Empora / Tribúna

– vyvýšené miesto zvyčajne na západnej strane lode najmä románskych kostolov (tvz. emporových). Podľa staršej literatúry bola určená pre šľachticov – vlastníkov kostola, aby boli oddelení počas svätej omše od prostého ľudu. Dnes je zrejmé, že plnila isté úlohy aj v liturgii.

Východiskom pre románske empory bol westwerk (samostatný, od lode oddelený stavebný celok, spájajúci podvežie a časť medzi vežami do jedného priestoru, ktorý bol sprístupnený vlastným schodiskom) využívaný v karolínskom staviteľstve.

Emporu niesla valená či krížová rebrová klenba s →piliermi alebo stĺpmi, prípadne ich kombinácia. Smerom do lode sa otvárala oblúkovým otvormi alebo →arkádou.

Pre románsky sloh je typická empora, ktorá nesie vstavanú západnú vežu. Tá sa na druhom podlaží otvára do priestoru lode troma oblúkmi (na východnej, južnej a severnej strane). Takéto riešenie nájdeme v románskych bazilikách (Banská Štiavnica) i jednololoďových kostolíkoch Pominovciach, Juri nad Hronom (titulné foto), Dražovciach (v neskoršom období domurovaná do podoby súvislej steny) alebo vo Svätušiach.

Empora mohla mať tvar aj súvislej steny siahajúcej až po strop, ako ju nájdeme napríklad vo Veľkej Tŕni, alebo jednoduchej tribúny nesenej na pilieroch (v Hamuliakove či Kalinčiakove - tu podoprenú ešte aj stĺpikmi). Výnimočne honosnou je na našom území empora pôvodne premonštrátskeho kostola v Bíni.

Murované tribúny nájdeme aj mnohých gotických kostoloch (napríklad v Seni). V období renesancie a baroka sa rozšírili najmä v evanjelických kostoloch drevené, tzv. protestantské empory/tribúny. Ich úlohou bolo zväčšiť kapacitu chrámov pre veriacich, preto ich nájdeme často nielen pri západnej stene lode, ale aj pozdĺž južnej a severnej steny. V ojedinelých prípadoch postavili dokonca tieto tribúny dve nad sebou (napr. Rybník).

Rubrika: Slovník