Zolná

Patrocínium: sv. Matúša, pôvodne sv. Štefana Prvomučeníka
Vznik: koniec 13. storočia - začiatok 14. storočia
Poloha: v opevnenom areáli na svahu nad cestou
Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou
História
Podľa listiny ostrihomského arcibiskupa Tomáša z roku 1309 získali povolenie postaviť v obci kaplnku s cintorínom Bychor a Zubrata, synovia zvolenského župana Tobiáša. Architektúra stavby s viacerými románskymi prvkami však pripúšťa aj staršie datovanie. V prvej etape vznikla stavba ako jednolodie s polygonálnym presbytériom a západnou predstavanou vežou.
V krátkom čase po výstavbe, niekedy v období rokov 1310 - 1320 došlo veľkej prestavbe kostola. Zvýšili obvodové múry lode i presbytéria, ktoré dostalo novú rebrovú klenbu a zo severnej strany pristavali sakristiu, ktorá slúžila aj ako kaplnka. O dodatočnej prístavbe sakristie dodnes svedčí aj dolná časť jednej z nárožných prípor presbytéria, ktorá je dnes v jej interiéri. Fasády kostola boli natreté na bielo a doplnené červeným kvádrovaním.
Kostol aj so zasvätením sv. Štefanovi sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Vtedy tam bol farár menom Ján a zaplatil daň štyri marky.
V období rokoch 1360 - 1390 bol interiér kostolíka vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes. Ich autor bol podľa všetkého nasledovníkom čerínskeho majstra. Najmladšie maľby pribudli v kostole niekedy na začiatku 16. storočia.
V čase reformácie prešiel do rúk protestantov a katolíkom stavbu vrátili až v roku 1709. V priebehu 16. storočia bola statika presbytéria zosilnená opornými piliermi na nárožiach a kostolík bol obohnaný kamenným múrom. Koncom 17. storočia postavili v západnej časti lode drevenú tribúnu a interiér vybavili barokovým zariadením.
Po vrátení katolíkom bol kostol opätovne vysvätený, pričom dostal nové patrocínium. V roku 1773 potom prešiel barokovou úpravou.
V roku 1937 objavili v kostole stredoveké fresky, počas druhej svetovej vojny ich však opätovne zabielili. V roku 1945 utrpel objekt vážne škody, keď minometná paľba zasiahla južný múr lode, vežu a poničila zastrešenie stavby, ako aj klenbu i časť múrov sakristie.
V roku 1951 bola opravená strecha lode. Fresky boli opätovne sondážne odkryté až v roku 1961. Od roku 1963 má chrám status národnej kultúrnej pamiatky. V rokoch 1971 - 72 bola realizovaná celková obnova kostola, počas ktorej bol staticky zabezpečený a mohli byť odstránené nárožné oporné piliere presbytéria. Sakristia musela byť z veľkej časti znova postavená s využitím pôvodného stavebného materiálu a architektonických článkov. Reštaurovanie malieb bolo dokončené až v 90. rokoch minulého storočia.
V roku 1993 bol uskutočnený aj archeologický prieskum, ktorý okrem iného nepotvrdil existenciu bočných oltárov po stranách víťazného oblúka. Komplexná obnova stavby sa začala v roku 2011, v rámci ktorej už dostala nové fasády.
Zaujímavosti
- Kostol predstavuje výraznú dominantu obce i krajiny stojacu v opevnenom areáli na vyvýšenom mieste nad hlavnou cestou.
- Na rozdiel od ostatných známych kostolík tohto regiónu v Čeríne, Hornej Mičinej a Ponikách nemá samostatnú zvonicu ale murovanú predstavanú vežu.
- Kostolík patrí do málo početnej skupiny stredovekých chrámov, ktoré vo svojej architektúre spájajú už vyspelú gotiku v podobe polygonálneho tvaru svätyne s doznievajúcim románskym slohom, ktorý reprezentujú štrbinové okná s polkruhovým záklenkom. Nájdeme ich napríklad v Šamoríne, Dunajskej Lužnej, Turčianskom Jasene či Krásnej Lúke.
- Románsky štýl evokujú aj prípory na nárožiach presbytéria, ktoré však už nemajú klasický valcový tvar ale opäť už goticky viacboký. Podobné prípory ešte valcového tvaru nájdeme na svätyni pôvodne dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici a v Turčianskom Jasene. Pri nedávnej obnove boli rekonštruované do pôvodnej podoby.
