Nové Mesto nad Váhom

Len spodná časť veže a portál sa zachovali z románskeho kostola zasväteného Panne Márii v Novom Meste nad Váhom. Postavili ho vo vyvýšenej polohe zrejme v prvej polovici 13. storočia.

Pôvodnú stavbu zbúrali v prvej polovici 15. storočia po príchode augustiniánov. Dôvodom bolo aj narušenie statiky románskej stavby zosúvaním južnej strany sprašovej terasy, na ktorej stála.

Po spevnení terasy postavili s využitím starých základov a častí obvodových múrov kostola nový chrám v podobe u nás unikátnej centrálnej lode osemuholníkového pôdorysu, ku ktorej sa na východnej strane pripája dlhé polygonálne zakončené presbytérium.

Súčasná podoba kostola je výsledkom dvoch barokových prestavb, počas ktorých priestor osemuholníkovej haly rozdelili arkádami na centrálnu a dve bočné lode. Z tohto obdobia pochádza aj výnimočne bohatý a ozdobný interiér, ktorý sčasti rešpektuje gotickú architektúru. Úpravám sa nevyhla ani románska veža, ktorú zvýšili o dve poschodia a zo statických dôvodov podopreli dvoma mohutnými opornými piliermi na nárožiach.

Počas opravy kostola v roku 1872 pri stavbe predsiene mali objaviť základy južnej románskej veže, čo malo dokazovať dvojvežovú bazilikálnu dispozíciu románskej stavby. Pri týchto prácach našli aj podstavec krstiteľnice s reliéfom levov (v staršej literatúre sa popisuje ako torzo kamenného stĺpika), ktorý na Slovensku nemá obdoby. Dlhé desaťročia po svojom objave slúžil ako podstavec pod kvetináč. V odbornej verejnosti však nepanuje zhoda, či pochádza z románskeho obdobia a v novšej literatúre sa spomína dokonca renesančný pôvod.

Novší archeologický výskum v roku 2005 odkryl pri románskej veži základy severozápadného nárožia lode a časti severnej steny. Tento objav spochybnil v staršej literatúre uvádzanú dispozíciu trojloďovej baziliky. Podľa najnovších poznatkov išlo skôr o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou, ktorý bol ešte v priebehu 13., resp. 14. storočia rozšírený južným smerom.

Z románskej stavby dnes môžeme obdivovať už len jednoduchý ústupkový portál doplnený stĺpikmi s bobuľovými hlavicami na západnej strane veže a pôvodnú valenú klenbu v podveží.

Spomínaný podstavec s reliéfom štyroch stojacich levov vystavujú v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom, len pár sto metrov od miesta nálezu. Nachádza sa tam taktiež pekný model kostola i stredovekej podoby mesta.

Existujú indície, že na mieste románskej stavby stál ešte starší, ranorománsky, možno až predrománsky kostol. Túto možnosť naznačil objav sekundárne použitých kamenných článkov zamurovaných v odkrytom románskom murive.

GPS: 48.756278945, 17.832631767

Zdroje:
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Gábriš, J.: Dejiny prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Obzor, Bratislava 1968.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Kodoňová, M.: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike. In: ARS, roč. 1984, č. 1, str. 51 - 63 (?).
- Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - maliarstvo a sochárstvo. In: Kol: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Filozofická fakulta Trnavská univerzita v Trnave, Trnava 2009.
- Kol.: Nové Mesto nad Váhom, vlastivedná monografia mesta do roku 2009. Nové Mesto nad Váhom, 2010.
- www.prepozitura.sk
- www.muzeum.sk
- www.nove-mesto.sk/kostoly-a-kaplnky
- Virtuálne prehliadky kostola na www.virtualtravel.sk.

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu