Banská Štiavnica - Kostol sv. Alžbety

Až do roku 1879 stál na juhovýchodnom okraji mesta pôvodne gotický Kostol sv. Alžbety, ktorý však už neslúžil svojmu účelu. V uvedenom roku bola zbúraná jeho loď a do dnešných dní sa zachovala už len jeho svätyňa prestavaná na kaplnku.

Počiatky kostola siahajú do polovice 14. storočia, kedy ho postavili ako súčasť špitála. Ten sa prvýkrát spomína v roku 1397, kedy sa v mestskej knihe uvádza zápis týkajúci sa huty stojacej povyše špitála. Z neskoršieho obdobia sa už zachovali aj jednoznačné zmienky spomínajúce aj priamo špitálsky Kostol, resp. Kaplnku sv. Alžbety.

Sakrálnu stavbu pri špitáli postavili ako veľkoryso riešené jednolodie s polygonálnym presbytériom. Loď bola vysoká 12 metrov a z južnej strany ju presvetľovali tri veľké okná s lomeným oblúkom. Na západnom priečelí sa nachádzal vstupný portál do lode a nad ním bolo umiestnené kruhové okno – rozeta. Interiér bol zaklenutý murovanou klenbou, ktorej stabilitu zaisťovali oporné piliere na nárožiach, a tiež ďalšie dva na južnej i severnej strane. V presbytériu bola sieťová klenba, ktorej rebrá dosadali na konzoly.

Okrem kostola zasvätenej sv. Alžbete uvádzajú písomné pramene v súvislosti so špitálom aj kaplnky sv. Vavrinca a Hieronyma, pričom nie je úplne jasné, akú úlohu plnili a aký mali vzťah k samotnému špitálu. Je možné, že jednému z uvedených svätcov mohol byť zasvätený špitál ako celok.

V roku 1536 odchádzajú z tunajšieho kláštora dominikáni. Mesto následne jeho priestory využilo ako chudobinec a špitál. V roku 1542 sa v Banskej Štiavnici spomínajú dva špitály – horný a dolný.

V 16. storočí sa objavila nová hrozba - expanzia osmanských Turkov, pre ktorých boli stredoslovenské banské mestá lákavým cieľom. To napokon viedlo k zásadnému rozhodnutiu integrovať kostol do systému mestského opevnenia. Keďže v tej dobe existovali v Banskej Štiavnici dva špitály, rozhodovanie predstaviteľov mesta mohlo byť jednoduchšie.

Loď špitálskeho chrámu prestavali na mestskú bránu, zvanú Dolná alebo Krupinsko-antolská. Táto prestavba sa tradične datuje do roku 1574. Existencia brány je spoľahlivo doložená koncom 16. storočia.

Úpravy sa dotkli okien na južnej stene lode, ktoré boli (minimálne čiastočne) zamurované a v jej strednej časti bol prerazený široký vstup pre vozy. Napravo od neho bola bránka pre peších. Východné okno lode bolo zamurované a v jeho hornej časti bola vytvorená kľúčová strieľňa. Tá spolu s dvoma malými obdĺžnikovými oknami bytu nad hlavnou bránou dokladá aj významné zmeny v interiéri pôvodnej lode, ktorý tak bol zrejme rozdelený na tri podlažia.

Nie je jasné, na aký účel sa využívalo presbytérium už bývalého kostola. Je možné, že aj naďalej slúžilo na liturgické účely. To by si zrejme vyžiadalo stavebné oddelenie od priestoru lode, resp. už brány na úrovni víťazného oblúka. Takého využitie, minimálne v neskoršom období, naznačuje malá zvonička s jedným zvonom na streche presbytéria na fotografii stavby pred rokom 1879.

Najstaršie známe vyobrazenie brány sa nachádza na vedute mesta z roku 1676. V ľavom dolnom rohu je tam zachytená mestská brána označená v legende ako Porta di Kerpten.

V roku 1762 mesto podalo správu Uhorskej kráľovskej komore o svojom hospodárení a majetku. Nechýba tam aj Dolná brána opísaná ako starodávna murovaná stavba, ktorá bola predtým kostolom a ktorá sa člení na niekoľko miestností.

V tej dobe už objekt niekoľko desaťročí neplnil svoju pôvodnú obrannú funkciu, keďže sa začiatkom 18. storočia definitívne pominula turecká hrozba a skončilo sa aj obdobie protihabsburských povstaní.
 
V roku 1879 (uvádza sa aj rok 1889) bola celá loď zbúraná. Objekt bol vtedy už v zlom stave a zrejme mal aj statické problémy. Mestská brána musela ustúpiť rozširovaniu cesty a budovaniu koľajovej trate vedúcej do dedičnej štôlne Svätej Trojice.

Zachované bolo len polygonálne presbytérium, ktoré bolo následne prestavané na kaplnku, hoci pôvodne malo slúžiť ako sklad. K prestavbe vysokej umeleckej hodnoty v novogotickom štýle došlo v rokoch 1894 - 1895. Podnetom bolo blížiace sa 1000. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny v roku 896, ako aj ďalšie výročie súvisiace s prvým uhorským kráľom sv. Štefanom.

V rámci prestavby bola dobudovaná aj južná stena kaplnky. Novo bolo vybudované západné priečelie s portálom doplneným trojuholníkom štítom a gotické okná boli zúžené. Interiér dostal novú maliarsku výzdobu i zariadenie. Tympanón západného portálu je tvorený liatinovou mrežou v podobe gotickej kružby s mníškami, trilobmi a plamienkami. 

Status národnej kultúrnej pamiatky má stavba od roku 1955. Reštaurátorský výskum sa realizoval v roku 2012. Z gotického obdobia sa okrem hrubej stavby zachovala predovšetkým sieťová klenba blízka klenbám Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej a podjazdovej veže v Starom zámku.

GPS: 48.452609768, 18.904402256

Zdroje:
- Čelko, M. - Čelková, M. - Patsch, J.: Kostol sv. Alžbety Durínskej v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2013, č. 2, str. 8 - 15.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5037).
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/?in...
- www.banskastiavnica.sk
- www.dokostola.sk/kostol/kostolik-sv-alzbety
- http://banskastiavnica.fara.sk

esteban
15. 12. 2016, upravené 24. 8. 2013

Za ústretovosť ďakujeme pracovníkom Štátneho archívu v Banskej Bystrici, Archívu Banská Štiavnica.