Košice-Šebastovce

Až do roku 1992 stál v Šebastovciach, mestskej časti Košíc, románsko-gotický kostolík sv. Jána Krstiteľa, pôvodne z 13. storočia. Po obnove a rozšírení o západné priečelie a južnú prístavbu v rokoch 1992 - 96 už stredovekú stavbu veľmi nepripomína, hoci obvodové múry, vrátane nezvyčajného presbytéria boli zachované v takmer pôvodnom rozsahu.

Niekedy v druhej polovici 13. storočia postavili na vyvýšenej časti obce neveľký románsky kostolík. Mal podobu pozdĺžneho jednolodia s kvadratickou svätyňou. Nárožia stavby boli spevnené armovaním kamennými kvádrami a loď mala plochý drevený strop. Základy pôvodnej svätyne boli položené na vrstve spáleného dreva.

V období neskorej gotiky (prelom 15. a 16. storočia) už pôvodná svätyňa nestačila a tak ju zbúrali až do základov a nahradili podstatne väčším presbytériom s klinovitým záverom. Podobné netradičné riešenie bolo u nás použité len na niekoľkých kostolíkoch (Bohúňovo, Sokolce). Súčasne bola pristavaná severná sakristia. O niečo neskôr zamurovali južný portál a kostolík sprístupnili novým vstupom na západnom priečelí. Pri tejto prestavbe boli aj zvýšené obvodové múry lode, ktorej západné nárožia spevnili opornými piliermi.

V polovici 18. storočia bola zbúraná klenba presbytéria a jeho obvodové múry zvýšili na úroveň lode. Oba priestory dostali aj nový strop a zastrešili ich spoločnou strechou. Počas tejto stavebnej etapy bol rozobraný západný gotický portál.

Dňa 15. augusta 1863 kostolík vyhorel a v rámci obnovy boli realizované viaceré úpravy. Tou najzásadnejšou bolo pristavenie novej veže k západnému priečeliu.

V takejto podobe sa zachoval až do začiatku 90. rokov minulého storočia. Keďže už kapacitne nestačil potrebám veriacim, vznikol projekt na jeho rozšírenie. Jeho základný kameň dokonca posvätil sám Svätý otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy u nás v roku 1990.

Návrh rozšírenia stavby rátal s podobným riešením, aké bolo použité pred niekoľkými desaťročiami aj v susednej Barci, pod ktorej farnosť Šebastovce spadajú. Vybúrať sa mala severná a južná loď starého kostolíka a miesto nej mala byť postavená nová loď a presbytérium, orientované v smere sever - juh.

Projekt si financovali miestni veriaci z vlastných zbierok a pamiatkari ho schválili bez predchádzajúceho výskumu. Tak sa na jar v roku 1992 začalo s búraním, ktorému padla za obeť ako prvá gotická sakristia. Až v tejto fáze sa k objektu dostali pamiatkari, ktorým sa podarilo pri náhodnej návšteve staveniska na južnej stene (určenej na zbúranie) objaviť románsky portál, datujúci počiatky stavby do druhej polovice 13. storočia. Po následnom prerušení prác sa uskutočnil architektonický a archeologický výskum objektu.

Projekt rozšírenia kostolíka sa napokon kvôli spomínaným nálezom realizoval v podstatne odlišnej podobe. Padla mu za obeť západná veža aj s časťou románskeho západného priečelia lode (leto 1994). K nej následnej pristavali modernú prístavbu vrátane veže. K tejto prístavbe sa pripájajú z južnej strany ďalšie priestory, ktoré sa však nepripájajú k južnej lodi starého kostolíka. V pomerne stiesnenom voľnom priestore je tam prezentovaný odkrytý románsky portál. V klinovitom presbytériu sa zachovalo jednoduché kamenné pastofórium a na juhovýchodnej strane gotické okná.

V súvislosti s poverením Alexandra Balegu, ktorý odborne viedol práce na rozšírení tohto kostolíka, vedením KPÚ v Košiciach v roku 1999 držal kunsthistorik Gabriel Kladek týždňovú protestnú hladovku a v tejto veci sa obrátil aj listom na vtedajšieho prezidenta Rudolfa Schustera (bez úspechu).

GPS: 48.655541651, 21.266356093

Zdroje:
- Kladek, G. - Kladeková, V. - Krcho, J.: Kostol sv. Jána Krstiteľa v Šebastovciach. Nové poznatky o stavebnom vývoji. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1993, č. 4, str. 22 - 23.
- www.cassovia.sk/sebkostol
- www.barca.rimkat.sk
- www.sebastovce.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu