Sása

Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej

Vznik: koniec prvej polovice 13. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na návrší mimo obce

Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostol s vstavanou západnou vežou, štvorcovým chórom, polkruhovou apsidou a severnou sakristiou

História
Neskororománsky kostol postavili na návrší zvanom „Kaštieľ“ niekedy koncom prvej polovice 13. storočia ako jednolodie, typologicky odvodené a zjednodušené z pôvodného vzoru trojloďovej baziliky, ktorý sa uplatňoval v stredoslovenskej banskej oblasti. V období gotiky prešiel kostolík len menšími úpravami a zo severu mu pribudla obdĺžniková sakristia.
Reformácia neobišla ani Sásu a v roku 1531 sa kostolík dostáva do rúk evanjelikom, ktorí ho využívali až do roku 1663. V nasledujúcich rokoch ho ešte dvakrát na krátko získali (v rokoch 1680 - 88 a 1704 - 09).
Počas tureckých vojen sa obec nachádzala v pohraničnom pásme a kostolík bol zmenený na pevnôstku so stálou vojenskou posádkou. V tomto období bol opevnený múrom a valmi s priekopou. V roku 1644 Turci prepadli a vyplienili obec vrátane kostola.
V 18. storočí bol kostol prestavaný, loď dostala novú klenbu, obvodové múry spevnili oporné piliere, sakristia bola predĺžená západným smerom a pred západným a južným vstupom boli postavené predsiene. Novo bolo riešené aj osvetlenie lode. V roku 1727 daroval do kostola gróf Esterházi vyrezávaný hlavný oltár a dva bočné.
V roku 1929 dostal v rámci celkovej obnovy kostol aj nové zvony ako náhradu za pôvodné, ktoré zabavili počas pvej svetovej vojny. Začiatkom 70. rokov sa uskutočnila obnova interiéru, v 80. rokoch dostal kostol novú vonkajšiu fasádu a veža s apsidou novú strešnú krytinu.

Zaujímavosti
- Kostol svojou polohou a vysokou vežou dodnes dominuje celému okoliu.
- Ide o pekný príklad postupného zjednodušovania pôvodného vzoru trojloďovej baziliky, v tomto prípade najmä dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici, ktorý mal podobne riešenú svätyňu zloženú zo štvorcového chóru a apsidy (v BŠ mala už gotikou ovplyvnený polygonálny tvar).
- Napriek viacerým prestavbám si zachoval pôvodnú románsku dispozíciu a románske stavebné prvky – združené okná na veži (z väčšej časti zakryté roletami), polkruhovo zakončené okná na južnej i severnej strane lode, ako aj na svätyni či ústupkový portál pod vežou.
- Veža je vtiahnutá do pôdorysu lode a na prízemí sa do nej otvára troma oblúkmi. Toto veľmi pekne zachované riešenie vychádza z pôdorysu trojloďových bazilík, bočné lode tu však už nie sú, nahrádzajú ich úzke priestory po stranách veže. Prízemie je zaklenuté mohutnou krížovou rebrovou klenbou, podobne ako v Dobrej Nive. Druhé
- Svätyňa kostolíka je riešená menej častým spojením obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy. Podobné svätyne majú okrem spomínaného pôvodne dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici aj kostolíky v Žiline-Rudinách, Gemerskom Jablonci, Malej Bare či Žehni.
- Zaklenutie chóru už naznačuje prenikanie gotického slohu, keď v strede krížovej rebrovej klenby nachádzame trocha asymetricky osadený svorník. Ten je zdobený šesťcípou rozetou.
- Pätky rebier klenby chóru sú zdobené bobuľovým vzorom.
- Západný románsky portál je ešte ústupkový ale už bez typických vkladaných stĺpikov. Tvorí ho trojica ústupkov, ktoré prechádzajú aj do polkruhovej archivolty. Jediným ozdobným prvkom sú neveľké konzoly o oboch stranách ústupkov.
- Na južnej i severnej stene lode sú dnes viditeľné tri románske okná, dnes sú 4 z nich v exteriéri prezentované len v podobe odkrytých ostení či ich častí.
- V časoch tureckých vojen bol kostolík opevnený múrom a priekopou, ktorá sa zachovala sčasti dodnes. Ku kostolíku sa v tej dobe prichádzalo po padacom moste.
- Povesti hovoria o podzemných chodbách, ktorými mal byť kostol spojený s kostolmi v blízkej Dobrej Nive a Babinej.
- V kostole sa pôvodne nachádzal barokový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1727, dnes je uložený v Bratislave.
- Románske kostoly sa zachovali aj v susedných obciach Dobrá Niva a Babiná.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.

Súčasný stav
Kostolík slúži ako farský miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v relatívne dobrom stave. V uplynulých rokoch prešla obnovou strešná krytina. Farnosť v súčasnosti vyvíja snahy na získanie barokového oltára. Kostolík sme navštívili v júni 2008, v marci 2009 a októbri 2014.

Bohoslužby: v sobotu a nedeľu o 9.45 hod.

Praktické informácie
Obec Sása sa nachádza cca 20 km južne od Zvolena. Kostolík je neprehliadnuteľný, stojí na kopci na juhozápadnom okraji obce v opevnenom areáli, ktorý nie je zamknutý. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta. Kontakt na farský úrad - 045/ 381 13 16 alebo farnostsasa@gmail.com.
GPS: 48.433478934, 19.130812883

Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Súpis pamiatok na Slovensku III. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1969.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Kuka, P.: Sása. Publikáciu vydala obec Sása pri príležitosti 665 rokov od prvej písomnej zmienky o názve obce Sása v roku 1332 v r. 1997.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5C10).

Web
- www.fara.sk/zvolen
- www.sasa.sk
- www.facebook.com/farnost.sasa
- www.farasasa.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu