Poniky
Patrocínium: sv. Františka z Assisi, predtým sv. Jána Evanjelistu
Vznik: prvá štvrtina 14. storočia
Poloha: v ohradenom areáli na kopci nad obcou
Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, severnou bočnou kaplnkou, sakristiou a kostnicou.
História
Kostolík postavili v priebehu prvej štvrtiny 14. storočia vo vyvýšenej polohe. Povolenie postaviť kostol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi na majetku Petra a Tomáša, synov magistra Filipa Donča zo Zvolena, vydal ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1310. Do konca prvej štvrtiny storočia už podľa všetkého stál.
Išlo o typický dedinský kostolík tých čias. Jednoduchú stavbu tvorila pozdĺžna loď, kvadratické presbytérium a severná sakristia. Podobné stavby nájdeme aj v blízkom Čeríne či Hornej Mičinej.
Už v roku 1325 sa v kostolíku konala kapitula františkánov z kláštora v neďalekej Slovenskej Ľupči a františkánske motívy sa odrážajú aj vo freskovej výzdobe datovanej do dvoch hlavných etáp (okolo roku 1380 a v roku 1415). Nie je však jasné, kedy došlo k zmene patrocínia na súčasné.
V poslednej tretine 15. storočia sa realizovali vo viacerých etapách úpravy v neskorogotickom štýle. Okolo roku 1470 rozšírili južné okno presbytéria a viaceré architektonické články a ostenia boli natreté červenou farbou (obnovenou pri poslednej obnove v 20. storočí). Do roku 1478 je datovaná rozsiahla maľba Ladislavskej legendy na severnej stene lode.
Významným zásahom do podoby kostolíka bola neskorogotická prestavba datovaná do obdobia okolo roku 1490 (v literatúre sa uvádza aj rok 1512 i 1478). V rámci nej bola pristavaná zo severnej strany bočná kaplnka otvárajúca sa do lode polkruhovým oblúkom (zničený bol pritom neznámy obraz pod maľbou sv. Juraja a veľká časť výjavu Narodenia sv. Jána Krstiteľa) a menšia kostnica, ktorej západná stena je na úrovni západného priečelia kostola. Novo pristavaná kaplnka bola súčasne vyzdobená nástennými maľbami. V tomto období bol vytvorený aj západný portál v tomto priečelí.
Začiatkom 16. storočia sa uskutočnili menšie úpravy v interiéri, ale tiež zatreli maľby v interiéri i exteriéri. V období reformácie chrám striedavo využívali protestanti a katolíci. Neľahké časy doľahli na kostolík i celú obec v druhej polovici 17. storočia, kedy boli Poniky dvakrát vyplienené a vypálené tureckými oddielmi (1663 a 1678). V tomto období dokonca mal kostolík slúžiť Turkom ako maštaľ. V roku 1709 kostolík definitívne pripadol katolíkom. Do 16. storočia je datovaná aj výstavba opevnenia kostolíka.
Rozsiahla baroková prestavba bola realizovaná v rokoch 1752 - 1764. Kostol dostal nové vnútorné zariadenie a loď i kaplnku zaklenuli murovanou klenbou. V západnej časti lode vybudovali murovanú tribúnu. Rovnako tak boli zamurované gotické okná lode a južný portál. Osvetlenie lode bolo po novom riešené dvoma väčšími oknami. Novo bolo riešené aj osvetlenie severnej kaplnky, kde miesto dvoch zamurovaných pôvodných okien prerazili jedno nové, umiestnené v strede severnej steny. Nové okno bolo vytvorené aj v severnej stene sakristie. V roku 1778 rozšírili murovanú tribúnu o drevenú predstavanú časť.
V roku 1810 pristavali k západnému priečeliu murovaný základ zvonice, na ktorý nadväzovala drevená nadstavba. V spodnej časti zvonice vznikla tzv. žobračovňa.
Menšie úpravy sa realizovali aj v nasledujúcich desaťročiach 19. i 20. storočia. Zlom v dejinách kostolíka nastal v druhej polovici 20. storočia. V roku 1961 bol odkryté časti nástenných malieb v podkrovnom priestore, o desať rokov neskoršie sa začal reštaurátorský výskum, na ktorý nadviazala komplexná obnova zahŕňajúca vyriešenie statických problémov (vrátane odstránenia barokovej klenby a zvonice), zrekonštruovanie zamurovaných architektonických detailov a zreštaurovanie nástenných malieb. Práce boli ukončené v roku 1992.
Zaujímavosti
- Kostolík vďaka svojej polohe dominuje obci.
- Pri južnej stene stavby bol pri obnove objavený múr, ktorý by mohol byť pozostatkom staršej stavby na tomto mieste. Podrobnejší archeologický výskum sa tu však nekonal.
- Kostolík podstúpil jednu z najrozsiahlejších regotizačných obnov v modernej histórii pamiatkovej starostlivosti na Slovensku, vďaka čomu ho dnes môžeme obdivovať v takmer autentickej neskorogotickej podobe.
- Zo stredovekých architektonických prvkov tu nájdeme pôvodnú krížovú rebrovú klenbu presbytéria a sakristie s konzolami zdobenými kružbovým motívom, okná lode, presbytéria a bočnej kaplnky, starší južný a mladší západný portál do lode a portál zo svätyne do sakristie.
- Južný portál pochádza z prvej stavebnej etapy a jeho tympanón bol pôvodne zdobený maľbou z roku 1415, z ktorej sa zachoval len malý zvyšok v hornej časti, kde sa nachádza časť hlavy Panny Márie a svätožiara malého Ježiška spolu s krídlami anjela.
- Západný neskorogotický sedlový portál s bohatým profilovaním a erbovým štítom so skríženými baníckymi kladivkami.
- Vedľa južného portálu je v stene zamurovaná jednoduchá kamenná kupa staršej krstiteľnice polguľového tvaru, ktorú tam zamurovali pri prestavbe koncom 15. storočia. V 18. storočí bola vyčnievajúca polovica odbitá a zvyšná časť zamurovaná a prefasádovaná. Rekonštruovaná bola pri obnove v 20. storočí.
- Neskorogotická krstiteľnica z roku 1526 umiestnená v kostole má šesťbokú kupu na šesťbokej nohe a je zdobená reliéfmi mníšok a srdiečok. Noha je doplnená erbovým štítom.
- V presbytériu sa nachádza dvojdielna nika s výzdobou v tvare mníšok a štvorlístka.
- Na severnej strane svätyne sa zachovalo kamenné pastofórium zo začiatku 16. storočia zdobené reliéfom viniča s renesančnou mrežou.
- V sakristii nájdeme niku v tvare mníšky, ako aj pôvodné umývadlo - lavabo s odtokom v exteriéri v severnej stene sakristie. Takýchto umývadiel sa u nás zachovalo len niekoľko (napr. v Mníchovej Lehote či neďalekej Zolnej).
- Najstaršími nástennými maľbami z druhej polovice 14. storočia (okolo roku 1380) sú výjavy sv. Juraja v súboji s drakom, Narodenie sv. Jána Krstiteľa a dnes už neidentifikovateľný obraz na severnej stene lode. Štýlovo sa hlásia k dielni, ktorá vyzdobila neďaleký kostolík v Čeríne. Pri výskume boli identifikované aj ďalšie maľby v presbytériu, dnes prekryté freskami z roku 1415. Išlo o výjav Klaňania sa troch kráľov a obraz sv. Kataríny s ďalšou postavou. Staršia vrstva malieb sa nachádza aj na východnej stene lode, nepodarilo sa ich však bližšie identifikovať.
- Súčasne prevažujúca fresková výzdoba pochádza z roku 1415. Dokončenie výzdoby je dokonca datované nápisom presne na deň - 1. júna 1415. Z tejto etapy pochádza celá výzdoba presbytéria, kompletná výmaľba východnej steny lode a obraz na severnej stene lode.
- Na klenbe presbytéria sa nachádza Kristus v mandorle s anjelmi a symbolmi evanjelistov. Na stenách svätyne sú zobrazení apoštoli a svätice, doplnení obrazmi Zvestovania a cirkevných otcov za písacími pultmi s ďalšími postavami. V spodnom rade sa nachádzajú scény Pašiového cyklu.
- Na vnútornej špalete víťazného oblúka sú múdre a nemúdre panny, ako aj ďalšie mužské polpostavy.
- Na východnej stene lode nachádzame niekoľko obrazov so zložitou symbolikou, ktorá odráža vzdelanostnú úroveň objednávateľov. Dopĺňajú ich nápisové pásky. V hornej časti ide o scénu Oplakávanie Krista, výjav Noli me tangere, Veraikon, Spor o dušu mŕtveho a Intercessia. V strednej časti ide o votívny obraz s dvoma ženami, Pannou Máriou s Ježišom a postavami zomrelých nad roztvorenou papuľou Leviatana. Druhým obrazom je Živý kríž. V dolnej časti ide o obraz Panny Márie a sv. Doroty na jednej strane a obrazom Volto santo na protiľahlej.
- Na severnej stene vznikol v tejto etape rozmerný obraz Klaňania sa troch kráľov.
- Netradičná výzdoba vznikla v sakristii, kde po stranách východného okna vytvorili nástenné maľby iluzívny krídlový oltár nad oltárnou menzou.
- V roku 1478 namaľovali na severnú stenu lode rozsiahly cyklus Ladislavskej legendy.
- Výzdobu nástennými maľbami dostala krátko po dokončení aj severná kaplnka. Nájdeme tu Strom života (Arbor vitae), výjav zo života sv. Uršule a postavu biskupa.
- V exteriéri sa nachádzali maľby sv. Krištofa, Ukrižovania a ďalšie výjavy. Zachovali sa v zlom stave a preto boli zatreté.
- V kostolíku sa nachádzal krídlový oltár z konca 14. storočia, z ktorého sa zachovali iba obe časti ľavého krídla.
- Neskorogotický oltár Panny Márie pochádza z roku 1512.
- V lodi sú umiestnené neskorogotické drevené lavice - stallá.
- Na južnej stene presbytéria sa nachádzajú namaľované slnečné hodiny z roku 1586.
- Kostolík so zvonicou stojí v areáli, ktorý je obohnaný sčasti zachovaným pevnostným múrom zo 16. storočia.
- Zrušená zvonica bola znova postavená vedľa kostola podľa pôvodnej predlohy, ale už len ako celodrevená stavba.
- Papierový model kostolíka i zvonice v mierke 1:150 nakreslil Ondřej Hejl (www.papierovy-modelar.sk/architektura/kostoly3).
- Stredoveký kostolík nájdeme v susednej obci Dúbravica.
Súčasný stav
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú kapucíni sídliaci v neďalekom kláštore. Stavba je v dobrom stave. Navštívili sme ho v marci 2016 a februári 2017.
Bohoslužby: každý deň v týždni okrem soboty, v nedeľu o 11.00 hod.
Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 10 km juhovýchodne od Banskej Bystrice. Kostolík je vďaka polohe na kopci dobre viditeľný. Prehliadku kostolíka je možné dohodnúť v neďalekom kláštore osobne alebo vopred telefonicky na tel. č.: 048/ 419 32 63; je bezplatná.
GPS: 48.709039727, 19.290324926
Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Gerlach Print, Bratislava 2002.
- Úradníček, V.: Stavebný vývoj a komplexné reštaurovanie Kostola sv. Františka Serafínskeho v Ponikách. In: Zborník prednášok IV. seminára o reštaurovaní, Zámok Bojnice 2004. Obec reštaurátorov Slovenska, 2005, str. 52 - 66.
- Poniky a kostol sv. Františka Serafínskeho. Informačná brožúra z kostola, autor, miesto ani rok vydania neuvedené.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5602).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
Web:
- www.kapucini.sk
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9729
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24147
- www.dokostola.sk
esteban
