej stene presbytéria datované už do spomínaného 13. storočia. O niečo mladšie sú fragmenty nástennej maľby zobrazujúce apoštolov sv. Petra a sv. Ondreja zo 14. storočia.

Významným objavom bol aj gotický portál s lomeným oblúkom datovaný do 15. storočia, ktorý odkryli v sekundárnej polohe na južnej strane súčasného presbytéria.

Georadarový výskum docenta Jána Tirpáka v interiéri i exteriéri stavby navyše identifikoval staršiu zaniknutú etapu chrámu, ktorou mal byť menší románsky kostol s pozdĺžnou loďou a polkruhovou apsidou. Zachytený bol tiež základový pás muriva medzi apsidou a loďou, ako aj zvyšky zaniknutej sakristie a kaplnky na severnej strane.

Datovanie tejto stavby by mohol spresniť až archeologický výskum. Vzhľadom na prvú písomnú zmienku sa nedá vylúčiť ani 12. storočie, najneskôr mohol vzniknúť cca do polovice 13. storočia, kedy sa už na našom území rozširuje gotický sloh.

Súčasný kostol stále slúži veriacim na liturgické účely ako farský chrám a dodnes nemá status národnej kultúrnej pamiatky.

GPS: 48.211471052, 18.149428361

Zdroje:
- Bóna, M.: Nové poznatky o stavebných dejinách stredovekého kostola v obci Branč. In: Benková, E. (ed.): Vyeru tak gyest. K sedemdesiatinám profesora Jána Lukačku. Bratislava FF UK 2023, str 109 - 123. Dostupné v elektronickej podobe.
- Pintérová, B. (red.): Branč - Berencse 1156 - 2006. Obecný úrad v Branči, 2006. Dostupné v elektronickej podobe.
- https://www.dokostola.sk/kostol/412529-navstiven...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://www.biskupstvo-nitra.sk/?p=27707
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2A82).

esteban
7. 5. 2025

Za pomoc ďakujeme Doc. RNDr. Jánovi Tirpákovi, CSc.

Súvisiace články: Kostol v Branči postavili...