Krušovce
Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne sv. Mikuláša
Vznik: okolo roku 1250
Poloha: vo vyvýšenej polohe na okraji obce
Historický región: Horná Nitra
Stručný popis: neskororománsky tehlový jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou, dvojvežovým západným priečelím a goticko-barokovou severnou sakristiou
História
Kostol postavili zrejme niekedy okolo polovice 13. storočia. Išlo o na svoju dobu monumentálne riešenú tehlovú jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím a polkruhovou apsidou. Prvá písomná zmienka o kostole v Krušovciach pochádza už z roku 1255.
Typologicky šlo o redukciu trojloďovej baziliky na jednolodie pri zachovaní dvojvežového západného priečelia svojou šírkou presahujúceho šírku lode. Podobne riešené stavby nájdeme v rámci zaniknutých kláštorov v Bzovíku či Rimavských Janovciach či v nie tak vzdialených Diviakoch nad Nitricou.
V druhej polovici 13. storočia, v 14. storočí a v druhej polovici 15. storočia bol interiér kostola vyzdobený neskororománskymi a gotickými freskami. V gotickom období pristavali aj severnú sakristiu.
V roku 1560, kedy sa spomína s patrocíniom sv. Mikuláša, bol spustnutý a nevyužívaný. O niečo neskôr ho prevzali evanjelici, ktorí ho využívali až do roku 1673.
V zlom stave bol až do začiatku 18. storočia, keď po požiari druhého, zrejme gotického Kostola Panny Márie v roku 1711, prevzal jeho úlohu farského chrámu (i patrocínium), čo si vyžiadalo opravy v nasledujúcich rokoch.
Veľká baroková prestavba sa uskutočnila v roku 1764. V rámci nej boli zamurované či prekryté románske architektonické prvky stavby, ako sú okná či portály. Loď aj apsida boli zaklenuté novými, podstatne nižšími klenbami. V západnej časti kostola upravili murovanú tribúnu. Kostol dostal aj nové vnútorné zariadenie, vrátane oltárov.
Severná sakristia bola predĺžená západným smerom, z južnej strany apsidy a lode murované predsiene. Statiku stavby spevnili nárožné oporné piliere na západnom priečelí a dva piliere pristavali aj z východnej strany apsidy. Obnovou prešla stavba v roku 1842 a v roku 1877 vyzdobil interiér maľbami, maďarský maliar Károly Jakobey. V roku 1912 dostal kostol novú strechu.
Status národnej kultúrnej pamiatky má chrám od roku 1963. Opravovaný bol aj v roku 1966 a vonkajšie fasády obnovili v roku 1991.
V roku 2012 sa začala realizovať komplexná obnova spojená s výskumom, ktorý priniesol viacero zaujímavých objavov - stredoveké nástenné maľby v interiéri i podkroví, zvyšky dvojitých a trojitých okien na vežiach či základy zvonice zo 17. storočia. Po dlhších diskusiách pamiatkari odobrili rekonštruovanie severnej fasády lode a severnej a východnej strany severnej veže do pôvodnej románskej podoby. Obnova fasád bola realizovaná v rokoch 2020 - 2021.
Zaujímavosti
- Kostol tvorí aj vďaka polohe, významnú a zďaleka viditeľnú dominantu obce, spolu s neďalekým kaštieľom.
- Svojou veľkosťou (dĺžka 25 m) i dvojvežovým (výška 22 m) riešením predstavuje jednu z najvýznamnejších sakrálnych stavieb románskeho obdobia v celom širokom regióne i na celom Slovensku.
- Kostol je spolu s kostolíkom v Livine najsevernejším reprezentantom skupiny tehlových románskych stavieb v Ponitrí. Typické sú skôr pre oblasti južného Slovenska, kde nebol dostatok vhodného kameňa.
- Kostol zrejme postavili na mieste staršej stavby, keďže georadarový prieskum zistil prítomnosť murív pod dnešnou apsidou. Nepriamo to naznačuje aj zmienka o tunajšom kostole v listine datovanej do roku 1158, hoci ide o falzum zo 14. storočia.
- Hrubá stavba románskeho kostola sa zachovala v takmer pôvodnej podobe, donedávna však bola kompletne skrytá za zbarokizovanou fasádou.
- Fasády kostola zdobil podstrešný oblúčikový vlys, doplnený lizénami (dnes do veľkej miery osekanými).
- Na severnej stene severnej veže a na západnom priečelí dvojvežia sa nachádza pás klasového tehlového muriva (opus spicatum), ktoré sa používalo ešte v časoch Rímskej ríše a na našom území je doložené len v niekoľkých prípadoch. Zaujímavosťou je, že jeden pás má v strede miesto tehál uložený rad plochých kameňov. Toto murivo je naznačené v omietke na severnej strane severnej veže.
- Aj v súčasnej podobe pôsobí interiér kostola monumentálnym dojmom, ktorý musel byť v stredoveku ešte umocnený o cca 1,5 m vyšším víťazným oblúkom, konchou apsidy a rovným stropom lode, ktorý sa nachádzal vo výške 11 metrov.
- Stredoveké prvky stavby sa dajú vidieť v podkroví nad barokovou klenbou. Nájdeme tu vrchnú časť románskeho víťazného oblúka, zvyšky rozobranej konchy apsidy, ako aj obrysy zamurovaných románskych okien v južnej, ale aj severnej stene lode.
- Výskum zachytil šesť románskych okien na južnej i severnej strane lode, ako aj niekoľko nižšie položených gotických okien, čo by mohlo naznačovať, že loď dostala v období gotiky murovanú klenbu. Románske okná boli zachytené aj na apside.
- Na vežiach boli odkryté pôvodné okná, pričom sa zistilo, že na horných poschodiach sa uplatnili združené okná (bifóriá) a v najvyššom dokonca trojité okná, ktoré sú na našom území v románskom období pomerne vzácne.
- Na severnej strane severnej veže je prezentovaný stredoveký kamenný portál.
- V interiéri sa zachovali aj pôvodné stĺpy západnej empory, ktoré boli v neskoršom období prestavané na piliere štvoruholníkového prierezu. Pri nedávnom výskume bola odkrytá hlavica jedného zo stĺpov.
- Steny kostola v interiéri boli pôvodne neomietnuté, pričom išlo o škárované tehlové murivo.
- V interiéri kostola, vrátane jeho podkrovia, boli odkryté nástenné maľby z 13. a 14. storočia vytvorené vo viacerých etapách.
- Najstaršou maľbou je výjav Ukrižovania v dolnej časti severovýchodnej steny apsidy nad pastofóriom. Zachovala sa však len vo fragmentoch. Pochádza zrejme ešte z konca 13. storočia.
- O niečo neskôr, možno už na prelome 13. a 14. storočia bola celoplošne vyzdobená apsida i víťazný oblúk. Na stenách apsidy išlo o tradičný rad postáv apoštolov v arkádach nebeského Jeruzalema, zachovaný však už len v malých častiach. Na konche apsidy bol vyobrazený Ježiš Kristus v mandorle obklopený symbolmi evanjelistov. Z tohto výjavu sa kvoli rozobratiu takmer celej konchy zachovala už len spodná časť mandorly a časť krídel evanjelistov.
- Na vnútornej špalete víťazného oblúka sú vyobrazené polpostavy prorokov v medailónoch, pričom kažého z nich identifikuje nápisová páska s menom.
- Na víťaznom oblúku zo strany lode sú pomerne nezvyčajne zobrazené postavy svätcov - v hornej časti po oboch stranách je to sv. Mikuláš, ktorému bol kostol pôvodne zasvätený, pod nimi sú to postavy sv. Stanislava (severná časť - na území Uhorska dosiaľ jediná známa freska) a sv. Dorota (južná časť). Na úrovni sv. Doroty sa na nadväzujúcej časti južnej steny lode nachádza kľačiaca postava donátora.
- Niekedy v druhej polovici 14. storočia pribudla na severnej stene lode rozsiahla ladislavská legenda objavená až v roku 2014.
- Súčasťou interiéru kostola bola aj kamenná krstiteľnica z 13. storočia, ktorá je dnes uložená v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch.
- Jeden z troch zvonov kostola pochádza z roku 1468 a ulial ho zvonolejár Pavol z Topoľčian.
- Ku kostolu sa viaže legenda o templárskom pôvode, ktorá však nebola potvrdená výskumom.
- Medzi kostolmi v Krušovciach došlo k zaujímavej výmene patrocínií. Kým románsky "horný" kostol bol ešte v 16. storočí zasvätený sv. Mikulášovi, gotický "dolný" kostol mal patrocínium Panny Márie. V druhej polovici 17. storočia, keď sa oba chrámy dostali späť do rúk katolíkom, bol horný kostol zasvätený Panne Márií a dolný zasa sv. Mikulášovi. V literatúre nie je úplná zhoda, či kláštorným chrámom bol súčasný kostol alebo druhá, zaniknutá sakrálna stavba.
- V roku 2018 boli južne od kostola odkryté základy zaniknutej murovanej stavby štvorcového pôdorysu. Pôvodný predpoklad, že ide o stredoveký karner, sa nepotvrdil. Objekt bol identifikovaný ako zvonica zo 17. storočia, ktorá postupne chátrala a definitívne zanikla až v 19. storočí.
- Archeologický výskum potvrdil existenciu staršieho stredovekého kostola v neďalekých Chynoranoch.
Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti. V roku 2021 bola ukončená obnova fasád.
Bohoslužby: v nedeľu o 8.00 a 11.00 hod., aktuálne informácie na FB stránke farnosti
Praktické informácie
Krušovce ležia cca 5 km severne od Topoľčian. Kostol stojí na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty Topoľčany - Partizánske nad kaštieľom. Kontakt na farský úrad: 038/53 111 30.
GPS: 48.593079815, 18.205397129
Literatúra:
- Bóna, M.: Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach. Obecný úrad Krušovce, 2015. Dostupné v elektronickej forme - https://www.academia.edu/16142395/Bona_Martin_Rimskokatolícky....
- Ilkó, K.: Stredoveké nástenné maľby v kostole v Krušovciach. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2016, č. 2, s. 2 - 8.
- Ilkó, K.: Nyitra-vidéki falképfestészet a középkorban. Telepi László Alapítvány, Budapest, 2019.
- Reško, A.: Krušovce. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č. 237. Vydavateľstvo KT, Komárno, 2004.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2976).
Web:
- www.krusovce.sk
- Farský úrad Krušovce na Facebook-u
- https://www.pamiatky.sk/page/kostol-v-krusovciach-meni-svoj-vzhlad/
- https://mytopolcany.sme.sk/c/7485625/v-krusovskom-kostole-nasli-unikatne...
- https://mytopolcany.sme.sk/c/20905110/pri-kostoliku-v-krusovciach-objavi...
esteban
21. 8. 2011, upravené 30. 9. 2015, 11. 8. 2018 a 17.12. 2022
Súvisiace články: Stručne: nové objavy fresiek..., Kostolu v Krušovciach sa vráti...
