Žilina-Rudiny

Patrocínium: sv. Štefana kráľa

Vznik: cca prvá tretina 13. storočia

Poloha: na miernom návrší v opevnenom areáli

Stručný popis: neskororománsky jednoloďový kostol s obdĺžnikovým chórom a polkruhovou apsidou obohnaný kamenným múrom.

História
Kostolík postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia v celom jeho súčasnom rozsahu, vrátane svätyne zloženej zo štvorcového chóru a polkruhovej apsidy. Už krátko po dokončení stavby bol interiér svätyne vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Pri výzdobe kostolíka zrejme zohrali úlohu dominikáni z Kláštora pod Znievom, ktorí tam pôsobili niekoľko rokov tesne pred rokom 1250. Kostolík slúžil ako farský pre viacero osád i zo vzdialenejšieho okolia.
V 15. storočí bola pri kostolíku z južnej strany postavená pohrebná kaplnka. Aj po nástupe reformácie zostal kostolík katolícky. V tomto období bola pri kostolíku postavená otvorená renesančná kaplnka so šesťbokou kazateľnicou pri západnom pilieri. V priebehu nepokojného 17. storočia bol kostolík opevnený.
Pravdepodobne v roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu, pri ktorej nahradila nová krížová klenba pôvodný drevený strop lode. V tomto období malo taktiež dôjsť k zamurovaniu pôvodných románskych okien, ktoré boli funkčne nahradené novými, v severnej i južnej stene lode.
Na začiatku 19. storočia už kostolík slúžil ako vojenský sklad, čím utrpelo vnútorné vybavenie. Nové lavice sem dali v roku 1830. Opravu samotnej stavby však vykonali až v roku 1839. V roku 1848 bol tento kostol zasa vojenským skladom, ale jeho následnú opravu urobili už v roku 1849.
Koncom 40. rokov minulého storočia boli objavené nástenné maľby v chóre, apside a na východnej strane lode, čo bolo podnetom k obnove kostolíka, pri ktorej boli nájdené pôvodné románske okná na južnej stene lode a východnej strane apsidy. Maľby boli zreštaurované v rokoch 1955 – 1956. Pri archeologickom výskume v roku 1995 boli odkryté základy pohrebnej kaplnky, v roku 2000 sa tento výskum udial aj v interiéri kostola, ktorý definitívne potvrdil vybudovanie celej stavby v jednej fáze. V rokoch 2008 a 2009 sa realizoval výskum a následné reštaurovanie fresiek v interiéri svätyne.

Zaujímavosti
- Kostolík v opevnenom areáli je peknou ukážkou stredovekej architektúry a súčasne najstaršou zachovanou pamiatkou Žiliny. Navyše sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe bez neskorších prístavieb.
- Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan na pamiatku bitky, ktorú mal vybojovať s vojskami poľského kráľa Boleslava Chrabrého niekedy na začiatku 11. storočia (uvádzajú sa roky 1018 i 1025).
- Napriek tomu, že sa tradične uvádza jeho poloha v časti Závodie, v skutočnosti stojí pri Závodskej ceste v mestskej časti Rudiny.
- Svätyňu kostolíka tvorí štvorcový chór a polkruhová apsida, čo nie je na Slovensku až také časté riešenie (zachovalo sa napríklad v Gemerskom Jablonci, Žehni a Sáse, rovnako bol riešený aj stratený kostolík v Petrovciach).
- Kostolík sa preslávil vďaka neskororománskym nástenným maľbám vo svätyni, ktoré pochádzajú už z 13. storočia.
- Najstaršie maľby sa nachádzajú v apside, kde nájdeme falošné rebrá klenby, ktoré sa zbiehajú v taktiež maľovanom kruhovom svorníku so žehnajúcou rukou. Rebrá klenby vychádzajú z papúľ psov. Práve tie sú indíciou, že výzdobu kostolíka ovlyvnili dominikáni. Odborníci uvádzajú datovanie do konca prvej polovice 13. storočia. V neskoršom období bol svorník premaľovaný do podoby slnka s ľudskou tvárou. 
- Nástenné maľby v chóre predstavujú Krista sudcu v mandorle (na klenbe) a 12 apoštolov, z ktorých sa 8 nachádza na severnej stene a zvyšní štyria na južnej. Boli namaľované pod vplyvom byzantsko-románskeho slohu, motív arkád s oslími chrbtami však naznačuje aj vplyv gotiky. Datované sú do druhej polovice 13. storočia.
- Výzdobu konchy apsidy dplnili niekedy v 15. storočí maľby sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Imricha a sv. Alžbety Uhorskej. Vzhľadom sa skutočnosť, že ich pôvodná podoba bola kvôli viacerým neskorším premaľbám ťažko čitateľná, rozhodlo sa pri reštaurovaní v rokoch 2008 - 2009, že budú zamaľované. Tým dostala svätyňa podobu z druhej polovice 13. storočia.
- Z románskeho obdobia sa zachovala aj zamurovaná krstiteľnica, pôvodne podstavec pod kazateľnicu.
- Pri archeologickom výskume sa našiel kamenný článok zo zrušeného južného ústupkového portálu.
- Nájdeme tu aj viacero stredovekých okien - tri románske na južnej strane lode, jedno vo východnej stene lode a vo východnom múre apsidy. Goticky upravené okno sa nachádza v južnej stene chóru a okno z gotického obdobia na západnej strane lode. Okná z gotického obdobia majú aj kamennú kružbu.
- Kostolík susedí s vojenskými kasárňami a podľa pamätníkov vojaci pred rokom 1989 nie zriedka utekali práve cez pevnostný múr okolo neho. Raz ho mali dokonca pri úteku priamo prebúrať.
- Slovenská pošta vydala 2. januára 2009 známku s motívom žilinského kostolíka.
- Obnova interiéru svätyne kostolíka bola ocenená udelením titulu Kultúrna pamiatka roka 2009.
- Pri kostolíku je prezentovaný pôdorys zaniknutej pohrebnej kaplnky.
- Stredoveké kostoly sa nachádzajú aj v centre mesta či v obci Radoľa.

Súčasný stav
Kostolík je v pomerne dobrom stave. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi (farnosť Žilina – Závodie) a využíva sa na bohoslužby i kultúrne podujatia (napr. koncerty vážnej hudby). Pri farskom úrade funguje Združenie sv. Štefana-kráľa, ktorého cieľom je rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. V noci je kostolík osvetlený. Navštívili sme ho v októbri 2007, máji 2008, júli 2014 a auguste 2017.

Bohoslužby: v nedeľu a počas prikázaných sviatkov v dňoch pracovného pokoja o 8.30 a 10.00 hod.

Praktické informácie
Kostolík sa nachádza západne od veľkého kruhového objazdu Rondel, hneď pri hlavnej ceste. Opevnený areál je zvyčajne zamknutý, návštevu je potrebné si dohodnúť vopred na farskom úrade Žilina-Závodie. Je dostupný aj mestskou hromadnou dopravou (zastávka Závodská).
GPS: 49.216149943, 18.726979494

Literatúra
- Buran, D.: Nástenné maľby v Kostole sv. Štefana v Žiline. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2010, č. 2, str. 14 - 19.
- Moravčík, J.: Žilina - centrum severného Slovenska od praveku po stredovek. Žilina, rok vydania neuvedený.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Kovačovičová - Puškárová, B.: Umelecko – historické pamiatky Žiliny. In: Halaj, D – Marsina, R. a kol.: Žilina. Dejiny a prítomnosť. Monografický zborník k 30. výročiu oslobodenia mesta. Osveta, Martin 1978, str. 187 - 201.
- Šimko, P.: Žilina. Zoznámte sa s mestom. Knižné centrum, Žilina, 2006.
- Kol.: ABC kulturních památek Československa. Panorama, Praha 1985.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5U72).
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

Web
- http://zavodie.fara.sk
- www.tikzilina.eu
- www.dokostola.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu