Veľká Lomnica

Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej

Vznik: r. 1270 - 1280

Poloha: v opevnenom areáli pri hlavnej ceste

Stručný popis: románsko-gotický jednoloďový kostolík s predstavanou západnou vežou, kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou

História
Kostolík v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Jeho členmi pritom boli okrem neho a farára zo susedných Huncoviec len kňazi zo spišských miest, čo vypovedá o význame tunajšej farnosti.
Krátko po dokončení bol interiér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Podľa niektorých odborníkov mohol byť kostolík vysvätený na Veľkú noc roku 1289, podľa listiny o škultécii Rikolfa z Lomnice.
Už v prvej štvrtine 14. storočia namaľoval významný umelec talianskeho pôvodu na severnú stenu sakristie monumentálnu fresku znázorňujúcu časť tzv. Ladislavskej legendy. Objavili ju v roku 1957 a a následne počas obnovy kostolíka ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali. Presbytérium vyzdobili freskami v polovici 14. storočia.
V roku 1412 bola loď zaklenutá na dva stredové piliere, čím sa zmenila na dvojlodie. V rámci tejto prestavby dostala asi aj novú freskovú výzdobu v presbytériu, ktorá sa sčasti dochovala. Koncom 15. storočia doplnili interiér o neskorogotické krídlové oltáre, pričom dva bočné sa tu nachádzajú dodnes.
V neskoršom období nadstavali vežu, v 18, storočí barokizovali vnútorné zariadenie vrátane nového hlavného oltára datovaného do roku 1793.
Fresky v presbytériu odkryli len pri obnove započatej v roku 2002, hoci ich prítomnosť preukázali už sondy v 60. rokoch minulého storočia. Maľby boli zreštaurované v rokoch 2004 - 2010.

Zaujímavosti
- Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1257, kedy už patrila medzi vyspelé sídla Spiša a stala sa vlastníctvom Rikolfa, zakladateľa rodu pánov z Lomnice.
- O románskom pôvode veže kostola svedčia združené okná a oblúčikový vlys nad nimi. Tento vlys zároveň naznačuje pôvodnú výšku veže. 
- Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh. Jeho riešenie s ústupkami je ešte románske, zakončuje ho však už gotický lomený oblúk. Tympanón zdobí reliéf kríža v trojlístku.
- V južnej stene svätyne je zamurovaný menší gotický portál.
- Na východnej stene svätyne sa nachádza zamurované gotické okno so zaujímavou kružbou, predelené štíhlym stredovým stĺpikom.
- Kostolík sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii namaľoval vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 – 1095, vyhlásený za svätého roku 1192). Freska dobou vzniku predstavuje súčasne jeden z prvých dôkazov prieniku gotickej nástennej maľby na Slovensko.
- Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami. Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi – svätcovi bolo vhodným doplnkom. Podľa najnovšej hypotézy mala lomnická maľba slúžiť ako vzor pre miestnych umelcov.
- V roku 1967 vznikla kópia fresky v skutočnej veľkosti, ktorá je umiestnená vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
- V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom zápasu sv. Ladislava s Kumánom.
- Prvú freskovú výzdobu dostal kostolík už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna. Z tej istej etapy pochádza aj iba sčasti zachovaný obraz Ukrižovania v ľavej dolnej časti východnej steny presbytéria.- Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli len pred niekoľkými rokmi. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji. Výjavu kraľuje tvár Ježiša v Mandylione.
- V kostolíku nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu z neskororománskeho obdobia, zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Ešte nie tak dávno bola odborníkmi pokladaná za dielo ľudového majstra z čias renesancie. Štýl reliéfov je blízky výzdobe kostola v Hanušovciach nad Topľou.
- Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice alebo symbol múdrosti.
- V interiéri sa zachovali dva bočné gotické oltáre z konca 15. storočia, z nich oltár sv. Mikuláša (z roku cca 1490) je známy kvalitnými maľbami na krídlach z dielne Majstra Martina. Druhý oltár, zasvätený Panne Márii s Ježiškom, pochádza z obdobia okolo roku 1494.
- V najbližšom okolí sa zachovalo viacero stredovekých kostolíkov - v Huncovciach, Poprade-Matejovciach, Mlynici i Starej Lesnej.

Súčasný stav
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, v roku 2010 sa uskutočnila výmena dlažby v interiéri. Navštívili sme ho v septembri 2007, januári 2009, v auguste 2010 a októbri 2013. 

Bohoslužby: v nedeľu o 8.00, 11.00 a 15.00 hod.

Praktické informácie
Obec Veľká Lomnica leží cca 8 kilometrov severovýchodne od Popradu, hneď pri hlavnej ceste na Kežmarok a Starú Ľubovňu. Kostolík je aj vďaka vysokej veži zďaleka viditeľný. Areál kostola je prístupný a fara je hneď vedľa chrámu. Kontakt na farský úrad: 052/456 11 85.
GPS: 49.111484707, 20.361029506

Literatúra:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Slovenská národná galéria a Slovart, Bratislava 2003.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Endrödi, J.: Mikulášska legenda na maľbách v Chráme sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici. In: Annales Historici Presoviensis vol. 8/2008, PU v Prešove, str. 39 - 50.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5C25).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Web
- www.velkalomnica.sk
- http://schematizmus.kapitula.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu