Sása

Všetky fotky (60)

Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej

Vznik: koniec prvej polovice 13. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na návrší mimo obce

Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostol so vstavanou západnou vežou, štvorcovým chórom, polkruhovou apsidou a severnou sakristiou

História
Neskororománsky kostol postavili na návrší zvanom „Kaštieľ“ niekedy koncom prvej polovice 13. storočia ako jednolodie, typologicky odvodené a zjednodušené z pôvodného vzoru trojloďovej baziliky, ktorý sa uplatňoval v stredoslovenskej banskej oblasti. V období gotiky prešiel kostolík len menšími úpravami a zo severu mu pribudla obdĺžniková sakristia.
Reformácia neobišla ani Sásu a v roku 1531 sa kostolík dostáva do rúk evanjelikom, ktorí ho využívali až do roku 1663. V nasledujúcich rokoch ho ešte dvakrát na krátko získali (v rokoch 1680 - 88 a 1704 - 09).
Počas tureckých vojen sa obec nachádzala v pohraničnom pásme a kostolík bol zmenený na pevnôstku so stálou vojenskou posádkou. V tomto období bol opevnený múrom a valmi s priekopou. V roku 1644 Turci prepadli a vyplienili obec vrátane kostola.
V 18. storočí bol kostol prestavaný, loď dostala novú klenbu, obvodové múry spevnili oporné piliere, sakristia bola predĺžená západným smerom a pred západným a južným vstupom boli postavené predsiene. Novo bolo riešené aj osvetlenie lode. V roku 1727 daroval do kostola gróf Esterházi vyrezávaný hlavný oltár a dva bočné.
V roku 1929 dostal v rámci celkovej obnovy kostol aj nové zvony ako náhradu za pôvodné, ktoré zabavili počas pvej svetovej vojny.
Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963. Začiatkom 70. rokov sa uskutočnila obnova interiéru, v 80. rokoch dostal kostol novú vonkajšiu fasádu a veža s apsidou novú strešnú krytinu.

Zaujímavosti
- Kostol svojou polohou a vysokou vežou dodnes dominuje celému okoliu.
- Ide o pekný príklad postupného zjednodušovania pôvodného vzoru trojloďovej baziliky, v tomto prípade najmä dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici, ktorý mal podobne riešenú svätyňu zloženú zo štvorcového chóru a apsidy (v BŠ mala už gotikou ovplyvnený polygonálny tvar).
- Napriek viacerým prestavbám si zachoval pôvodnú románsku dispozíciu a románske stavebné prvky – združené okná na veži (z väčšej časti zakryté roletami), polkruhovo zakončené okná na južnej i severnej strane lode, ako aj na svätyni či ústupkový portál pod vežou.
- Veža je vtiahnutá do pôdorysu lode a na prízemí sa do nej otvára troma oblúkmi. Toto veľmi pekne zachované riešenie vychádza z pôdorysu trojloďových bazilík, bočné lode tu však už nie sú, nahrádzajú ich úzke priestory po stranách veže. Prízemie je zaklenuté mohutnou krížovou rebrovou klenbou, podobne ako v Dobrej Nive. Druhé
- Svätyňa kostolíka je riešená menej častým spojením obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy. Podobné svätyne majú okrem spomínaného pôvodne dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici aj kostolíky v Žiline-Rudinách, Gemerskom Jablonci, Malej Bare či Žehni.
- Zaklenutie chóru už naznačuje prenikanie gotického slohu, keď v strede krížovej rebrovej klenby nachádzame trocha asymetricky osadený svorník. Ten je zdobený šesťcípou rozetou.
- Pätky rebier klenby chóru sú zdobené bobuľovým vzorom.
- Západný románsky portál je ešte ústupkový, ale už bez typických vkladaných stĺpikov. Tvorí ho trojica ústupkov, ktoré prechádzajú aj do polkruhovej archivolty. Jediným ozdobným prvkom sú neveľké konzoly o oboch stranách ústupkov.
- Na južnej i severnej stene lode sú dnes viditeľné tri románske okná, dnes sú 4 z nich v exteriéri prezentované len v podobe odkrytých ostení či ich častí.
- V časoch tureckých vojen bol kostolík opevnený múrom a priekopou, ktorá sa zachovala sčasti dodnes. Ku kostolíku sa v tej dobe prichádzalo po padacom moste.
- Povesti hovoria o podzemných chodbách, ktorými mal byť kostol spojený s kostolmi v blízkej Dobrej Nive a Babinej.
- V kostole sa pôvodne nachádzal barokový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1727, dnes je uložený v Bratislave.
- Románske kostoly sa zachovali aj v susedných obciach Dobrá Niva a Babiná.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v relatívne dobrom stave. V uplynulých rokoch prešla obnovou strešná krytina. Kostol sme navštívili v júni 2008, v marci 2009 a októbri 2014.

Bohoslužby: v nedeľu o 9.45 hod., podrobnejšie informácie na stránke farnosti

Praktické informácie
Obec Sása sa nachádza cca 20 km južne od Zvolena. Kostolík je neprehliadnuteľný, stojí na kopci na juhozápadnom okraji obce v opevnenom areáli, ktorý nie je zamknutý. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta. Kontakt na farský úrad - 045/ 381 13 16 alebo farnostsasa@gmail.com.
GPS: 48.433478934, 19.130812883

Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha-Prešov, Československá grafická únie 1937.
- Súpis pamiatok na Slovensku III. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1969.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Praha, Panorama 1985.
- Kuka, P.: Sása. Publikáciu vydala obec Sása pri príležitosti 665 rokov od prvej písomnej zmienky o názve obce Sása v roku 1332 v r. 1997.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5C10).

Web
- www.fara.sk/zvolen
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12661
- www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-sv-katariny-alexandr...
- www.sasa.sk
- www.facebook.com/farnost.sasa
- www.farasasa.sk

esteban