Veľká Tŕňa

Patrocínium: pôvodne sv. Michala, dnes kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi 

Vznik: pred rokom 1200 - prvá štvrtina 13. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe v opevnenom areáli na okraji obce 

Historický región: Zemplín

Stručný popis: jednoloďový emporový románsky kostolík so vstavanou vežou a novodobým polygonálnym presbytériom

História
Tehlový kostolík postavili vo vyvýšenej polohe nad obcou niekedy koncom 12. storočia, prípadne v prvej štvrtine 13. storočia. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, na ktorú nadväzuje vstavaná veža, ktorá mierne predstupuje pred západné priečelie. Samotná obec sa prvýkrát v písomných prameňoch objavuje zrejme už v 13. storočí, zmienky v listinách z roku 1220, 1254 a 1276 však majú značnú mieru neistoty, či ide práve o Veľkú Tŕňu. Najstaršia zmienka o kostolíku je v súpise pápežských desiatkov z rokoch 1332 - 1337, kde sa spomína aj farár Egídius.
Okolo roku 1500 apsidu zbúrali a nahradili ju dlhým neskorogotickým presbytériom s polygonálnym záverom, ktoré malo rovnakú šírku ako románska loď. Zaklenuté bolo troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. V južnej stene lode taktiež prerazili nové vysoké gotické okno, ktoré nahradilo dve zamurované románske okná. Zo severnej a južnej strany pristavali celkovo osem oporných pilierov. Románsky portál na západnej strane bol nahradený gotickým.
V období reformácie začali kostolík využívať kalvíni, ktorý v priebehu 17. storočia realizovali menšie úpravy. V 70. rokoch 18. storočia sa katolícki veriaci snažili dosiahnuť navrátenie chrámu, pričom sa obrátili dokonca na panovníka.
V roku 1834 sa realizovali práce na kostolíku, ktorých dôkazom je predovšetkým letopočet na klenáku západného vstupu do lode. V 60. rokoch 19. storočia bol objekt v zlom stave s narušenou statikou a nevyhovujúcou strechou.
V roku 1936 sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej bolo zbúrané celé gotické presbytérium a na jeho základoch postavené nové, rovnakého pôdorysu. Taktiež boli odkryté viaceré románske ozdobné prvky fasád, zvyšky zamurovaných okien na južnej strane lode i južný portál s románskou freskou Panny Márie. V rámci obnovy boli tiež odstránené gotické oporné piliere a pred južný portál bola pristavaná malá predsieň.
Prvý archeologický výskum, ktorý objasnil pôvodnú podobu svätyne, sa uskutočnil až v rokoch 2003 – 2004. Následne sa realizovala rozsiahla obnova, pri ktorej bolo odkrytých a rekonštruovaných viacero architektonických a ozdobných prvkov. Okrem iného bola odstránená predsieň pred južným portálom. Obnova bola ukončená bola v roku 2010.

Zaujímavosti
- Kostolík je vďaka svojim bohato zdobeným fasádam asi najozdobnejším vidieckym chrámom z románskeho obdobia na našom území.
- Kostolík patrí do skupiny tehlových sakrálnych stavieb, ktoré sa v románskom období (od konca 12. storočia až po vpád Tatárov) stavali na juhovýchodnom Slovensku a priľahlých regiónoch terajšieho Maďarska a Ukrajiny. Patria tam napríklad stavby v lokalitách Svätuše, Brehov, Palaď Komarivci, Horjany, Karcsa.
- Podľa tradovanej legendy kostol patril ku kláštoru paulínov, ktorý mali vypáliť Tatári v roku 1241. Tento rád však vznikol až v roku 1261.
- Na stavbu použili veľmi tenké tehly - ich rozmery sú 4,5 x 15 x 29 cm, rovnaké ako v prípade kostolíka vo Svätušiach.
- Exteriér stavby je bohato zdobený rozličnými ozdobnými prvkami, ktoré je možné vytvoriť z tehál. Je len škoda, že sa nezachovala románska apsida, ktorá bola podľa všetkého minimálne rovnako bohato zdobená.
- Na veži sa nachádzajú združené okná v dvoch úrovniach. Na spodnej úrovni nájdeme polkruhový vonkajší záklenok a lomený vnútorný, vo vrchnej sú už lomené oba záklenky.
- Veža je zo všetkých strán zdobená pílovým vlysom vytvoreným z tehál opakovaním motívu Ʌ, ktoré oddeľujú úrovne okien a pod strechou veže je tento vlys zdvojený. Výnimkou je východná stene veže, kde je pod oknom v hornej úrovni použitý zuborez v dvoch pásoch nad sebou. Takýto vlys nájdeme aj na kostolíku v Horných Zeleniciach a Hedi.
- Fasády lode sú zdobené tehlovou obdobou oblúčikového vlysu, ktorý má hranaté tvary. Veľmi podobný motív použili stavitelia aj v Horných Zeleniciach.
- Unikátnym prvkom v rámci celého Slovenska je použitie zuborezu v troch odlišných formách. Na južnej fasáde lode nájdeme zuborez v typickej podobe tvoriaci jeden pás. Na západnom priečelí lode a na východnej strane veže sa nachádza zuborez v dvoch pásoch nad sebou, pričom rytmus tehál je oproti sebe posunutý. Na severnej stene lode bol použitý zuborez hneď v troch pásoch nad sebou, pričom tehly v strednom páse sú opäť posunuté oproti ostatným dvom pásom. 
- Na západnej strane lode sa zachovala asi najkrajšia románska empora na Slovensku. Tvorí súvislý múr od dlážky až po strop v celej šírke lode. V prízemí sa do priestoru lode otvára troma arkádovými oblúkmi, ktoré strede podopierajú dva mohutné valcové stĺpy. Tie sú členené naznačenou hlavicou a pätkou. Arkádové oblúky majú jeden ústupok. Priestor empory je tu zaklenutý pôvodnou valenou klenbou. Na poschodí s rovným stropom nájdeme taktiež tri arkádové oblúky, ktoré však miesto stĺpov podopierajú v strede piliere štvorcového prierezu, ktoré sú v horizontálnej i vertikálnej rovine členené dvojitými ústupkami. Pôvodne sa na ňu vstupovalo schodiskom pri severnej stene lode, neskôr bol vstup presunutý na južnú stranu.
- V interiéri kostolíka sa zachovali len zvyšky freskovej výzdoby (predovšetkým konsekračné kríže na empore).
- Stredovekú maľbu však nájdeme na tympanóne sčasti zamurovaného južného portálu. Zobrazuje polfigúru Panny Márie s dieťaťom a anjelmi a datujeme ju do obdobia po polovici 13. storočia. Maľba na tympanóne bola lacnejšou alternatívou reliéfnej výzdoby a bola využitá napríklad aj na románskych portáloch v Hrabušiciach a Šiveticiach. Podľa legendy fresku po prevzatí kostola dali kalvíni zamaľovať, ale muž, ktorý to urobil, oslepol.
- K maliarskej výzdobe sa viaže aj ďalšia tragédia, keď kalvínski veriaci niekedy v 60. rokoch 18. storočia chceli osekať maľbu Blahoslavenej Panny Márie v interiéri. Murár, ktorý sa pustil do práce, spadol (zrejme opitý) z lešenia, zlomil si krk a neskôr aj zomrel.
- Kostolík mal pôvodne dva románske portály. Okrem spomínaného južného sa sčasti zachoval aj vstup v strede západného priečelia, do ktorého je vsadený novší, dnes používaný portál barokového štýlu s letopočtom 1834. Ten nahradil gotický portál z čias okolo roku 1500.
- Pri výskume sa našiel náhrobný kameň zdobený jednoduchým maltézskym krížom z románskeho obdobia.
- V strede lode pod emporou bol objavený veľký náhrobný kameň s dĺžkou až 192 cm, ktorý mohol patriť Jurajovi Daróczimu. Ten spomínajú písomné pramene s datovaním do roku 1581.
- Články gotickej klenby presbytéria boli sekundárne zamurované do predsiene postavenej pred južný portál do lode v roku 1936. Patril medzi ne aj svorník klenby s erbom. Predsieň bola pri poslednej obnove odstránená.
- Stredoveké kostolíky nájdeme v okolitých obciach Malá Bara, Zemplínskej Jastrabie a Novosad. Hneď za slovensko-maďarskou hranicou stojí pekná románska stavba v dedinke Felsőregmec.

Súčasný stav
Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži na liturgické účely. V rokoch 2003 - 2010 sa tu realizoval archeologický i umelecko-historický výskum a následná obnova financovaný aj z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Výskum priniesol dôležité poznatky o vývoji stavby, vrátane podoby pôvodnej svätyne - apsidy, ktorej pôdorys je teraz naznačený v dlažbe presbytéria. Navštívili sme ho v auguste 2009.

Bohoslužby: áno, v maďarskom jazyku

Praktické informácie
Obec Veľká Tŕňa (maďarsky Nagytoronya) leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, asi 20 kilometrov južne od Trebišova. Kostolík stojí na svahu na východnom okraji obce pri cintoríne. Z veľkej časti ho zakrývajú stromy a budova fary, spoza ktorých vidno len vežičku. Kontakt na farský úrad: 056/ 679 36 16.
GPS: 48.469567411, 21.683798432 

Literatúra
- Gašaj, D. – Tajkov, P.: Výskum kostola reformovanej kresťanskej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: AVANS 2004, 2006, s. 85-87.
- Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. - 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku. Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, Košice 2012.
- Krcho, J.: Výskum kostola reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str. 232 - 253.
- Gomboš, P.: Reštaurátorský výskum a reštaurovanie kostola reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str. 254 - 261.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- https://velkatrna.webnode.sk/kultura2/reformovany-kostol/
- https://tokajregion.sk/body-zaujmu/romansky-emporovy-kostolik/
- www.praveorechove.com
- http://www.refzem.eu/index.php?option=com_content&view=article&id=89&Ite...

esteban

English Summary
In the village Veľká Tŕňa near Trebišov we can find very beautiful Romanesque church with richly decorated facades, built at the end of the 12th or during the first quarter of the 13th century. It consists of elongated nave with little spire on the west side and polygonal sanctuary built on Gothic bases in 20th century. The original Romanesque sanctuary was a semicircular apse. Cresting, dentils and pilaster-strips on the facades of this brick building make it perhaps the most decorative village church of Romanesque period in Slovakia. In the interior on the west side of the nave is a very valuable tribune, one of the most beautiful in our country. The only remains of frescoes are preserved in the nave, but there is also a very nice Romanesque painting of the Virgin Mary on the tympanum of the southern portal.

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu