Dražovce
Patrocínium: sv. Michala archanjela
Vznik: cca polovica 11. až polovica 13. storočia
Poloha: v areáli slovanského hradiska na kopci nad obcou na okraji strmého zrázu
Stručný popis: románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a vežičkou na západnom priečelí
História
Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Odborníci nevylučujú ani ešte starší pôvod objektu.
Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie. Nárožia tejto stavby spevnili mohutnými kamennými blokmi pochádzajúcimi z inej staršej stavby, zrejme z areálu Nitrianskeho hradu.
Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Zo staršej etapy sa zachovali obvodové múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy. Chýbajúce časti boli doplnené už za použitia tehál - ide o hornú časť múrov lode s troma oknami, nadstavbu múrov apsidy a jej klenbu - konchu. Ozdobný prvok v podobe strieškového vlysu na apside i použitie tehlového muriva by mohli súvisieť so stavebnou dielňou pri benediktínskom kláštore v Diakovciach, čo naznačuje datovanie tejto obnovy niekedy do obdobia druhej štvrtiny 13. storočia.
Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa. Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia. Pôvodné okná boli potom opäť obnovené.
Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia). Kvôli vybudovaniu empory bol južný vstup posunutý o 20 cm západným smerom.
Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára. V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna. Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr. Skačany či Závada), ktoré sa pri výstavbe nového chrámu v tomto období stali vítaným zdrojom stavebného materiálu a tak zanikli.
Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí. Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia).
Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál. Ťažbe mal padnúť za obeť aj kostolík, zabrániť tomu mali až protesty miestnych obyvateľov.
V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova. V roku 2008 nahradili staré drevené lavice modernými stoličkami.
Zaujímavosti
- V Dražovciach nájdeme asi najmalebnejšie zasadenie kostolíka do krajiny na Slovensku. Dominuje svojmu okoliu stojaci na temene výbežku Tribečského pohoria na okraji strmého zrázu, ktorý sčasti vznikol ťažbou kameňa.
- Stavba stojí v areáli sčasti zničeného slovanského opevneného hradiska, ktoré využilo ešte praveké valy.
- Prvotný kostolík mal podobu jednolodia s podkovovitou apsidou a loďou užšou oproti dnešnej stavbe o cca 10 - 15 cm, Zachovali sa z neho základy a jeden, miestami dva riadky nadzákladového muriva. Stavba mala maltovú dlážku. Rozdiel medzi výškou dnešnej podlahy v kostolíku a podlahou pôvodnej stavby z 11. storočia je 90 cm. Datovanie sa opiera okrem iného aj o nález mince kráľa Ondreja I. (1046 - 1061) v jednom z hrobov.
- Dodnes stojaci kostolík má celkovú dĺžku 10 metrov, vnútorné rozmery lode sú 6,30 x 4,36 metra, apsida je široka 2,90 metra.
- Pri výskume nároží lode boli na veľkých travertínových kvádroch v nárožiach objavené zvyšky malty, ktorá by podľa zloženia mohla pochádzať až z 9. storočia. Je možné, že tieto kvádre pochádzajú zo staršej predrománskej stavby stojacej v areáli Nitrianskeho hradu.
- Z tejto druhej stavby sa okrem hmoty kostola zachovalo aj východné okno apsidy a nika štvoruholníkového tvaru v severnej stene apsidy. O čosi neskôr bola vytvorená obdobná nika aj v južnej stene apsidy, ktorej osvetlenie sa riešilo prerazením nového okna na juhovýchodnej strane.
- Na apside sa zachovala časť výzdoby v podobe strieškového vlysu vytvoreného opakovaním motívu Ұ, rovnakého ako v Diakovciach a Križovanoch nad Dudváhom. Viac o tomto type výzdoby románskych stavieb v samostatnom článku.
- Západná empora je riešená, na Slovensku pomerne nezvyčajne, v podobe súvislej steny, ktorá sa do lode otvára troma oblúkmi na prízemí i poschodí. Výskum ukázal, že pôvodne bolo poschodie riešené odlišne. Murovaný oblúk bol len v strednej časti, a to nielen v smere do lode, ale aj po bokoch, zrejme analogicky ako v prípade kostolíka v Juri nad Hronom. Stredný oblúk na poschodí empory má charakteristický tvar hríba. Bočné oblúky na poschodí by potom boli doplnené neskôr. Zmenou prešlo aj spodné podlažie, kde boli bočné oblúky rozšírené až ku stenám lode. V pôvodnej podobe sa zachoval iba stredný oblúk.
- Archeologický výskum odkryl južnú dvojpriestorovú prístavbu kostolíka, ktorej vznik sa datuje na prelom 12. a 13. storočia a podľa všetkého súvisí s faktom, že kostolík vtedy vlastnili mnísi zo Zoborského kláštora. Hlavná časť prístavby bola takmer rovnako dlhá ako loď a z východnej strany sa k nej pripájal menší priestor obdĺžnikového pôdorysu, čím celá prístavba dosiahla približne takú istú dĺžku ako samotný kostolík. Zanikla niekedy na prelome 14. a 15. storočia a v súčasnosti nie je, žiaľ, nijako prezentovaná.
- Tehlová vežička mala pôvodne okná s kružbou v tvare trojlístka, ktoré neskoršie upravili do dnešnej podoby.
- V okolí kostolíka odkryli celkovo 392 hrobov z 11. až 17. storočia. Prípadné staršie hroby mohli byť zničené ešte v priebehu stredoveku opakovaným pochovávaním.
- Večer a v noci je kostolík osvetlený štvoricou reflektorov, čo ešte umocňuje jeho malebnosť.
- Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre-Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv. zbiehania línií, ktorý sa prejavuje na fotkách.
- Kostolík bol zobrazený na rubovej strane bankovky v hodnote 50 Sk.
- V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák (†) príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti (1. časť, 2. časť).
- Úžasnú atmosféru miesta využili viackrát aj filmári. Pri kostolíku sa tak natáčili niektoré scény známeho historického filmu F. Vláčila Markéta Lazarová a taktiež filmov Adam Šangala, Javor a Juliana, z novších snímkov ide o film Tacho či Lásku na vlásku.
- Výnimočnú polohu kostolíka využili pre natáčanie svojich videoklipov napr. skupiny Tublatanka a Gladiátor.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.
- Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe, v akej mohol vyzerať koncom 12. storočia. Je však diskutabilné, či už vtedy bola apsida zdobená charakteristickým vlysom. Model sa nachádza v Ponitrianskom múzeu v Nitre.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Sokolníky, Mechenice i v samotnej Nitre (predrománske kostoly v hradnom areáli a na Martinskom vrchu, románske stavby na hradnom vrchu, Martinskom vrchu a v Párovciach). V neďalekých Čakajovciach stojí stratený románsky kostolík a zaniknutý kostolík odkryli v katastri obce Zbehy.
Súčasný stav
Stavba je v pomerne dobrom stave. Obnova kostola však nebola vykonaná v celkom vyhovujúcej kvalite. V dôsledku svojej polohy mimo obce býva aj terčom útokov vandalov. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi. Navštívili sme ho v októbri 2007, júni, septembri a októbri 2008, júni, auguste 2009 a septembri 2012, júni a auguste 2014 a 2015 a októbri 2017.
Bohoslužby: slúžia sa len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna sv. Michala. Príležitostne sa konajú sa tam aj svadobné obrady (napríklad takéto).
Praktické informácie
Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry. Z mesta tam premáva linka MHD č. 2 a 4 (niektoré spoje). Stavba stojí na voľne dostupnom mieste. Do vnútra sa dá dostať po predchádzajúcom dohovore s pánom farárom (tel. č.: 037/65 62 109).
GPS: 48.356792634, 18.0555287
Literatúra
- Paulusová, S.: Kostol svätého Michala v Nitre-Dražovciach. In: Pamiatky a múzeá č. 2, ročník 1999.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava, 2005.
- Ruttkay, A. T.: Archeologický výskum kostola sv. Michala v Dražovciach a na jeho okolí. In: Dávne dejiny Nitry a okolia vo svetle najnovších archeologických nálezov. Zborník z konferencie konanej pri príležotosti Dňa Nitranov 2. júla 2005. Archeologický ústav SAV Nitra a Ponitrianske múzeum v Nitre, Nitra 2005.
- Paulusová, S.: Dražovce, románsky Kostol sv. Michala - pamiatkový výskum a metodiky obnovy. In: Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja. Zborník z rovnomenného seminára. KPÚ v Nitre, 2011, str. 103 - 112.
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Post Scriptum, Bratislava, 2014.
- Rajec, A. a kol.: Dražovce. Minulosť a prítomnosť (1113 – 1996). Vydavateľstvo EKO, Nitra, 1996.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin, 1943.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5K95).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.
Web:
- www.hradiska.sk/drazovce
- https://www.nitra.sk/zobraz/obsah/13527
- www.nitra-drazovce.fara.sk
- Video o kostolíku 1
- Video o kostolíku 2
esteban
Ďalšie články o Dražovciach: Genius loci, Z nášho itinerára
ENGLISH SUMMARY
The first church on the hill above the village Dražovce (the part of city Nitra) was built in the 1st half of the 11th century. It was a part of an old fort. The church, as we can see it today, was built in the 1st half of the 12th century from stone and during the following century it was rebuilt from bricks.
It is a tiny building of elongated nave, semicircular apse on the east side, with a small tower over the gallery on the west side. The church stands on a beautiful place with wonderful view. Today it serves as a chapel of Roman Catholic Church. It is one of the most well-known Romanesque buildings in Slovakia.