- V súčasnosti prakticky nedostupnom podkroví sakristie sa má na múre svätyne nachádzať oblúčikový vlys - typický ozdobný prvok románskeho obdobia.
- Gotiku reprezentujú okrem hrubej stavby rebrové klenby svätyne a sakristie so zdobenými svorníkmi, okná s lomeným oblúkom na južnej strane lode a na východnej strane sakristie, ako aj pomerne netradičné obdĺžnikové okno naľavo od južného vstupu (osvetľovalo priestor pod drevenou tribúnou). Okno rovnakého tvaru sa nachádzalo aj napravo od tohto vstupu, bolo však funkčne nahradené dodnes zachovaným väčším s lomeným oblúkom.
- Južný portál do lode a severný vstup do sakristie sú hypotetickou rekonštrukciou z druhej polovice 20. storočia.
- Okná na veži v tvare mníšky boli pôvodne združené, stredové stĺpiky sa však už nezachovali. Pôvodná podoba okien bola rekonštruovaná pri nedávnej obnove veže. Zamurované okno sa nachádza aj na západnej strane.
- Interiér kostola, najmä presbytéria pôsobí veľmi starobylo vďaka nerovnostiam v murive a viacerým zachovaným prvkom z čias stredoveku.
- Na juhovýchodnej strane svätyne sa nachádza pôvodná odkladacia nika so štvoruholníkovým otvorom, ktorú zvýrazňuje obdĺžnikový rám predstupujúci pred murivo samotnej steny.
- V severnej stene presbytéria sa nachádza mladšie gotické pastofórium v tvare trojlístka aj so stredovekou mrežou. Analogický tvar majú napríklad sedílie v kláštornom chráme v Kláštore pod Znievom.
- V zadnej časti oltárnej menzy vo svätyni sa nachádza štvoruholníkový otvor.
- Murivo zadnej časti oltárnej menzy vo svätyni pokrývajú prekrývajúce sa nápisy zrejme z rôznych časových období. Nájdeme tu aj zaujímavé zoskupenia malých jamôk, ako aj rytinu kostola.
- Murivo polygonálnej svätyne v dolnej časti člení netradične v interiéri sokel.
- Využívanie kostola aj na obranné účely potvrdzuje existencia kapsy pre drevenú závoru na hlavnom južnom vstupe do lode, ako aj na vstupe z poschodia veže do podkrovia lode.
- Na západnej stene lode pod stropom sa zachoval vstup na vežu.
- V severnej stene sakristie je osadené pekne zachované gotické kamenné lavabo - umývadlo.
- Zaujímavosťou je murovaná oltárna menza v sakristii, ktorej predná časť nesie sekundárne umiestnený kameň s reliéfom kríža. Je dôkazom, že ide o tzv. sakristiovú kaplnku, ktorá slúžila aj na liturgické účely.
- Gotické fresky sa zachovali na severnej stene lode a na víťaznom oblúku. V ich štýle sa ešte prejavuje byzantský vplyv, stvárnený už dobovým talianskym štýlom. Najrozsiahlejší celok tvoria záverečné obrazy pašiového cyklu (Snímanie z Kríža, Oplakávanie a Zmŕtvychvstanie) na severnej stene lode. Na nich nadväzuje len sčasti zachovaný výjav Noli me tangere so zmŕtvychvstalým Ježišom žehnajúcim kľačiacu Máriu Magdalénu.
- Na víťaznom oblúku zo strany lode nájdeme postavy sv. Valentína (najmladšia etapa) a sv. Mikuláša biskupa. Na severnej strane, nadväzujúc na výjavy zo života Krista v lodi, sa nachádza ďalší obraz zachovaný ale len veľmi fragmentárne. Na špaletách sa nachádzali oproti sebe postavy kráľovských svätcov (zrejme sv. Štefan a sv. Ladislav), z ktorých je prezentovaná len sčasti zachovaná maľba hlavy jedného z nich.
- Na severnej stene nadväzuje na sv. Mikuláša freska sv. Kataríny Alexandrijskej s jej typickým atribútom - kolesom
- Malá freska s motívom sv. Juraja v spodnej časti severnej steny lode slúžila zrejme ako ukážka pre objednávateľov výzdoby a má ísť o najstaršiu maľbu v kostolíku. Je atypická v tom, že maliar okrem draka namaľoval aj jaskyňu s dvoma dráčatami. Na svätcovom normanskom štíte (v 14. stor. už v strednej Európe dávno nepoužívanom) je vyobrazený netradične dvojkríž, ktorý mohol byť inšpirovaný erbom Zvolena. Ide zrejme o najmenšiu stredovekú fresku sv. Juraja na našom území.
- Staršia literatúra spomína okrem týchto malieb aj postavy apoštolov medzi oknami presbytéria a tiež maľby sv. Imricha a sv. Alžbety na klenbe.
- Pod freskou s výjavom Oplakávania sa našiel ojedinelý latinský nápis, ktorý hovorí, že kostol dali vyzdobiť Tomáš, Mikuláš a Ján spolu s ostatnými obchodnými spoločníkmi.
- Súčasťou oltára mali byť pôvodne aj štyri sošky z dielne Majstra Pavla z Levoče, ich osud je neznámy.
- Vo veži sa nachádza gotický zvon s nápisom z roku 1514.
- V roku 2000 navštívil kostolík aj britský princ Charles, dnes už kráľ Karol III.
- Gotické kostolíky nájdeme aj v okolitých dedinkách Očová, Čerín a Sliač-Hájniky.
- Neďaleko kostolíka stojí renesančný kaštieľ zo 17. storočia.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.
Súčasný stav:
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, interiér je po renovácii v dobrom stave. Od roku 2011 sa realizuje komplexná obnova, počas ktorej sa podarilo vrátiť vonkajším fasádam pôvodnú podobu zo začiatku 14. storočia. V roku 2019 získal vlastník dotáciu z Ministerstva kultúry SR na výmenu strešnej krytiny. V roku 2023 sa začali práce na výmene šindľovej striešky na múre okolo kostola, neboli však dokončené.
Bohoslužby: v nedeľu o 11.00 hod. (prvá nedeľa v mesiaci)
Praktické informácie
Zolná sa nachádza asi osem km od Zvolena, pričom je jeho administratívnou časťou. Je ľahko prístupný aj z hlavnej cesty Detva - Zvolen, vďaka odbočke vo Zvolenskej Slatine či neskôr pred vstupom do Zvolena. Kostolík nájdete na severnom okraji obce, hneď pri hlavnej ceste smerom na Čerín. Je už zďaleka viditeľný na svahu na pravej strane cesty. Opevnený areál sa zamyká.
GPS: 48.602144242, 19.225113988
Literatúra
- Pomfyová, B.: Stredoveké kostoly v Zolnej a Hornom Jasene : poznámky k architektúre a datovaniu. In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 26/2, 2023, str. 5 - 40. Dostupné v elektronickej podobe.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Ragač, R.: Nález gotického dvojkríža v Zolnej. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 2, str. 22 – 23.
- Úradníček, V.: Stavebný vývoj a komplexné reštaurovanie Kostola sv. Františka Serafínskeho v Ponikách. In: Zborník prednášok IV. seminára o reštaurovaní, Zámok Bojnice 2004. Obec reštaurátorov Slovenska, 2005, str. 52 - 66.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5H26).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
Web:
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://hispam.tym.sk/pamiatky_sakralne_pamiatky...
- https://www.ta3.com/clanok/1114377/vzacny-kostolik-ktory-navstivil-princ...
- Video kostolíka
- 3D model kostolíka (video)
- www.dokostola.sk/kostol/411419-sv-matusa
esteban
február 2009, upravené 17. 1. 2017, 7. 8. 2019 a 22. 1. 2025
Ďalšie články o kostolíku: Genius loci
Za pomoc ďakujeme Mariánovi Piatrovovi z KPÚ v Banskej Bystrici a pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
Nové na Apsida.sk
- Výstava v Bielorusku sa presunula do ďalšieho chrámu
- Nemecká-Dubová
- Projekt Katarínka - letné tábory pre dobrovoľníkov 2025
- Lúčka
- Noc kostolov bude 23. mája 2025
- Dubova Colonorum - letné mládežnícke tábory 2025
- Skalica - špitálska kaplnka
- Prešov - františkánsky kostol
- Stredoveký kalendár 2024
- Stredoveký kalendár 2023