Banská Štiavnica - farský kostol

Patrocínium kostola: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne sv. Mikuláša

Vznik: pred rokom 1238

Poloha: v severozápadnej časti mesta

Historický región: Hont

Stručný popis: pôvodne trojloďová neskororománska bazilika s priečnou loďou, svätyňou tvorenou štvorcovým chórom a polygonálnou apsidou, bočnými polkruhovými apsidami, so vstavanou západnou vežou a dvoma pristavanými vežičkami po jej stranách a severnou sakristiou

História
Kostol bol postavený niekedy v prvej tretine 13. storočia z presne opracovaných kvádrov zeleného andezitu. Presnejšie datovanie jeho vzniku je predmetom viacerých diskusií a doteraz nie je táto otázka vyriešená. Najstaršia písomná zmienka o stavbe, vtedy ešte zasvätenej sv. Mikulášovi, je z roku 1275, kedy sa spomína jeho opätovné odovzdanie do trvalého užívania dominikánom.
Pôvodná dispozícia mala podobu trojloďovej baziliky s priečnou loďou (transeptom), so štvorcovým chórom a polygonálnou strednou apsidou, ktoré dopĺňali polkruhové bočné apsidy, a štvorcovou vežou s emporou vtiahnutou do pôdorysu hlavnej lode a spočívajúcou na dvojici pilierov pravouhlého prierezu v tvare písmena L. Empora sa nachádzala aj v západnom ukončení, nad bočnými loďami. V prvej polovici 13. storočia bol k severozápadnej strane presbytéria pristavaný kláštor. Jeho vznik súvisí s usídlením dominikánskej rehole v meste.
V 15. storočí bola pristavaná sakristia. Neskôr, v 16. storočí patril chrám protestantom, v rokoch 1669 - 1773 jezuitom, potom piaristom.
Po roku 1806, kedy kostol vyhorel, došlo k rozsiahlej prestavbe, ktorá dala chrámu jeho súčasnú podobu. Došlo k zaklenutiu presbytéria barokovou stlačenou klenbou a k prestavbe exteriéru kostola J. I. Tallherrom. Po stranách románskej veže boli pristavené dve nižšie hranolovité vežičky.

Zaujímavosti
- Kostol Nanebovzatia Panny Marie patrí k najstarším mestským farským kostolom na Slovensku.
- Pod klasicistickou fasádou sa skrýva v hmote jedna z najlepšie zachovaných románskych bazilík na Slovensku.
- Kostol patrí k vôbec najväčším románskym sakrálnym stavbám na Slovensku a podľa niektorých zdrojov je dokonca najväčším kostolom z tohto obdobia na Slovensku.
- Dodnes nemajú historici úplne jasno v tom, prečo v Banskej Štiavnici postavili necelých 500 m od seba dve románske baziliky. Existuje niekoľko hypotéz:
1. Obidva kostoly boli postavené v 1. polovici 13. storočia tou istou stavebnou hutou, kostol Panny Márie pre mesto Banská Štiavnica a kostol sv.Mikuláša pre dominikánov.
2. Obidva kostoly vznikli naraz a vtedajší farský kostol Panny Márie bol postavený pre osadu Baňa a kostol sv. Mikuláša pre osadu Štiavnica.
3. Kostol Panny Márie bol postavený o čosi skôr, a to na základe väčšieho výtvarného rozvinutia apsidy strednej lode v kostole sv. Mikuláša.
4. Kostol postavili benediktíni z Hronského Beňadika už okolo roku 1200 a po ich odchode ho prevzali dominikáni.
- Konečnú odpoveď pravdepodobne poskytne až pamiatkový výskum kostola, keďže v odbornej verejnosti napríklad nepanuje ani zhoda v tom, či mal jednu vežu alebo dve veže na západnej strane. Vzhľadom k tomu, že obidve banskoštiavnické  mali značný dosah na stavebnú činnosť sakrálnych objektov regiónu banských miest, z ktorých prvé mimo Banskej Štiavnice sú postavené najneskôr okolo roku 1240, je možné dôjsť k záveru, že v Banskej Štiavnici už stáli najneskôr v roku 1238.
- Na základe podobných štýlových znakov kostolov, ako umiestnenie v novovzniknutom mestskom prostredí, prípadne dedine s prevládajúcou komunitou nemeckých hostí, použitie krížovej rebrovej klenby a architektonických detailov, absencia náročnejšej stavebnej plastiky, dôraz na konštrukciu, funkčne riešený pôdorys a takmer totožná dispozícia je zaraďovaný do okruhu banskoštiavnických stavieb kam patria bývalý farský Kostol Panny Márie v Banskej Štiavnici, karnerová kaplnka sv. Michala archanjela v Banskej Štiavnici, ako aj stavby v Krupine, Bátovciach, Hontianskych Nemciach, Dobrej Nive, Babinej, Sáse, Banskej Belej a karnerová kaplnka sv. Ondreja v Kremnici.
- Pre stavby banskoštiavnickej stavebnej huty je rozhodujúca cisterciátska orientácia, vyúsťujúca do regionálnej formy, čerpajúca zároveň z viacerých neskororománskych smerovaní, ktorá sa na územie stredoslovenských banských miest dostala prostredníctvom viacerých prúdov nemeckej kolonizácie.
- Z románskeho obdobia zostali zachované polkruhové arkády dosahujúce na mohutné štvorcové piliere, ktore členia kostol, apsida polkruhového tvaru v severnej bočnej lodi, transept s krížovou klenbou, empora podklenutá v bočných lodiach krížovou klenbou s masívnymi rebrami štvorcového profilu a piliere uhlového pôdorysu v podveží kostola.
- Existencia priečnej lode (dodnes zachovanej) v románskom období je na Slovensku výnimočná. Podľa záverov nedávneho výskumu bola použitá už len v Spišskej Kapitule.
- Kostol patrí do neveľkej skupiny sakrálnych stavieb na Slovensku, ktorých svätyne sú tvorené kvadratickým chórom a apsidou. Nájdeme ich v Sáse, Žiline-Rudinách, Gemerskom Jablonci, Malej Bare či Žehni.
- Polygonálny tvar apsidy patrí medzi najstaršie príklady využitia tohto tvaroslovia typického pre gotiku na území Slovenska. Staršiu stavbu nájdeme len v Bíni. Banskoštiavnický kostol ale predstavuje jedinečnú kombináciu polygonálneho tvaru hlavnej apsidy a ešte polkruhového pôdorysu bočných apsíd, charakteristického pre románsky sloh.
- Nárožia hlavnej apsidy dopĺňali dnes už len v malej miere dochované trištvrtevalcové prípory, aké nájdeme dodnes na apsidách románskeho kostola v Bíni, ako aj na presbytériách už ranogotických stavieb v Zolnej alebo Turčianskom Jasene.
- Kostol sa zvykne nazývať aj dominikánsky, a to z dôvodu odovzdania objektu do rúk dominikánom, približne v 30. rokoch 13. storočia. Dominikáni mesto na určité obdobie opustili a vrátili sa späť okolo roku 1275. V roku 1536 dominikánska rehoľa navždy odišla z Banskej Štiavnice.
- Pôvodne dominikánsky kláštor začali stavať už ako gotickú stavbu koncom 13. storočia. Bola to bloková trojkrídľová stavba situovaná okolo ústredného rajského dvora. Po ich odchode bol v objekte kláštora chudobinec. V roku 1768 bol prestavaný na jezuitské gymnázium, neskôr tú sídlilo piaritstické gymnázium. V roku 1933 bol kláštor pri kostole z bezpečnostných dôvodov zbúraný mestom. Zachoval sa z neho len južný múr s gotickými okna.
- Dva najväčšie kostoly v Banskej Štiavnici z 13. storočia boli zasvätené Panne Márii a sv. Mikulášovi. Rovnaké patrocíniá mali aj dva stredoveké (románsky a gotický) kostoly v obci Krušovce. V oboch prípadoch došlo k preneseniu mariánskeho patrocínia na Kostol sv. Mikuláša a zániku kostola zasväteného Panne Márie.
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk.
- Budova fary je spojená s areálom kostola drevenou chodbou vedúcou ponad ulicu.
- Viaceré stredoveké kostoly nájdeme priamo v meste - Starý zámok, Karner sv. Michala, Kostol sv. Kataríny, Kostol sv. Alžbety, Kostol P. Márie Snežnej či zaniknutá kaplnka na Glanzenbergu. Ďalšie kostoly stoja aj v Banskej Belej či Iliji.

Súčasný stav:
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.

Bohoslužby: v utorok, stredu a sobotu o 7:30 h, v piatok o 18:05, v nedeľu o 7:30  a 10:30 h

Praktické informácie: Mesto Banská Štiavnica leží približne 30 km juhozápadne od mesta Zvolen a 18 km severozápadne od mesta Krupina. Areál kostola nie je volne prístupný. V prípade záujmu je možné prehliadku kostola dohodnúť individuálne na: kostolsvkatariny@gmail.com. Kontakt na farský úrad: 045/ 692 18 56.

Literatúra:
- GREGA, V. - VOZÁR, J. 1964. Banská Štiavnica. Stredoslovenské vydavateľstvo, 1964. 386 s.
- GOJDIČ, I. – PAULUSOVÁ. S. 2010. Fragmenty stredovekých dominikánskych kláštorov v Banskej Štiavnici a Košiciach. In Monumentorum Tutela – Ochrana pamiatok 22, Bratislava: SÚPSOP, 2010.s 295 – 305. ISBN 978 – 80 – 89175 – 44 - 4
- GÜNTHEROVÁ, A. a kol. 1967.Súpis pamiatok na Slovensku: Zväzok prvý: A-J. Bratislava: Obzor, 1967.531s.
- HANULIAK,M. 1994.Banskoštiavnický dominikánsky kláštor. In Pamiatky a múzeá.1994,roč. 43, č.5, s.22-24.
- HANULIAK, M. 1994. Výsledky archeologického výskumu Dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici. In Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 199 – 211. ISBN 80-887740-04
- JANKOVIČ,V. 1965.Dominikánsky kostol a kláštor v Banskej Štiavnici a jeho najbližšie okolie. In Vlastivedný časopis.1965, roč. 16, s. 127-132.
- JANKOVIČ, V. 1994. Zánik dominikánskych kláštorov na Slovensku v 16. storočí. In Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 213- 233. ISBN 80-887740-04
- KAHOUN, K. 1996.Banskoštiavnický staviteľský okruh v kontaktoch románsko - gotickej strednej Európy. In Pamiatky a múzeá.1996, roč. 45, č.3, s.10-14.
- KOHÚTOVÁ, P. 2012.Farské kostoly v okolí mesta Krupina: diplomová práca. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave ,2012, 137 s.
- LICHNER, M. a kol. 2002. Banská Štiavnica, svedectvo času. Banská Bystrica: HARMONY, 2002. 256 s. ISBN 80 – 968547 – 8 - X
- MENCL, V. 1937. Stredoveká architektúra na Slovensku: Kniha prvá: Stavebné umenie na Slovensku od najstarších čias až do konca doby románskej. Praha – Prešov,1937. 479 s.
- JUDÁK, V. - POLÁČIK, Š. 2009. Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2588).

Web:
- http://banskastiavnica.fara.sk/web/
- www.slovakiana.sk

Petra Kohútová
 

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu