Užhorod-Horjany (UA)

--------DOPLNENÉ---------

Patrocínium: sv. Anny

Vznik: začiatok 13. storočia

Poloha: na východnom okraji mesta vo vyvýšenej polohe

Stručný popis: románska tehlová rotunda s vnútornými apsidami a tamburom, s pristavanou gotickou loďou a barokovou sakristiou na severnej strane

História
Rotundu postavili niekedy začiatkom 13. storočí a patrí ešte do skupiny tehlovej sakrálnej architektúry južného Slovenska, ktorú zastupujú nie tak vzdialené kostolíky vo Svätušiach a Veľkej Tŕni. Má stáť na mieste zaniknutého hradu. Prvá písomná zmienka o obci s názvom "Gymren" je z roku 1281. V 14. storočí patrila Drugethovcom z Humenného.
Asi niekedy v 70. rokoch 14. storočia bol interiér rotundy vyzdobený freskami s christologickým motívmi. Neskôr boli zatreté a objavili ich v roku 1879.
V období gotiky (uvádza sa 14. - 15. storočie) už rotunda kapacitne nestačila a preto ju rozšírili západným smerom o pozdĺžnu loď. Pri tomto rozšírení zbúrali i jednu z vnútorných apsíd a rotundu otvorili do lode novým triumfálnym oblúkom. Taktiež bol zamurovaný románsky portál v juhozápadnej stene rotundy a kostolík bol sprístupnený novými vstupmi na južnej strane a na západnom priečelí lode. Jej interiér bol taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa zachovali na triumfálnom oblúku.
V období baroka bola zo severnej strany rotundy a novšej lode pristavaná obdĺžniková sakristia. Kostolík bol obnovený aj v roku 1912, počas ďalšej obnovy zrejme po druhej svetovej vojne bolo zamurované okno napravo od románskeho portálika a v roku 2007 dostala rotunda novú šindľovú strechu.

Zaujímavosti
- Rotunda má zvonku jednoduchý valcový tvar, v jej interiéri však nájdeme päť (pôvodne ich bolo šesť) vnútorných apsíd v hrúbke muriva usporiadaných do šesťuholníka. Vnútrajšok kostolíka má vďaka tomu zvláštnu starobylú atmosféru.
- Ide o zriedkavú koncepciu, ktorá je blízka maďarským rotundám v Maďarsku v nie tak vzdialenej obci Karcsa (tam sa však zachovali zo šiestich apsíd len tri) a v Kiszombore, ako aj v rumunskom Cluj-Mănăștur. Tento typ centrálnej stavby má pôvod v ranobyzantskej architektúre a bol neskoršie rozvinutý na území Arménska.
- Apsidy sú zaklenuté konchami a oddelené od seba oblými nárožiami.
- Na valcovú loď s vonkajším priemerom cca 9,5 metra a vnútorným cca 5,1 m nadväzuje šesťboký murovaný útvar - tambur, pripomínajúci širokú lucernu, ktorý je zaklenutý kupolou. Osvetlený je malými oknami.
- Fresková výzdoba sa zachovala iba sčasti, predovšetkým v JV a SV apside, kde nájdeme výjavy Zvestovania, Narodenia Krista, Poslednej večere a Ukrižovania. Ide o kvalitné fresky, na časti z nich sú plasticky znázornené svätožiare postáv, podobne ako napríklad v Plešivci.
- Z vonkajších románskych detailov sa zachovalo štrbinové okno na východnej strane rotundy, zamurovaný portálik na južnej strane s trojuholníkovým štítom (významný pre datovanie stavby) a na tambure pílovitý vlys pod strechou, rovnaký ako na kostolíku vo Veľkej Tŕni či v Čiernom Brode - Hedi.

Súčasný stav
Kostolík je dodnes využívaný na liturgické účely. Je v pomerne dobrom stave, v čase našej návštevy (august 2007) práve vymieňali drevené šindle na streche rotundy za nové.

Bohoslužby: áno

Praktické informácie
Horjany sú mestskou časťou Užhorodu a ležia na východnom okraji mesta. Pri návšteve je dobré sa pýtať na cestu do Horjan (rusky Gorjany) a potom priamo na mieste na cestu ku kostolíku (popis cesty). Využiť sa dá aj miestne forma MHD v podobe mikrobusov, zvaných maršrutky, ktoré majú zastávku v Horjanoch len niekoľko sto metrov od kostolíka na kopci. Areál s kostolíkom je voľne prístupný, pár desiatok metrov východne od neho stojí aj fara, kde môžete požiadať o vstup do rotundy.
GPS: 48.606266156, 22.336986065

Literatúra:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Tajkov, P.: Súčasný stav výskumu počiatkov sakrálnej architektúry na Zemplíne a v Použí. In: Kresťanstvo v dejinách Zemplína. Zborník z rovnomennej celoslovenskej vedeckej konferencie, konanej 17. - 18. septembra 2010 v Michalovciach. Zemplínske múzeum v Michalovciach v spolupráci s Inštitútom histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Prešov 2011, str. 26 - 84.

Web
- www.romarch.cz/ukrajina
- www.uzhgorod.ws/architecture
- www.ukrajina-foto.estranky.cz/Horjanskarotunda
- http://muvtor.btk.ppke.hu/romanika/gereny

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu