Kremnica - karner

Patrocínium: sv. Ondreja, pôvodne sv. Michala

Vznik: koniec 13. storočia - začiatok 14. storočia

Poloha: v areáli mestského hradu

Historický región: Tekov

Stručný popis: dvojpodlažný ranogotický karner - rotunda, tvorený spodnou kostnicou a vrchnou kaplnkou, na ktorú nadväzuje zo severozápadnej strany menší priestor v hrúbke muriva  

História
Karner postavili v ranogotickom štýle súčasne s priľahlým úsekom hradného opevnenia niekedy koncom 13. storočia, možno až začiatkom 14. storočia podľa všetkého pri staršom farskom kostole. Stavitelia sa mali pri výstavbe inšpirovať starším karnerom v Banskej Štiavnici.
V roku 1423 bola horná kaplnka vysvätená a opätovne kvôli vražde v roku 1431. Je možné, že v tomto období došlo aj k istým stavebným úpravám a tiež k výmaľbe kaplnky.
Na liturgické účely sa rotunda využívala do 16. storočia, následne až do 18. storočia slúžila ako zbrojnica. V roku 1731 bola znova požehnaná a odvtedy slúžila opäť na sakrálne účely. V tomto období došlo k zmene patrocínia na sv. Ondreja.
V 80. a 90. rokoch minulého storočia sa tu realizoval výskum a komplexná obnova, ktorá priniesla aj ďalšie poznatky i otázky týkajúce sa doby vzniku stavby. V kaplnke sa podarilo odkryť a reštaurovať stredoveké nástenné maľby (v r. 1994). Až v posledných rokoch sa odborníci priklonili k ranogotickému pôvodu karnera.

Zaujímavosti
- Karner spolu s podobným objektom v Banskej Štiavnici patrí medzi najlepšie zachované ukážky tohto typu sakrálnych stavieb na Slovensku.
- Donedávna bola stavba datovaná do 13. storočia a popisovaná ako neskororománsky objekt, predovšetkým na základe masívnej klenby v spodnom podlaží, ktorá je blízka klenbám viacerých stavieb z prvej polovice 13. storočia v Banskej Štiavnici a jej okolí.
- V súčasnosti sa táto klenba interpretuje ako výsledok inšpirácie klenbou banskoštiavnického karnera. Výsledky archeologického výskumu už v minulosti potvrdili previazanosť muriva karneru s murivom vedľa stojacej hradnej brány so zdvíhacím mostom, ktoré sa na našom území objavujú až od 14. storočia.
- Previazanosť s hradnou bránou môže svedčiť o pôvodnom zámere integrovať karner do opevnenia hradného areálu, čo mohlo byť aj dôvodom, že objekt postavili len na jednoduchom kruhovom pôdoryse bez apsidy.
- Karner bol pôvodne zrejme zasvätený sv. Michalovi, v súčasnosti nesie patrocínium sv. Ondreja. K tejto zmene došlo podľa najnovších záverov až v 18. storočí a to omylom, keď došlo k zámene patrocínia z inej stavby. Pôvodné zasvätenie v tej dobe už malo byť zabudnuté. V staršej literatúre sa zmena patrocínia viaže k vysväteniu stavby z 1. tretiny 15. storočia.
- Zo stredovekého obdobia sa zachovali okrem hrubej stavby predovšetkým klenby spodného i horného podlažia. V spodnom podlaží ide o šesťdielnu masívnu rebrovú klenbu s centrálnym šesťuholníkovým svorníkom. Rebrá majú jednoduchý obdĺžnikový prierez. V kaplnke je to rebrová klenba so svorníkom zdobeným reliéfom skríženého banského kladivka a želiezka.
- Z achritektonických detailov tu nájdeme dve gotické okná s kamennou kružbou, ako aj západný portál s lomeným oblúkom doplnený pravouhlým kamenným rámom.
- Zo severozápadnej strany sa ku kaplnke pripája neveľký zaklenutý priestor v hrúbke muriva, ktorý zrejme slúžil ako sakristia.
- V gotickom období bola kaplnka vyzdobeá nástennými maľbami v minimálne dvoch etapách. Fresky v kaplnke zobrazujú život sv. Erazma - mučeníka, s viacerými drastickými scénami mučenia. Nachádzajú sa v dvoch vrstvách, obe sa však venujú sv. Erazmovi. Ten bol patrónom baníkov a na Slovensko sa zrejme dostal z neapolského prostredia. Gotickú výzdobu kaplnky dopĺňajú konsekračné kríže a obraz neznámej svätice s palmovou ratolesťou.
- Kaplnka bola vysvätená v rokoch 1423 a 1431. Opätovnú konsekráciu si vyžiadal zločin, ktorý sa v nej udial - vražda mešťana Fridlína.
- Neďaleko rotundy stojí gotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý v sebe možno ukrýva murivá staršej stavby z 13. storočia.
- Viaceré stredoveké sakrálne stavby sa zachovali aj priamo v Kremnici. Okrem Kostola sv. Kataríny je to v areáli hradu bývalá gotická kaplnka - Banícka bašta, značne prestavaný špitálsky kostol v meste a lokalita zbúraného, tiež gotického farského kostola na námestí. Zaujímavé kostolíky sa nachádzajú aj v susedných obciach Lúčky a Kremnické Bane.

Súčasný stav
Karner tvorí súčasť mestského hradu a je jednou z jeho expozícií prístupnou v rámci prehliadky múzea. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ho v januári 2014.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie:
Mestský hrad v Kremnici spravuje tamojšie Múzeum mincí a medailí patriace pod Národnú banku Slovenska. Je otvorený celoročne a vstupné je 2,69 € pre dospelých a 1,34 € pre deti a dôchodcov. Bližšie informácie na stránke múzea. Na fotografovanie v areáli je potrebné mať písomné povolenie od riaditeľky múzea.
GPS: 48.706647059, 18.917502165

Literatúra:
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Karner Mestského hradu Kremnica. Informačný leták NBS - Múzea mincí a medailí, 1997.
- Plaček, M. - Bóna, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Slovart, Bratislava 2007.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4129).

Web:
- www.muzeumkremnica.sk
- http://kremnica.duskova.sk
- www.kremnica.fara.sk
- www.kremnica.sk

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu