Sazdice

--- NOVÉ FOTO + DOPLNENÉ ---

Patrocínium: sv. Mikuláša, pôvodne sv. Ladislava (?)

Vznik: cca v r. 1330

Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce

Stručný popis: ranogotický jednoloďový kostolík s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a strešnou vežičkou

História
Neveľký kostolík postavili v ranogotickom slohu okolo roku 1330 ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, ku ktorému sa zo severnej strany pripája sakristia.
Niekedy 70. rokoch 14. storočia prišiel vyzdobiť interiér stavby taliansky umelec výnimočných kvalít, výzdobu kostolíka však nedokončil. Po neskoršom zatretí fresky objavili až v roku 1898. Farnosť v Sazdiciach sa spomína až v roku 1397.
Koncom 15. storočia bol objekt upravený v neskorogotickom štýle. Okolo roku 1700 (resp. v 17. storočí) bol kostolík zbarokizovaný, zrejme zničenú klenbu svätyne nahradila nová a dostal aj nové oltáre. Obnova vnútorného vybavenia sa realizovala v rokoch 1865 - 66, v roku 1885 dostala stavba nový krov strechy.
V roku 1897 bol kostolík kvôli obnove zatvorený. Dokončená bola v roku 1900. Práce sa týkali opravy statických porúch muriva svätyne, jej nového zaklenutia, vybudovania novej, menšej tribúny v lodi a prerazenie vstupu na ňu a tiež dvoch okien, ktoré osvetľujú jej priestor. Počas tejto obnovy boli odkryté nástenné maľby a následne aj reštaurované Štefanom Grohom.
Menšie opravy exteriéru sa realizovali aj v roku 1913. V nasledujúcich rokoch sa stav objektu zasa výrazne zhoršil, v roku 1927 vznikla iniciatíva na rozšírenie stavby predĺžením lode západným smerom a výstavbou vstavanej západnej veže. Pre nedostatok financií sa však tento projekt nerealizoval a došlo len k menšej oprave v roku 1932, kedy pripojili k západnému priečeliu murovanú predsieň, ktorá nahradili vonkajšie schodisko na západnú tribúnu. Renovované boli aj fresky, ale v problematickej kvalite.
Obnova kostolíka sa realizovala aj v rokoch 1988-93. V rokoch 2000 - 2007 boli reštaurované fresky a v súčasnosti sa realizuje architektonický výskum.

Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje asi najlepší dôkaz toho, že na vidieku môžeme nájsť skvosty umenia, v tomto prípade fresky, ktoré nenájdeme ani v najväčších mestách.
- Nástenné maľby v kostolíku predstavujú jeden z najhodnotnejších príkladov stredovekého maliarstva u nás a v rámci svojho štýlu aj v celej zaalpskej Európe. V časoch dominancie gotického slohu sem priniesol umelec z Talianska už prvky nastupujúcej renesancie.
- Fresky sa najlepšie zachovali na južnej a východnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku. Nájdeme tu obraz Ježiša Krista a 12 apoštolov, ako aj výjav stigmatizácie sv. Františka z Assisi. Výzdoba interiéru kostolíka nebola dokončená, o čom svedčí objav pracovných skíc na južnej stene lode. Príčiny predčasného odchodu maliara nepoznáme.
- Umelec použil techniku pravej fresky s využitím geometricky presnej predkresby. O jeho výnimočných kvalitách svečí aj originalita poňatia známych výjavov, ktoré nemali predlohu vo vzorníku.
- Už od svojho opätovného odkrytia sú predmetom mnohých diskusií a vedeckých analýz. Najprv sa ich autorstvo pripisovalo Florenťanovi Niccolovi di Tomasso, ktorý sa podieľal na výzdobe hradnej kaplnky v Ostrihome. Neskôr sa objavil názor, že mohlo ísť o Masolina, jedného z nasledovníkov Giovanniho da Milano. V súčasnosti, po tom, ako sa ukázalo, že tieto maľby sú vyspelejšie ako fresky v Ostrihome, sa odborníci prikláňajú k verzii, že autor mohol pôsobiť v Lombardii pri výzdobe tamojších kláštorných chrámov.
- Vlastníkmi obce boli v 14. storočí významné postavy na kráľovskom dvore - dvorný lekárnik Karola I. Roberta Gekmin pôvodom zrejme z Valónska a po ňom kráľovský lekárnik Ľudovíta I. Veľkého a finančník Jakub Saracén pochádzajúci z územia Talianska.
- Časť fresiek bola podľa miestnych obyvateľov pri poslednej obnove zatretých, zrejme kvôli lepšej ochrane do času ich reštaurovania.
- V južnej stene lode je osadený profilovaný gotický portál, ktorý je dnes v dolnej časti zamurovaný.
- Na stenách presbytéria i sakristie sa zachovali gotické okná.
- Severná sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Podobná bola pôvodne aj v presbytériu, ako to naznačujú osekané konzoly v rohoch.
- Stavba je v starších vizitáciách datovaná do rokov 1115, 1200 i 1222.
- Barokový oltár sv. Mikuláša bol v 70. rokoch minulého storočia rozobratý, čo viedlo k jeho zničeniu. Zachované sochy sv. Petra a sv. Pavla ukradli v roku 1993. Podobne prišiel kostolík aj o bočný barokový oltár Kalvárie.
- V jednej z vizitácií sa spomína aj existencia ruín pri kostolíku, ktoré mali byť zvyškom kláštorných budov patricim premonštrátom z neďalekých Šiah.
- Pri kostolíku rastú jedlé gaštany.
- Dva stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v susednej obci Demandice, lokalita zaniknutej románskej rotundy sa nachádza v Kubáňove.

Súčasný stav
Kostolík slúži ako filiálny chrám vo farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Demandiciach. V posledných rokoch boli obnovené fresky, kostolík má však problémy so strechou, ktorá zateká a mohla by sa tak znehodnotiť nedávna práca reštaurátorov. V roku 2016 boli odstránené fasády v exteriéri. Navštívili sme ho v septembri 2010, máji 2011 a októbri 2016.

Bohoslužby: v nedeľu o 8.30 hod.

Praktické informácie
Obec Sazdice (maďarsky Százd) leží cca 16 km západne od Šiah. Kostolík stojí úpätí kopca Morda na juhozápadnom okraji dedinky v oplotenom areáli. Kontakt na farský úrad: 036/ 749 31 26.
GPS: 48.086192616, 18.796813488

Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava 1978.
- Žažová, H.: Kostol sv. Mikuláša biskupa v Sazdiciach vo svetle archívnych prameňov. In: Dějiny staveb. Sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2011. Plzeň 2012.
- Reško, A. - Kovács, G.: Sazdice. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica 173. číslo. Vydavateľstvo KT, Komárno 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5S15).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web:
- 3D model kostolíka
- www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/20789

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu