Ilija

--- NOVÉ FOTO + DOPLNENÉ ---

Patrocínium: sv. Egídia

Vznik: prvá polovica 13. storočia (niekedy sa uvádza aj presný rok 1225), prvá písomná zmienka z roku 1266

Poloha: na kopci nad dedinou

Stručný popis: románsky jednoloďový kostol s podkovovitou apsidou, predstavanou barokovou vežou a severnou sakristiou

História
Kostolík postavili zrejme na základoch staršej stavby (asi z 12. stor.) benediktíni, ktorí tu žili ako pustovníci – eremiti. Svedčí o tom aj názov lokality – Rematina i zasvätenie sv. Egídiovi, patrónovi pustovníkov. Ten dal meno aj celej obci, keďže Ilija je jedna z jeho slovanských podôb.
Išlo o neveľké bezvežové jednolodie s polkruhovo ukončenou apsidou, ktorého dominantou bol dlhé stáročia reprezentatívny západný portál.
Archeologický výskum navyše odhalil, že sakristia kostolíka stojí na základoch staršej a rozsiahlejšej stavby, možno spomínanej pustovne – eremitória.
V 18. storočí k pôvodnej stavbe pristavali západnú vežu, najprv drevenú (v roku 1734), ktorú po roku 1779 nahradili murovanou, a zároveň prestavali sakristiu. V roku 1989, 1995 a 1999 boli uskutočnené pamiatkarske výskumy v súvislosti s opravami kostolíka, ktoré pomohli objasniť jeho pôvod.

Zaujímavosti
- Kostolík stojí v dominantnej polohe nad obcou, viditeľný už zďaleka.
- V kostolíku sa nachádza asi najkrajší neskororománsky portál na Slovensku. Má bohatú kameňosochársku výzdobu a je príbuzný portálu kostola benediktínskeho opátstva v maďarskom Jáku. Vytvorili ho niekedy v 40. rokoch 13. storočia a nájdeme na ňom už aj gotické ornamentálne prvky normanského pôvodu (napr. bobuľové listy na hlaviciach).
- Výskumy odhalili, že portál siaha cca 40 cm pod úroveň súčasnej podlahy v podveží, čím získal prirodzenejšie proporcie. Jeho odkrytie zatiaľ nie je možné realizovať.
- Ľavá a pravá polovica portálu nie sú symetrické, odlišujú sa výzdobou. Na ľavej strane ju tvorí špirálovito skrútený listový úponok, do ktorého sú vpletené figúry vtákov či drakov spojených hlavami. Na pravej strane sú kalichové hlavice s dvoma radmi bobuľovitých listov.
- Nie je celkom jasné, prečo malý kostolík v neveľkej obci dostal taký monumentálny portál. Zrejme to súvisí s neďalekým benediktínskym kláštorom v Hronskom Beňadiku.
- Na východnej strane apsidy sa zachovalo románske štrbinové okno, donedávna zamurované.
- Na víťaznom oblúku a severnej stene lode sa zachovala časť freskovej výzdoby, ktorá bola odkrytá sondážne v roku 1983 a reštaurovali ich v rokoch 1985-86. Na vnútornej strane víťazného oblúka ide o polpostavy prorokov a rozmernejšia polpostava biskupa v iluzívnom arkádovom oblúku. Na severnej stene lode ide o väčšiu, fragmentárne zachovanú figurálnu scénu, ktorá zrejme zachytáva stojacu Pannu Máriu s malým Ježiškom na rukách obklopenú ďalšími postavami. Reštaurátori datovali maľby do čias po polovici 14. storočia.
- Objavenie starších základov pod sakristiou dáva šancu na odkrytie predpokladanej ďalšej stavby pri kostole – pustovne.
- Pri výskume v roku 1995 našli v podveží hneď vedľa románskeho portálu časť detskej kostry s lebkou. Patrila šesťročnému dieťaťu. Podľa legendy spracovanej spisovateľom J. Horákom mal v kostole strážiť dedinu pred príchodom Turkov malý chlapec – zvonárik.
- Časť unikátneho portálu sa dostala aj do hlavičky internetovej stránky www.apsida.sk :).
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku s motívom výzdoby portálu ilijského kostolíka.
- Viaceré románske i gotické sakrálne stavby nájdeme v blízkej Banskej Štiavnici.

Súčasný stav
Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Štefultove a slúži ako filiálny chrám. Od roku 2008 sa začala jeho obnova. Loď dostala novú omietku farebne odlíšenú od mladšej veže. Obnovené bolo východné románske okno na apside, zamurované kvôli necitlivému osadeniu elektrickej rozvodnej skrine, ktorú odstránili. Reštaurovaný bol čiastočne aj portál, v interiéri sa robili sondy kvôli nástenným maľbám. Vymenená bola aj strešná krytina. Navštívili sme ho v apríli 2007, apríli 2010 a novembri 2016.

Bohoslužby: v stredu o 17.00 hod. a v nedeľu o 9.30 hod., aktuálne informácie na stránke farnosti

Praktické informácie
Obec sa nachádza pod vrchom Sitno, cca 5 km od Banskej Štiavnice. Kostolík stojí na svahu nad dedinou a dá sa k nemu bez problémov dostať, keďže nie je oplotený. Pri budove Obecného úradu sa nachádza informačná tabuľa, kde nájdete aj kontakty na ľudí, ktorí majú kľúče od kostolíka (pán Pecník – 045/692 06 98).
GPS: 48.420019691, 18.902133107

Literatúra
- Bačík, V., Čelko, M.: Ilija 1254 - 1266 - 2004, vydal Obecný úrad v Iliji, 2004.
- Oriško, Š.: Kameňosochárstvo stredoveku: k problémom výskumu a interpretácie. In: Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003, str. 110 - 121.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967, s. 491.
- Labuda, J – Paulusová, S.: Kostol sv. Egídia v Iliji. In: Pamiatky a múzeá, č. 1/2003.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5552).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- http://stefultov.fara.sk
- www.obecilija.sk/-cirkev
- www.ilija.sk
- www.albumromanski.pl/album/ilija
- https://nasziar.sme.sk/kostol-svateho-egidia-ma-vzacne-caro-postupne-ho-opravuju

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu