Diakovce

Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie

Vznik: pred rokom 1228

Poloha: uprostred obce v areáli cintorína

Stručný popis: trojloďový tehlový románsky kostol na JV strane uzatvorený trojicou svätýňapsíd, s dvoma vežami na SZ priečelí a južnou kaplnkou, rozšírený prístavbou novovekej trojloďovej baziliky

História
Dejiny kostolov v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102. Podľa prieskumu z roku 2018 bol súčasťou kláštorného komplexu s rajským dvorom. V ďalšej bule pápeža Innocenta III. z roku 1214 sa spomína tento chrám ako kaplnka, v roku 2015 opäť ako kostol.
Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby trojloďového dvojpodlažného kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228. Jej súčasťou bola aj  južná, dodnes zachovaná Kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola. Má podobu neveľkého jednolodia s polkruhovou apsidou.
Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia, od roku 1633 patrili majetky opäť benediktínom z Pannonhalmy.
Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. Objekt tak predĺžili na celkových 48 metrov.
V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu. K severnej veži bolo pristavané aj vretenové schodisko vedúce do „horného kostola“.
V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom – maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch minulého storočia.
V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný  a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia.

Zaujímavosti
-  Kostol napriek rozšíreniu v  19. storočí predstavuje jeden z najhodnotnejších príkladov románskej sakrálnej architektúry a najozdobnejšiu zachovanú ukážku významnejších trojloďových stavieb z tohto obdobia na našom území.
- Stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v európskom meradle. Išlo podľa všetkého o pôvodné riešenie, keďže sa nepodarilo zachytiť očakávané kamenné budovy samotného kláštora. Tieto úlohy tak plnilo druhé podlažie - v bočných lodiach boli vytvorené cely pre mníchov a stredná loď slúžila ako kaplnka či oratórium.
- Spodné podlažie má podobu halového trojlodia (rovnaká výška hlavnej lode i bočných lodí). V západnej časti sa pôvodne nachádzala empora a v západnom priečelí bol podľa všetkého aj hlavný vstup do chrámu. Východná trojica apsíd je ukončená konchami.
- Vrchné podlažie opakuje dispozíciu "dolného kostola", múry centrálnej lode sú však už zrejme znížené oproti pôvodnému stavu. Bočné priestory sa do centrálnej lode otvárajú priechodmi s polkruhovým ukončením a jedným ústupkom (z oboch strán). Medzi týmito priechodmi sú nepravidelne umiestnené niky, ktoré mohli slúžiť aj ako sedílie.  
- Hlavná apsida horného podlaži jednoznčne slúžila na liturgické účely, o čom svedčí okrem iného aj písomná zmienka o Oltári sv. Jakuba viažuca sa k vysväteniu stavby. Jej priestor členia okrem trojice štrbinových okien aj protiľahlé niky/sedílie pri víťaznom oblúku a ďalšia menšia nika (pastofórium?)
- Západná časť horného podlažia je oddelená od centrálnej lode jedným oblúkom - zvyškom empory. Pôvodne ju osvetľovali dve okná v západnej stene lode a ďalšie okno v západnom múre južnej veže. Z nich je prezentované severné okno z dvojice okien v západnej stene lode.
- Dosiaľ nerealizovaný archeologický a historicko-architektonický výskum dal vzniknúť viacerým hypotézam o vývoji stavby. Časť autorov zastávala názor, že trojloďová stavba existovala už v roku 1102 a v 13. storočí ju len rozšírili o horné podlažie. V staršej literatúre sa uvádzala aj možnosť, že pôvodne šlo o trojloďovú baziliku z 13. storočia, ktorá bola do podoby dvojpolažnej stavby prestavaná až v barokovom období. Objavenie zvyškov staršieho kláštora s odlišnou orientáciou oproti súčasnému kostolu vyvrátila možnosť, že vznikol ešte v 11. storočí, pred rokom 1102.
- V čase vysvätenia kostola (r. 1228) išlo už o pomerne konzervatívne riešenú stavbu, ktorá nenesie žiadne viditeľné prvky v tej dobe už rozširujúceho sa gotického slohu. O niečo staršia stavba v Bíni už napríklad má polygonálny tvar apsíd.
- Kostol je postavený z tehál s rozmermi 35 x 15 x 5 cm.
- Fasáda apsíd kostola je bohato členená opornými piliermi (loď) a lizénami (apsidy) ako aj strieškovým, rímsovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom. Tá výzdoba všek nie je pravidelná a taktiež lizény nenadväzujú na oblúčikový vlys (s výnimkou severnej apsidy).
- V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle. Ešte v 19. storočí je zdokumentovaný aj druhý výjav v mandorle medzi ľavým a stredným oknom.
- K Diakovciam sa viaže tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 – 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstaršiu písomnú pamiatku v maďarskom jazyku – „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés". Do roku 1813 bol v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.
- Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne (posledný výskum toto tvrdenie do istej miery spochybnil, keď datoval stenu nesúcu charakteristický vlys už na koniec 12. storočia a teda pred predpokladaný čas výstavby chrámu v Diakovciach) a Dražovciach. Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je tzv. strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ.

Súčasný stav
Kostol v Diakovciach (maď. Deáki) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod spoločný farský úrad so sídlom v Tešedíkove. Od poslednej rozsiahlej obnovy v 40. rokoch minulého storočia je v pomerne dobrom stave, nedoriešená je ešte renovácia „horného kostola“, kde bola zreštaurovaná len centrálna apsida. V roku 2003 sa realizoval architektonicko-historický a umelecko-historický výskum. Kostol sme navštívili v máji 2006, júni 2008, marci 2011, decembri 2013 a júni 2016.

Bohoslužby: v maďarskom jazyku, každý deň v pracovnom týždni, v nedeľu o 9.30 hod.

Praktické informácie
Diakovce sa nachádzajú len cca 3 km na juhozápad od Šale, nie je problém túto cestu prejsť aj pešo. Kostol je ľahko prístupný, nachádza sa v strede obce, pár desiatok metrov od autobusovej zastávky. Ak sa vám podarí po omši zastihnúť ochotného pána kostolníka, ukáže vám aj kostol aj s odborným výkladom. Priamo v kostole si môžete kúpiť aj brožúrku venovanú jeho dejinám. Kontakt na pána kostolníka – 031/ 771 45 96.
GPS: 48.134428906, 17.84742415

Literatúra
- Bašo, M., Štibrányi, J.: Diakovce. Kostol Panny Márie. Malá vlastivedná knižnica č. 3, Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno, 1995.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Lorad, E.: Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku. Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1957.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava, 2005.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Martin 1943.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Žažová, H.: Romanika v zrkadle písomných prameňov. In: Monumentorum tutela č. 22, Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2010, str. 364 - 377.
- Dejiny kostola na výveske v chráme, autor neuvedený.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2614).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web:
www.diakovce.sk
https://www.viabenedictina.eu/sk/diakovce
http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6762
http://www.pamiatky.sk/sk/page/georadar-pomaha-doplnovat-mozaiku-stredov...
http://www.dokostola.sk/kostol/411809-panny-marie-nanebovzatej

esteban

English Summary
In the village Diakovce near Šaľa is one of the most important Romanesque churches in Slovakia. This former Benedictines church, consecrated in 1228 A. D., is a three-nave building with two belfries on the west side and three apses on the east side. The interior of this brick church is very unusually divided to „Down“church and „Upper“ church. The “Down” church on the base floor is a three-nave space and serves primary as the house of prayer. The “Upper” church was probably a chapel for monks with monk cells on both sides. On the southern side of this church we can find a small chapel – the original church built in 11th century. Diakovce church was rebuilt in 19th century in neo-Romanesque style and elongated by a three-nave basilica on the west side.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu