Pukanec
Patrocínium: sv. Mikuláša
Vznik: cca prvá tretina 14. storočia
Poloha: na miernej vyvýšenine v obci
Historický región: Hont
Stručný popis: pôvodne jednoloďový gotický kostol s kvadratickým presbytériom, pristavanou severnou bočnou loďou, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou
História
Kostol postavili zrejme v súvislosti s udelením mestských práv Pukancu kráľom Karolom Robertom v roku 1323 (čas vzniku stavby sa uvádza aj v roku 1320 či 1321) na námestí na miernej vyvýšenine. Chrám bol súčasťou opevneného mestského hradu, podobne ako je to aj v ostatných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica).
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba s východnou štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou.
Okolo roku 1400 dala niektorá z miestnych meštianskych rodín, resp. bratstvo baníkov pristaviť k lodi zo severnej strany bočnú loď, čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie.
Na prelome 15. a 16. storočia sa realizovali aj vďaka hospodárskej prosperite mestečka v kostole rozsiahle práce. Do interiéru pribudlo niekoľko neskorogotických oltárov, v roku 1506 zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou a z rovnakého roku pochádza aj kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu.
Počas reformácie kostol využívali protestanti aj katolíci, rozdelili si ho však na dva chrámy zamurovaním arkádových oblúkov medzi hlavnou a severnou loďou. Tento stav pretrval až do roku 1940.
Výraznejšie zmeny nastali v interiéri niekedy v 2. pol. 18. storočia, keď pribudol nový barokový mobiliár. Počas prestavby kostola v rokoch 1864 - 67 postavili dnešnú štvorcovú vežu na mieste pôvodnej, ktorú museli po zemetrasení na začiatku 19. storočia zbúrať.
Pri vkladaní dnešných vitráží z roku 1917 do okien v hlavnej lodi odstránili gotické kružby, ktoré boli rovnaké, ako sa zachovali vo svätyni. Status národnej kultúrnej pamiatky má stavba od roku 1963, pamiatkovo sú chránené aj viaceré časti vnútorného vybavenie z čias gotiky i baroka.
Práce na obnove kostola a jeho zariadenia sa rozbehli začiatkom 21. storočia. Okrem iného bolo vybetónované po obvode severnej strany objektu. V uplynulom desaťročí sa začalo s reštaurovaním neskorogotických oltárov.
Zaujímavosti
- Kostol predstavuje aj napriek striedmejšiemu exteriéru jednu z najvýznamnejších pamiatok gotického umenia na Slovensku zachovanú vo výnimočne veľkom rozsahu.
- Dispozične ide o pomerne zriedkave riešenie, keď severná bočná loď je ukončená na východe vlastným presbytériom asymetricky umiestneným voči pozdĺžnej osi lode (pôdorys stavby).
- Z hľadiska architektúry ide okrem hrubej stavby predovšetkým o krížovú rebrovú klenbu v tzv. krásnom slohu v bočnej lodi a neskorogotickú sieťovú hviezdicovú klenbu v hlavnej lodi blízku klenbe Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ako aj rebrové klenby v presbytériu, sakristii a polygonálnej svätyni bočnej lode.
- Hodnotné sú aj kamenné kružby v oknách bočnej lode a východnom okne hlavného presbytéria.
- Peknou ukážkou gotického kamenárstva je aj svätyňa bočnej lode. Okrem spomínanej rebrovej klenby ide predovšetkým o na Slovensku unikátnu figurálnu výzdobu triumfálneho oblúka.
- V kostole sa zachovalo aj niekoľko gotických portálov. Vstupy s lomeným oblúkom nájdeme na južnej strane lode a na západnom priečelí, sedlový portál prepája hlavné presbytérium a severnú sakristiu. Najreprezentatívnejším je vstup do lode z podvežia.
- Na východnej stene presbytéria je nad oknom zamurovaní gotická plastika hlavy.
- V presbytériu sa nachádzajú dvojdielne kamenné sedílie s trojlístkovým záklenkom.
- Na severnej strane svätyne je neskorogotické vežovité pastofórium z roku 1506.
- Kostol sa môže pochváliť hneď piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi, ktoré vznikli v rozmedzí rokov 1475/80 až 1500.
- Hlavný oltár Ukrižovania z roku 1498 má v centrálnej časti bohatú scénu Kalvárie s hneď ôsmimi vyrezávanými postavami. Má ísť o najkompletnejšiu spracovanú Kalváriu v rámci celého stredovekého Uhorska. Je možné, že oltár vznikol pôvodne pre iný chrám - uvažuje sa o Kostole sv. Kríža v Žiari nad Hronom, resp. kostole rovnakého zasvätenia v Banskej Bystrici.
- V interiéri sa pod omietkami nachádzajú doložené neskorogotické nástenné maľby (začiatok 16. storočia) sčasti odkryté počas prác na kostole v roku 1958.
- V kostole je umiestnený aj epitaf Hansa Solnera z roku 1589.
- V kostole sa nachádza náhrobný kameň istého Albrechta/Alberta s čiastočne zachovaným nápisom vo vrcholnogotickej majuskule a datovaným cca do roku 1320. Nie je vylúčené, že mohlo ísť o zakladateľa pukanského kostola.
- Stredoveké kostolíky nájdeme v okolitých dedinkách Devičany, Jabloňovce a Baďan.
Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Posledné roky sa postupne aj vďaka dotáciám z Ministerstva kultúry SR realizovali reštaurátorské práce na gotických oltároch, ktoré okrem iného priniesli spresnenie datovania hlavného oltára na rok 1498.
Bohoslužby: v nedeľu o 10.45 hod.
Praktické informácie
Obec Pukanec leží necelých 10 km vzdušnou čiarou od Novej Bane. Kostol stojí na námestí na miernej vyvýšenine. Kontakt na farský úrad: 036/ 63 933 01.
GPS: 48.352586757, 18.722246517
Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Gerlach Print, Bratislava 2002.
- Šedivý, J.: Historické nápisy a ich nosiče. Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2019
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5S06).
Web
- https://www.pukanec.sk/kostol-svateho-mikulasa.html
- https://hispam.tym.sk/pamiatky_sakralne_pamiatky...
- https://www.tvlux.sk/archiv/play/_27146
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://dennikn.sk/892621/v-stredovekom-uhorsku-...
- https://www.dokostola.sk/kostol/411236-sv-mikulasa
- https://www.pukanec.sk/zachrana-hlavneho-oltara....
m. piatrov, esteban
28. 2. 2025
