Krstiteľnica

– zvyčajne kamenná alebo neskoršie aj kovová nádoba, často zdobená ornamentom alebo aj plastikami, slúžiaca pri krste (na obrázku krstiteľnica z Kostolných Kračian). Jej základné časti tvorí kupa (samotná nádoba na vodu) a podstavec, zvaný aj noha.

Najjednoduchšie krstiteľnice z románskeho obdobia su zhotovené z jedného kamenného bloku, pričom kupa a podstavec nie sú zreteľne odlíšené (napr. Žehňa - foto č. 1). Prepracovanejšie románske krstiteľnice už majú obe časti jasne odlíšiteľné (Boldog - foto č. 2). Pre románske obdobie je typická kupa v tvare polgule, ktorá môže byť aj ornamentálne zdobená (Holice - foto č. 3). Náročnejšie riešená výzdoba krstiteľníc v tomto období je pomerne vzácna, výnimiek nájdeme len málo (Boldog  - foto č. 4, Nové Mesto nad Váhom - foto č. 5).

Po polovici 13. storočia dochádza k prelínaniu románskeho a gotického štýlu, čoho hádam najkrajším príkladom je krstiteľnica z Veľkej Lomnice (foto č. 6), ktorá spája figurálnu a ornamentálnu výzdobu ešte románskeho ladenia už s polygonálnym tvarom kupy i podstavca typickým pre nasledujúce stáročia gotického slohu. Išlo najčastejšie o osemboké krstiteľnice (napr. Kopernica - foto č. 7), ale poznáme aj šesťboké (Banská Štiavnica - foto č. 8) či viacboké varianty (Most pri Bratislave - foto č. 9). Gotické krstiteľnice často niesli aj reliéfnu výzdobu v podobe opakovania motívu →mníšky (Poniky - foto č. 10), v období neskorej gotiky nájdeme aj príklady zložitejšej reliéfnej výzdoby, najčastejšie s rastlinnými motívmi (Banská Štiavnica - foto č. 11, Stará Ľubovňa).

V 15. storočí sa rozšírili najmä na Spiši a v Gemeri krstiteľnice odlievané z bronzu, pričom asi najslávnejšia bola kovolejárska dielňa Johannesa Weigela zo Spišskej Novej Vsi. Takéto krstiteľnice nájdeme napríklad v Levoči, Poprade-Veľkej (foto č. 12), Poprade-Matejovciach (foto č. 13) či Štítniku (foto č. 14).

Rubrika: Slovník