Banská Štiavnica - karner

Patrocínium: sv. Michala

Vznik: prvá polovica 13. storočia

Poloha: v areáli mestského hradu

Historický región: Hont

Stručný popis: dvojpodlažný neskororománsky karner, tvorený spodnou kostnicou a vrchnou kaplnkou s východnou apsidou

História
Karner vznikol pri pôvodnom farskom kostole - románskej bazilike niekedy v prvej polovici 13. storočia. Mal podobu klasickej dvojpodlažnej rotundy, kde spodný priestor, zapustený z veľkej časti pod úroveň terénu, slúžil na uloženie kostí zo starších hrobov a horný priestor mal funkciu kaplnky v podobe centrály s východnou apsidou.
V ranogotickom období prešla stavba menšími úpravami a dostala tiež novú maliarsku výzdobu. Gotická úprava priniesla aj nové ozdobné okno v južnej stene apsidy. Vonkajšie fasády boli upravené iluzívnym kvádrovaním čiernou farbou na bielej omietke.
Významným zásahom bola prestavba celého areálu na protitureckú pevnosť v 16. storočí. Karner bol zakomponovaný do opevnenia a z juhovýchodnej strany k nemu pripojili o niečo vyššiu baštu. Klenby kaplnky i apsidy boli strhnuté. Prerazený bol tiež vstup z kaplnky do bašty a strieľňa vo východnej stene apsidy.
Niekedy v 18. či 19. storočí bol dokonca priestor lode oddelený od apsidy tehlovým múrom, ktorý neskoršie odstránili. Od roku 1900 slúži celý areál Starého zámku na múzejné účely.

Zaujímavosti
- Karner predstavuje asi najlepšie zachovaný príklad tohto typu románskej sakrálnej architektúry na Slovensku.
- Prvú písomnú zmienku o stavbe máme až z roku 1478, teda cca 250 rokov od jej výstavby.
- Ide o typ karnera v podobe rotundy s východnou apsidou v prípade horného podlažia a jednoduchej centrály tvoriacej spodné podlažie. S takýmto riešením sa stretávame v Bratislave, Trnave a zrejme i  v Novom Meste nad Váhom.
- Predovšetkým spodné podlažie sa zachovalo v pôvodnej podobe so zaklenutím ôsmich rebier štvoruholníkového prierezu na stredový pilier. Podobné riešenie je zdokumentované pri nedávno objavenom karneri v Trnave, kde odkryli zvyšky centrálneho nosného stĺpu.
- Kruhová loď má priemer 800 cm a apsida 420 cm. hrúbka muriva je 100 - 105 cm.
- Horná kaplnka bola pôvodne zaklenutá klenbou so šiestimi rebrami, z nej sa zachovali len konzoly s dolnými časťami rebier. V staršej literatúre sa uvádza, že románska loď mala najprv len rovný drevený strop a zaklenutá mala byť až v gotickom období.
- Kaplnka je prístupné dvoma románskymi portálmi umiestnenými neďaleko od seba na severozápadnej strane. Ich poloha naznačuje, že zrejme slúžili aj ako vchod a východ pri liturgických procesiách.
- V interiéri sa zachovali dve románske štrbinové okná a jedno mladšie gotické s bohatou kružbou na južnej strane apsidy.
- Horná kaplnka bola vyzdobená nástennými maľbami z dvoch období. Najstaršia vrstva má pochádzať ešte z románskeho obdobia. Staršia vrstva gotických fresiek je datovaná do polovice 14. storočia a zachytáva zrejme výjavy Posledného súdu. Mladšia vrstva je z druhej polovice 15. storočia a zachovali sa časti obraz dvoch anjelov s drapériou a rastlinná výzdoba v podobe akantových listov.
- Na karner je priamo napojená juhovýchodná bašta chrániaca v minulosti vstup do areálu mestského hradu.
- Medzi portálmi hornej kaplnky je osadený renesančný bohato zdobený kamenný rám, v ktorom bol pôvodne osadený reliéf alebo doska s nápisom, dnes už stratené.
- Neďaleko rotundy stojí pôvodne románska bazilika, goticky prestavaná a napokon v 16. storočí upravená do podoby pevnosti.
- Viaceré stredoveké sakrálne stavby nájdeme priamo v Banskej Štiavnici - dnešný farský kostol, pôvodne románsku baziliku, ako aj gotické stavby Kostola PM Snežnej, špitálskeho kostola a Kostola sv. Kataríny. Na Glanzenbergu boli odkryté zvyšky hradnej kaplnky. Zaujímavé kostolíky z románskeho obdobia sa nachádzajú aj v susedných obciach Ilija a Banská Belá.

Súčasný stav
Karner tvorí súčasť mestského hradu a je jednou z jeho expozícií prístupnou v rámci prehliadky múzea. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ho v novembri 2016 a júni 2017.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie:
Starý zámok s karnerom spravuje Slovenské banské múzeum sídliace v Banskej Štiavnici. Je otvorený celoročne a vstupné je tri, resp. štyri eurá na dospelú osobu. Bližšie informácie na stránke múzea. Fotografovanie je spoplatnené.
GPS: 48.45934797, 18.891377449

Literatúra:
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatran, Bratislava 1988.
- Plaček, M. - Bóna, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Slovart, Bratislava 2007.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5H39).

Web:
- http://www.muzeumbs.sk/stary-zamok/
- http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=mestsky-hrad
- https://www.slovakiana.sk/virtualne-vystavy/21144

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu