Žibritov
Už len valcová bašta so zvyškami obranného múru sa zachovala z opevneného, pôvodne stredovekého Kostola sv. Ladislava v Žibritove. Ten v obci stál až do roku 1855.
Prvá písomná zmienka o obci, ktorá leží na najkratšej ceste medzi dvoma významnými banskými mestami Krupinou a Banskou Štiavnicou, je už z roku 1266. V tomto období patrila členom rodu Hunt-Poznanovcov.
Kostolík na miernej vyvýšenine pri hlavnej ceste postavili ako neveľké jednolodie s polygonálnym presbytériom. Vzhľadom na skutočnosť, že tu dosiaľ nerealizovali podrobnejší výskum, odborníci len všeobecne hovoria o 14. či 15. storočí ako čase vzniku stavby.
Obdobie reformácie prinieslo zmeny v cirkevnom živote aj v Žibritove, keď tunajší kostolík prevzali protestanti. Turecká hrozba, ktorá sa naplno prejavila v roku 1576 vypálením obce, viedla k rozhodnutiu opevniť kostolík a premeniť ho tak aj na pevnôstku. K tomu došlo v roku 1582 (uvádza sa aj rok 1586).
Toto opevnenie, zrejme aj v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov, sa vymyká bežnej praxi, kedy postavili múr okolo kostola a doplnili baštou či baštami. V Žibritove využili na severnej strane priamo objekt kostola a pevnostný múr napojili priamo na východnú stenu presbytéria a západnú stenu lode. V juhovýchodnej časti opevnenie zosilnili dodnes zachovanou valcovou baštou. Tá v neskoršom období slúžila ako zvonica.
Až do roku 2009 v nej visel zvon z roku 1680, ktorý bol vyrobený v známej viedenskej dielni zvonolejára Baltazára Herolda. Ten dali podľa všetkého zhotoviť majitelia panstva Koháryovci, a to zrejme v súvislosti s opätovným prevzatím kostola katolíkmi. Okrem tohto zvona sa tu nachádzal aj jeden starší, ešte z roku 1595.
Pôvodnosť patrocínia sv. Ladislava dosiaľ nie je s určitosťou preukázaná. Uvádza sa v najstaršej dochovanej vizitácii z roku 1692, kedy už Žibritov bol filiálkou farnosti v susednom Sv. Antone.
Lokalita kostolíka ešte nebola skúmaná, informácie o podobe stavby pochádzajú z podkladov Józsefa Könyökiho, ktorý obec navštívil v roku 1888 a zakreslil pôdorys opevneného objektu.
V banskoštiavnicom múzeu v priestoroch Starého zámku je vystavená šesťboká kupa krstiteľnice, ktorá pochádza zo žibritovského kostolíka.
GPS: 48.391907894, 18.980657458
Zdroje:
- Lukáč, M.: Zaniknuté patrocínium rímskokatolíckeho kostola v obci Žibritov. In: Ďurianová, Mária (ed.): „Za Boha, kráľa a vlasť!“Koháryovci v uhorských dejinách. „Istenért, királyért, hazáért!“ A Koháry család a történelmi Magyarország viszonylatában. (Zborník príspevkov z odborného seminára, ktorý sa konal 23. – 24. septembra 2015 v Múzeu vo Svätom Antone. Konferenciakötet 2015. szeptember 23–24. Szentantali Múzeum). Zvolen: Národné lesnícke centrum vo Zvolene pre Múzeum vo Svätom Antone, 2016, str. 211 - 221.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Oriško, Š.: Poznámky k výskumu románskych krstiteľníc. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, č. 4. KPÚ Trnava 2001, str. 45 - 50.
- https://library.hungaricana.hu (z tejto publikácie pochádza aj pôdorys)
- www.virtualtravel.sk
esteban
Za pomoc ďakujeme M. Lukáčovi z Múzea Andreja Sládkoviča v Krupine.
