Krupina

Patrocínium: Narodenia Panny Márie

Vznik: okolo roku 1238

Poloha: V samom centre mesta vo vyvýšenej polohe

Stručný popis: opevnená trojloďová románska bazilika s polygonálnym presbytériom, západnou štvorcovou vežou a južnou kaplnkou.

História
Bazilika bola postavená z lomového kameňa, silno viazaného vápennou maltou, niekedy medzi rokmi 1200-1238 na žiadosť saských hostí. Pôvodná dispozícia mala podobu trojloďovej stavby s rovnými stropmi, so štvorcovým presbytériom, dvoma polkruhovými apsidami uzatvárajúcimi bočné lode a s vežou štvorcového pôdorysu s emporou, vtiahnutou do hmoty lode.
Prvé úpravy kostola sa udiali v roku 1415, čoho dôkazom bol až do konca 18. storočia viditeľný nápis na povale kostola. Došlo k prestavaniu pôvodného štvorcového presbytéria na polygonálne a k pristavaniu gotickej kaplnky k južnej lodi. V tomto období bola do kostola umiestnená najhodnotnejšia časť mobiliáru. Je ňou oltár Blahoslavenej Panny Márie umiestnený v severnej lodi. Okolo roku 1440 vojská Jána Jiskru z Brandýsa baziliku opevnili.
V 16. a 17. storočí bol chrám v rukách protestantov, ktorých bola v Krupine väčšina. Katolíkom bol vrátený až okolo roku 1673. V roku 1676 postihol kostol veľký požiar, po ktorom zostal na dvadsať rokov v ruinách. Jeho obnova bola dokončená v roku 1711.
V období baroka boli ku kostolu pristavané viaceré objekty, vrátane veže a lode boli zaklenuté krížovou klenbou. V období klasicizmu okolo roku 1820 dochádza k prestavaniu empory, k prefasádovaniu kostola a vstupnej brány do hradného areálu.
Najväčšie zmeny sa v bazilike vykonali na začiatku 20. rokov minulého storočia, keď došlo k zničeniu množstva románskych architektonických detailov (zosekanie románskych ríms štvrťkruhového profilu na pilieroch, zbúranie severnej apsidy kvôli výstavbe novej sakristie).

Zaujímavosti
- Krupinský kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi najstaršie mestské farské kostoly spolu s banskoštiavnickými kostolmi Nanebovzatia Panny Márie (ex dominikánsky) a Panny Márie (na hrade). Z tohto dôvodu sa dá predpokladať, že všetky tri boli vytvorené jednou stavebnou hutou. Tou bola cisterciátska stavebná huta rakúskeho pôvodu, ktorá sa na územie dnešného stredného Slovenska dostala počas nemeckej kolonizácie. Zaujímavé je, že na týchto chrámoch absentujú v súlade s cisterciátskym duchom akékoľvek architektonické dekoračné prvky. Tá istá huta postavila aj kostoly v Dobrej Nive, Sáse, BabinejHontianskych Nemciach.
- Oltár Blahoslavenej Panny Márie je vytvorený zo zvyškov dvoch rozdielnych oltárov, ktoré boli v chráme. Plastiky  Panny Márie a svätíc z archy oltára pochádzajú z dielne majstra M.S. z Banskej Štiavnice a plastiky apoštolov na krídlach oltára sú dielom tzv. Majstra svätobeňadického Božieho hrobu.
- Opevnenie z 15. storočia sa skladalo zo štyroch rôzne veľkých kruhových bášt, jednej vstupnej brány a vzájomne spojených rovnými úsekmi kurtín. Celý kostol sa tak zmenil na typ mestského hradu, aký je aj v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Kremnici, ale v jednoduchšej podobe.
- Z románskeho obdobia zostali okrem obvodových múrov trojlodia zachované segmentové portály, južná polkruhová apsida aj s románskym oknom, polkruhový oblúk - ako zvyšok severnej apsidy, časť empory a rebrová klenba, ktorou je zaklenutý priestor prvého poschodia pod vežou, oblúkové arkády a piliere, ktoré členia kostol, románska omietka a polkruhové okná nad arkádami a víťazný oblúk s polkruhovou archivoltou.
- Arkády, ktoré prepájajú priestor hlavnej lode s bočnými, sú nezvyčajne široké. Vzdialenosť medzi ich piliermi sa rovná šírke hlavnej lode. Takéto riešenie nenájdeme v žiadnej zo zachovaných románskych bazilík banskoštiavnického okruhu.
- Pod svätyňou sa nachádzajú aj staré krypty, pochádzajúce pravdepodobne z čias gotiky a renesancie, no v 20. storočí bol vstup do nich zasypaný.
- V roku 2006 boli pri Husitskej bašte objavené zvyšky cca štvorcovej stavby, podľa všetkého karnera z druhej polovice 13. storočia.
- Okrem už spomenutých kostolov stoja neďaleko Krupiny aj zvyšky kláštora z 12. storočia v Bzovíku.
- Virtuálna prehliadka kostola je prístupná na stránke www.virtualtravel.sk.

Súčasný stav
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži doteraz ako farský chrám. Posledné väčšie zásahy do kostola boli vykonané v roku 2002, keď došlo k premaľbe interiéru kostola a k odstráneniu viacerých rušivých častí mobiliáru kostola.

Bohoslužby: v pondelok o 6.20 hod., v utorok, stredu, štvrtok a v sobotu o 6.20 a 18.00 hod., v piatok o 8.00 a 18.00 hod., v nedeľu o 7.00, 8.30, 10.00 a 18.00 hod. Aktuálne časy sú dostupné vo farských oznamoch na www.rkfu.sk.

Praktické informácie
Mesto Krupina leží približne 27 km južne od mesta Zvolen na hlavnej ceste vedúcej do Šiah. Kostol predstavuje výraznú a neprehliadnuteľnú dominantu námestia. Areál je voľne prístupný. Kontakt na farský úrad: 045/ 552 11 88.

Literatúra
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý. K-P. Bratislava: Obzor, 1968, 584 s.
- Lukáč, M.: Krupina, monografia mesta. Banská Bystrica: Harmony, 2006, 254 s. ISBN 80- 89151-19-2.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Kniha prvá. Stavebné umenie na  Slovensku od najstarších čias až do konca doby románskej. Praha - Prešov, 1937, 479 s.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Turčiansky sv. Martin, 1943, 59 s.
- Zrebený, A.: Z feudálnych dejín Krupiny. Osveta, 1974, 192 s.

Web
- www.krupina.sk
- www.rkfu.sk

P. Kohútová
FF TTU

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu